Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenských dejín a je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv moderných dejín Slovenska. Bol významný diplomat, politik, štátnik, vojak a tiež vedec, astronóm a cestovateľ. Jeho odkaz, stelesňujúci prenikavú inteligenciu, vzdelanie a osobitné osobné čaro, je dodnes veľkou inšpiráciou a príkladom pre dnešné aj ďalšie generácie.
Milan Rastislav Štefánik: Osobnosť a Odkaz
Život a Vzdelanie
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy ako šiesty syn z dvanástich detí tamojšieho evanjelického farára Pavla Štefánika. Rodičovská výchova a prostredie, v ktorom vyrastal, mu vštepili neobyčajne pevné citové základy národného povedomia. Stredoškolské štúdiá absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši. V rokoch 1898 - 1904, s polročným intermezzom pobytu v Zürichu, prežil Štefánik v Prahe. Tam dva roky študoval stavebné inžinierstvo na technike a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Aktívne pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.
Vedecká a Diplomatická Kariéra
Po slávnostnej promócii sa Štefánikovi podarilo uplatniť v slávnom observatóriu Meudon v Paríži, kde pod vedením známeho astrofyzika J. Janssena pracoval ako asistent. Až do prvej svetovej vojny sa venoval vedeckému bádaniu, pričom na pôde Francúzskej akadémie vied predniesol sedem vedeckých prác týkajúcich sa osobitne výskumu slnečnej korony. Trikrát vystúpil na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Zúčastnil sa na pozorovaní zatmenia Slnka v Alcosebre v Španielsku (30. augusta 1905) a v turkestanskom Ura Tjube (13. januára 1907). Od jesene 1911 bol francúzskym občanom. Zaznamenal prechod Halleyho kométy na Tahiti (18. októbra 1910), zatmenie Slnka na ostrove Vavau (28. apríla 1911) a v Passa Quatro v Brazílii (10. októbra 1912). O rok neskôr pôsobil s vedecko-diplomatickým poslaním v Ekvádore a v roku 1914 v Marakeši v Maroku. Zásluhou svojej zberateľskej vášne a cieľavedomým úsilím o získanie najhodnotnejších predmetov vytvoril zbierku tzv. exotickej etnografie. Do najosobnejšieho života M. R. Štefánika nám umožňujú nazrieť dochované fotografie z interiéru jeho parížskeho bytu na Rue Leclerk 6.
Úloha pri Vzniku Československa
Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. V auguste 1914 bol menovaný za rytiera Radu čestnej légie. Napriek zlému zdravotnému stavu sa prihlásil do francúzskej armády a po absolvovaní leteckého výcviku bojoval v hodnosti podporučíka v rámci stíhacej leteckej skupiny MF-54 na západnom fronte, kde sa vyznamenal najmä v ,,druhej bitke artoiskej". Vo francúzskej armáde taktiež zorganizoval meteorologickú službu. Od jesene 1915 pôsobil na vlastnú žiadosť v zostave leteckej skupiny MFS-99 na exponovanom srbskom fronte. Po návrate zo Srbska sa Štefánik 13. decembra 1915 stretol v Paríži s E. Benešom a ohromil ho koncepciou i detailmi svojho plánu na oslobodenie slovenského a českého národa spod nemecko-maďarského útlaku. Profesorovi T. G. Masarykovi sprostredkoval významné audiencie u francúzskych štátnikov a bol zakladajúcim členom Národnej rady českých krajín, od jari 1917 podpredseda Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži. V prospech vytvorenia autonómneho československého štátu sa M. R. Štefánik výrazne angažoval v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a v USA.
Od apríla 1916 pôsobil v Taliansku a dal výrazný impulz k letákovej akcii, v ktorej nabádal slovanských vojakov rakúsko-uhorskej armády k prebehnutiu na taliansku stranu. Podarilo sa mu získať významné kontakty medzi talianskou politickou elitou. V júli 1916 bol francúzskou vládou vyslaný do Ruska a Rumunska, kde rokoval v rámci tzv. ,,zajateckej akcie" o nábore československých dobrovoľníkov z radov zajatcov pre francúzsky front. Presadil vylúčenie J. Düricha z ČSNR, inicioval tzv. Kyjevský zápis a po februárovej revolúcii 1917 v Rusku dosiahol uznanie ČSNR za jedinú predstaviteľku československého odboja v zahraničí. V máji 1917 odcestoval major Štefánik do USA, kde organizoval nábor československých dobrovoľníkov medzi americkými krajanmi do československých légií.
