Je tu čas stužkových, ku ktorým neodmysliteľne patria krátke literárne útvary zvané častušky alebo čierna kronika. Častuška, typická pre dnešnú dobu, často vyzerá asi takto: "Na každého úsmev hodí, / v lete, v zime v sukni chodí. / Z blond na čiernu zmenila sa, / neubudla jej tým krása. / Ruštinu má v malíčku, / nadpis Russia na tričku. / Diplomatkou sa chce stať, / chyby vlády naprávať." Združený rým, sylabizmus a banality zo života spolužiakov často pripomínajú poéziu niektorého zo štúrovských epigónov či detskú riekanku.
Stužková je večer, ktorý má byť „raz za život“. Obleky, šaty, nervózne príhovory, dojatie rodičov… a popri tom všetkom ešte jedna tajná hviezda večera - čierna kronika. Práve ona často rozhodne o tom, či si triedu budú pamätať ako suchú partiu bifľošov, alebo ako ročník, ktorý mal humor, odvahu a chuť robiť si zo seba srandu. Čierna kronika je v ideálnom prípade vtipné, trefné a trochu štipľavé zrkadlo triedy, nie zbraň na ponižovanie.
Čierna kronika očami aktérov
Pre spolužiakov
Pre spolužiakov je čierna kronika možnosť nahlas pomenovať všetko, čo sa celé roky šepkalo - prvé lásky, večné meškania, odpísané písomky, legendárne výhovorky. Je to aj posledná šanca urobiť si srandu zo seba pred tým, než sa každý rozbehne vlastnou cestou.
Pre triedneho učiteľa
Ak je čierna kronika urobená s citom, často sa usmieva najviac práve triedny. Zrazu vidí „za oponu“ - dozvie sa veci, o ktorých tušil, ale nemal dôkazy, alebo netušil vôbec. Zároveň si však veľa triednych v duchu želá, aby trieda neprekročila hranicu slušnosti, najmä ak sú prítomní rodičia, vedenie školy a hostia.
Pre rodičov
Rodičia často až pri čiernej kronike pochopia, akú triedu ich dieťa vlastne malo. Niekedy im padne sánka, inokedy sa chytajú za hlavu - ale ak je humor inteligentný, vedia sa zasmiať tiež.
Pre učiteľov
Ak sú v čiernej kronike aj učitelia, je dôležité, aby boli vykreslení láskavo a s rešpektom. Učiteľov si možno jemne doberať, ale nie urážať.
Ako písať čiernu kroniku: Humor bez zlomyseľnosti
Kľúčové pravidlo: Smiať sa majú všetci - aj ten, o kom je zápis. Ak niekto po prečítaní vyzerá, že sa radšej prepadne pod zem, niekde sa stala chyba.
Dobrá čierna kronika:
- netrafí do citlivej oblasti - zdravotné problémy, vážne rodinné situácie, trauma, chudoba, psychika, šikana,
- neútočí na vzhľad spôsobom, ktorý môže bolieť - vtipný detail je v poriadku, ponižujúci opis nie,
- neutahuje si z národnosti, vierovyznania, sexuality, hendikepu,
- nepomenúva konkrétne osoby mimo triedy tak, aby sa dali identifikovať a urážať.
Naopak, stavia na:
- prehnaní bežných školských situácií,
- dobre známych zlozvykoch („večný žuvač“, „mobilový maniak“, „mäsiar slovenského jazyka“),
- spoločných historkách, na ktoré si pri slove „naša trieda“ každý hneď spomenie.
Príklady typických humoristických popisov pre čiernu kroniku môžu byť:
- "aj ked veľa nepovie. letí. drví. ved sa treba prezliekať. dobrovoľne pozor dáva. a publikum ihned žasne. za to ručí. ale prečo, nepovie."
- "Na výšku? tam naštuduje. veľká. jednièky. O čom ona tajne sníva? medicína! sfauluje aj uèitelky. hneváte? Pozor! naša Aòa kuèeravá. vždy o inej tematike. vedách sníva. náladu. zo stolièky. cenu krásy."
- "na gitare hraje rád. znervózòuje. ním dievky. ukazuje svoje svaly. z kože. nervy na tabuli vybil. z neho bude. radosť jej to spôsobuje. závidieť. budúca psychologička. mimo školy funguje. svete žije. zlostí. rýchlo zbehne. znamenie. v škole potom dospáva. nevie prestať. ale riadne ho to mučí. Nemáš? "Múdro.""
