Kráľova hoľa, jeden z najospevovanejších slovenských vrchov, je právom obdivovanou dominantou krajiny. Táto krásna zelená hora, teda hoľa, je nielen vyhľadávaným turistickým cieľom, ale aj matkou slovenských riek a „strechou Slovenska“.
Matka slovenských riek a symbolika
Kráľova hoľa si vyslúžila pomenovanie „strecha Slovenska“ vďaka tomu, že spod nej vyvierajú štyri významné slovenské rieky: Hornád, Hron, Ipeľ a Čierny Váh. Jej nadmorská výška dosahuje bezmála 2000 metrov, čo však ľuďom odjakživa nebránilo v tom, aby cez ňu prechádzali do vedľajších regiónov.
Život okolitých obcí bol s týmto kopcom úzko spätý. Predkovia na jeho severnej časti pásli voly a dobytok, pričom si prenajímali pôdu od Šumiaca či Telgártu, kde zároveň kosili lúky. Z vrcholu Kráľovej hole sa otvára fascinujúci výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov či Horehronie.
Legenda o láske medzi horami
Kráľova hoľa nie je len geografickým bodom, ale aj jednou z hlavných „postáv“ príbehu o veľkej láske. Podľa povestí táto nízkotatranská kráska prechovávala city k inému vrchu - symbolu Slovenska, majestátnemu Kriváňu. Hoci sa hory nemohli k sebe priblížiť, posielali si zamilované správy prostredníctvom vetra, oblakov a slnečných lúčov.
Traduje sa, že Kriváň miloval pohľad na Kráľovu hoľu tak silno, až sa mu z toľkej lásky vrchol nakrivil. Legenda dokonca hľadá vysvetlenie aj pre vznik rieky Váh, ktorá mala vzniknúť práve z hlbokého citu týchto dvoch vrchov. Ak sa vám podarí vystúpiť na Kráľovu hoľu v deň, keď nie je zahalená v oblakoch, uvidíte krásnu panorámu tatranských štítov, medzi ktorými sa vyníma práve Kriváň. Pri tomto pohľade sa zamiluje azda každý.
Historické súvislosti a turistické chodníky
František Bardy vo svojej publikácii „Spod Kráľovej hole - povesti a historky z Liptovskej Tepličky“ uvádza, že tento kopec prenikol do legiend viacnásobne. Jedna z nich spomína zbojníka Jánošíka, ktorý mal na Kráľovej holi nechať do kameňa vytesaný odkaz s menami členov svojej družiny, medzi ktorými mali byť aj miestni obyvatelia Tepličania.
Zmeny v teréne a turistické trasy
Druhá polovica Nízkych Tatier ponúka veľkú rôznorodosť. Historické trasy, ako napríklad tie cez Čertovu svadbu, Končisté či úseky okolo Besnej (v minulosti nazývanej Králička), prešli v priebehu desaťročí výraznými zmenami:
- Zarastanie hrebeňov: Kedysi odlesnené úseky, ako napríklad trasa od Čertovej svadby po Končisté, sú dnes pohltené kosodrevinou a lesným porastom.
- Zmeny infraštruktúry: V roku 1936 bola otvorená „Chata na Veľkom Boku“, ktorá slúžila turistom na trase Štefánikovej cesty. Počas druhej svetovej vojny bola vypálená nemeckými vojakmi a už nikdy nebola obnovená.
- Banské cesty: Po druhej svetovej vojne sa trasy často presúvali na severné úbočia po bývalých banských cestách, ktorými sa kedysi zvážala ruda.
Ticho zabudnutej hlbiny Nízkych Tatier
Kráľova hoľa tak dodnes predstavuje dôstojné ukončenie putovania po nízkotatranských vrcholoch, pričom v sebe spája drsnú krásu prírody s bohatou vrstvou ľudových povestí a historických príbehov.