Obec Červenica pri Sabinove, ležiaca približne 6 km juhozápadne od Sabinova v okrese Sabinov, si pripomína významné výročie. Táto článok sa venuje jej bohatej histórii od prvej písomnej zmienky až po súčasnosť, s dôrazom na vývoj názvu, vlastníkov majetku a dominantného Kostola sv. Martina.
Prvá písomná zmienka
Najstaršia priama a spoľahlivá správa o Červenici pochádza z roku 1278. Táto zmienka vznikla pri darovaní územného majetku Ladislavom IV. Tekulovcom a Budunovmu synovi Andrejovi, ktorý daroval viaceré dediny za zásekmi vedľa Červenice, vtedy nazývanej „Verusalma“.
Existuje aj písomná správa o Červenici z roku 1248, ktorá sa týka územia za zásekmi v Šariši. Avšak táto listina je falzifikát, ktorý vznikol až v osemdesiatych rokoch 13. storočia a z roku 1288 sa zachoval jeho najstarší odpis jágerskou kapitulou. V osemdesiatych rokoch 13. storočia vznikli spory o Červenicu, pričom donačné listiny z rokov 1285 - 1288 sú o nej protirečivé.
Vývoj názvu obce
Červenica patrí k skupine starších slovenských dedín, ktoré jestvovali pred 11. storočím. Je pravdepodobné, že hradisko južne od Jakubovej Vole patrilo obyvateľom tejto dediny už pred 11. storočím. Pre dnešnú dedinu Červenicu pri rieke Toryse, kde boli už v 12. storočí pohraničné prekážky a stráže uhorského štátu, sa uvádza maďarský názov Veresalma, čo v preklade znamená Červená Jabloň. Slováci časom prebrali iba prvú časť názvu a v takej podobe sa uchoval názov až dodnes. Dnešný maďarský názov je Vorosalma.
Názov obce Červenica sa postupne menil počas historického vývoja, ako to môžeme vidieť v jednotlivých písomných zmienkach:
- 1278 - Veressalma (prvá písomná zmienka)
- 1285 - terra (majetok, zem) Veresalma, terra Werusalma
- 1288 - terra Verusalma, Weresalma
- 1302 - Verusalma
- 1315 - Werusalmafolua, Verusalmafalua
- 1322 - villa Wrusalma
- 1563 - Cherwenycze
- 1786 - Čerwenicza
- 1808 - Jablonov, Cžerwenica
- 1960 - Červenica pri Sabinove
Vlastníci majetkov obce
Červenica bola od 60. až začiatku 70. rokov 13. storočia vo vlastníctve šľachtica Číža ("Czyze-Cyze"), na základe donácie kráľa Štefana V. Číž bol nesporne slovanského pôvodu a jeho predkovia boli staršími vlastníkmi Červenice. Z toho vyplýva, že dedina jestvovala už pred polovicou 13. storočia.
Čížov syn Štefan sa sťažoval pred kráľom Ladislavom IV., že sa iní šľachtici usilujú získať červenický majetok. V roku 1285 Ladislav IV. potvrdil Štefanovi, synovi Číža, držbu Červenice, ktorú Štefan V. daroval jeho otcovi. Pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice bol však Čížov syn Štefan nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom, majiteľom Kamenice a Tekulovcom, za 100 hrivien striebra. Ďalšia časť majetku Číža a jeho synov v Červenici sa v roku 1288 dostala do vlastníctva abovského župana Juraja, syna Petra.
V roku 1296 získali synovia Rikolfa, Kokoš a Ján, od synov Detrika výmenou za majetok Gibart v Abovskej župe majetkové podiely panstiev Kamenice a Červenice. Koncom zimy v roku 1306 si synovia už nebohého Rikolfa zo Spiša podelili majetky. Rikolf, posledný z jeho synov, ako svoj vlastnícky podiel na šarišských dedičných majetkoch dostal okrem iných majetkov aj dedinu Červenicu.
Z roku 1345 je zaznamenaný spor o hranice červenického chotára medzi rodinou Tarcajovou a augustiánmi z Veľkého Šariša. Rodina Fogasová je novým vlastníkom dediny v roku 1427. Kráľ Matej v darovacej listine z 25.7.1468 dáva Tomášovi Tarcajovi okrem iných majetkov aj Červenicu. Od roku 1558 Červenicu vlastnili Dežefiovci.
Od začiatku 18. storočia sa vlastníkom červenických majetkov stáva Tomáš Dežefi, ktorý začal neskôr nosiť meno Sirmaj. Neskôr tu mali časť majetku aj Péčiovci a v 19. storočí rodina Dobaj. Po prvej svetovej vojne bola v obci vykonaná parcelácia. Dobaj si ponechal 250 jutár a ostatné pozemky rozpredal. V roku 1919 obyvatelia Červenice odkúpili Mihaľku. Ostatnú časť Dobajovho majetku kúpil Ján Kobulský a Ján Fecko.
Kostol svätého Martina
V centre obce Červenica pri Sabinove sa v opevnenom areáli hneď pri hlavnej ceste zachoval pôvodne románsky Kostol svätého Martina. Bol postavený v druhej polovici 13. storočia a pôvodne bol zasvätený svätej Margite, čo sa uvádza ako patrocínium ešte v 30. rokoch 14. storočia. V roku 1691 sa spomína zasvätenie svätému Andrejovi a od roku 1714 už patrocínium svätého Martina. Málokto dnes vie, komu bol kostol zasvätený pred Martinom.
Rozšírením a prestavbou prešiel objekt v období gotiky, kedy bola postavená aj masívna západná veža. V 14. storočí bol interiér vyzdobený freskami, z ktorých časť sa dodnes zachovala. V podkroví lode boli objavené gotické nástenné maľby. Spolu s nimi boli objavené gotické fresky zo 14. storočia (obdobie rokov 1320 - 1330), zachytávajúce v tej dobe „populárnu“ ladislavskú legendu. Neskoršie prestavby potlačili stredoveký pôvod, ktorý v exteriéri naznačuje len mohutnosť veže.
V 30. rokoch 20. storočia bola zväčšená severná sakristia a vytvorený nový vstup do kostola v západnej časti južnej steny lode (pôvodne sa do objektu vchádzalo zo západu cez podvežie). Pred nový vchod pristavali súčasne aj murovanú predsieň. Podľa svedectiev ľudí došlo počas desaťročí aj k zvýšeniu úrovne terénu okolo kostolíka. Súčasnú podobu dostal kostolík pri obnove v roku 1999.
Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Rožkovanoch a slúži ako filiálny chrám. Po nedávnej obnove je v pomerne dobrom stave. Je dôležité poznamenať, že lokalita Červenice pri Sabinove je v odbornej literatúre niekedy zamieňaná za obec Červenica, ktorá leží juhovýchodne od Prešova a nachádza sa v nej gotický kostolík zasvätený sv. Mikulášovi. K takýmto zámenám dochádza napríklad v dielach ako „Súpis Pamiatok na Slovensku“ alebo v publikácii „Svätí bojovníci v stredoveku“ od Ivana Gerháta.