Formy čiernej kroniky
Čierna kronika nemusí byť len suché čítanie z papiera:
- Spravodajská relácia: Žiaci zahrajú „TV noviny“: moderátori, reportéri, živé vstupy z „miesta činu“, zábery z projektora. Každý „príspevok“ je jedna časť čiernej kroniky - napríklad reportáž o záhadne zmiznutej písomke alebo o prepadnutí z matematiky, ktoré sa zázračne nekonalo.
- Súdna sieň: Trieda si spraví vlastný „súd“: sudca, prokurátor, obhajca, obžalovaní - spolužiaci. Každý dostane „obžalobu“ (svoj prehrešok) a vtipný „rozsudok“. Toto vie byť veľmi efektné, ak je dobre nacvičené.
- Nemocničná diagnóza: Každý žiak má „chorobu“ - napríklad „chronické meškanie“, „akútnu alergiu na fyziku“, „zápal slovenčinárskych písomiek“. Lekár číta diagnózy a „predpisuje liečbu“.
Dobré je mať v texte opakujúci sa motív alebo frázu, ktorá sa vracia a vytvára efekt (napríklad „A tak bol prípad opäť odložený na neurčito.“), občas vložiť narážku na učiteľov, ale vždy s rešpektom, a zakončiť každého žiaka mierne dojemnou vetou, ktorá ukazuje, že napriek všetkým „zločinom“ je to človek, ktorého si trieda váži.
Hranica medzi humorom a trapasom
Pri písaní čiernej kroniky sa oplatí držať týchto vnútorných kontroliek:
- „Zasmial by som sa, keby toto niekto povedal o mne pred všetkými?“
- „Nie je to informácia, ktorú dotyčný nikdy nechcel, aby vedeli učitelia, rodičia či spolužiaci?“
- „Neznie to skôr ako posmech než humor?“
Ak je odpoveď pri niečom neistá, radšej to vynechať. Čierna kronika trvá pár minút, ale pocit hanby si niekto môže niesť roky.
Dojemná stránka čiernej kroniky
Hoci je celé vystúpenie plné smiechu, v pozadí je jednoduchá pravda: toto je posledný spoločný večer triedy v školských laviciach. Smiech nad vlastnými zlozvykmi je aj bodkou za jednou životnou etapou. V čiernej kronike sa ukáže, že:
- každý bol v niečom „hriešnik“ - a je to v poriadku,
- všetky prešľapy, písomky, meškania a školské drámy sú nakoniec len príbehy, na ktoré sa dá pozerať s úsmevom,
- trieda bola partia ľudí so svojimi chybami, ale práve vďaka nim nezabudnuteľná.
Dobre urobená čierna kronika preto nielen pobaví, ale aj spojí.
Tragické udalosti a ich dopad na školské komunity
Hoci stužková slávnosť a čierna kronika sú o humore a spomienkach, školské prostredie, žiaľ, občas čelí aj udalostiam s vážnymi a tragickými následkami. Tieto momenty pripomínajú, že za radosťou a smiechom sa skrýva aj krehkosť ľudského života a potreba spolupatričnosti.
Príkladom takejto udalosti je útok na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom študent školy usmrtil zástupkyňu riaditeľky a svoju spolužiačku. Riaditeľka Spojenej školy v Spišskej Starej Vsi, Anna Soľusová, vysvetľuje, ako sa škola vyrovnávala s následkami útoku, akú úlohu v tom zohrala odborná psychologická pomoc, ale aj viera.
„Obdobie po tragédii bolo plné spolupatričnosti a prirodzenej ľudskosti. Možno to je tým, že sme taká malá komunita a ľudia sa poznajú po mene.“ Anna Soľusová sa stala riaditeľkou iba v auguste minulého roka po tom, ako sa pôvodná riaditeľka Spojenej školy rozhodla po tragédii skončiť vo funkcii.
Na deň tragédie, 16. januára minulého roka, si spomína ako na deň, ktorý sa zapísal do pamäti nielen samotnou udalosťou, ale zmesou pocitov. „Ten deň sa mi zapísal do pamäti pocitom straty niečoho veľkého a uvedomením si, že sa stalo niečo zásadné a niečo sa zlomilo.“ Takéto udalosti hlboko ovplyvňujú celú školskú komunitu a zanechávajú trvalú stopu v pamäti všetkých zúčastnených.