Na základe dekrétu o československej armáde, ktorý spracovali M. R. Štefánik a E. Beneš a podpísal francúzsky prezident R. Poincaré 19. decembra 1917, sa de facto konštituovali československé légie vo Francúzsku, politicky podriadené ČSNR v Paríži a vojensky hlavnému veleniu francúzskej armády. Po dlhých a náročných rokovaniach sa plukovníkovi Štefánikovi podarilo zlomiť aj postoj talianskej vlády a 21. apríla 1918 podpísal s talianskym ministerským predsedom V. E. Orlandom a ministrom vojny V. Zupellim dohodu o konštituovaní politicky a právne samostatných československých légií v Taliansku a osobne sa podieľal na ich výstavbe. Mnohí spojeneckí činitelia hodnotili zmluvu ako fakticky prvé uznanie budúceho Česko-Slovenského štátu niektorou z dohodových mocností. V júni 1918 bol Štefánik menovaný do hodnosti francúzskeho brigádneho generála. Spolu s generálom M. Janinom odišiel v auguste cez USA a Japonsko k československým légiám v Rusku.
Vo februári 1919 sa československý minister vojny generál Štefánik vrátil do Európy, krátko sa zúčastnil na mierových rokovaniach v Paríži. Vynaložil maximálne úsilie, aby sa urýchlil návrat československých légií z Ruska do vlasti. Zároveň ho prezident Masaryk poveril riešením napätých vzťahov medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou v Československej republike. Od októbra 1918 bol Milan Rastislav Štefánik prvým československým ministrom národnej obrany a od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády.
Tragická Smrť a Jej Pripomienky
Letecká Nehoda z 4. Mája 1919
Dňa 20. apríla 1919 pricestoval Štefánik na rokovanie do Talianska, kde vykonal aj prehliadku československých domobraneckých práporov v Gallarate. 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campoformido (uvádza sa aj Campo Formido) pri Udine do dvojplošníka typu Caproni Ca.33 (alebo Caproni 450), aby sa vrátil do vlasti. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Pri pristávacom manévri sa však lietadlo zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Celá posádka, vrátane Štefánika, pilota Gabriela Aggiustiho, poručíka Giotta Mancinelliho Scottiho a seržanta Umberta Merliniho, našla v troskách lietadla okamžitú smrť. Štefánikov život sa skončil náhle vo veku 39 rokov, na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla ostali dodnes nevyjasnené.
Miesta Posledného Odpočinku a Uctenia Pamiatky
Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách. Milan Rastislav Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
Celonárodné Spomienkové Oslavy
Pripomienka 100. Výročia (2019)
V sobotu 4. mája 2019 sa v regióne pod Bradlom uskutočnila celonárodná spomienková slávnosť pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti generála M. R. Štefánika. Pod celonárodné oslavy sa podpísal Úrad vlády SR v spolupráci s Ministerstvom obrany SR a mestom Brezová pod Bradlom. Na organizácii spomienkových podujatí na Bradle, v Brezovej pod Bradlom a Košariskách sa podieľalo celkovo viac ako 450 profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky s takmer 80 kusmi pozemnej a 7 kusmi leteckej techniky.
V Košariskách, v rodnom dome generála, bola odhalená maketa mohyly M.R. Štefánika. Súčasťou programu boli aj slávnostné Služby Božie v evanjelickom kostole v Košariskách, ktoré svojou atmosférou podčiarkli dôstojnosť celonárodných osláv. Na nádvorí Rodného domu M.R.Štefánika si život košariského chlapca uctili pietnym aktom kladenia vencov. Vo vonkajších priestoroch múzea autorky komiksu uviedli do života kreslený príbeh rodáka z Košarísk. Z Košarísk išiel predpoludním na Bradlo sprievod po historickej ceste, po ktorej viezli aj mŕtve telá Štefánika a troch talianskych letcov.
V Brezovej pod Bradlom náčelník generálneho štábu OS SR generálporučík Ing. Daniel Zmeko organizoval v dopoludňajších hodinách ekumenickú bohoslužbu vojenských duchovných v evanjelickom kostole a následne slávnostný nástup jednotiek Ozbrojených síl SR na Námestí M.R. Štefánika. Do Brezovej pod Bradlom bol v sobotu 4. mája vypravený mimoriadny osobný vlak s odchodom z Bratislavy - Hlavnej stanice o 6:45.
Celonárodná spomienková slávnosť pokračovala po obede od 13:00 na mohyle M.R. Štefánika na Bradle. Oficiálny program celonárodnej spomienky na Bradle otvoril spoločný prelet slovenskej, českej, francúzskej a talianskej leteckej techniky. Ten bol úvodom k slávnostnému aktu kladenia vencov, príhovorom hostí a ďalšiemu programu, ktorého súčasťou bolo aj slávnostné zapálenie vatier.
Celonárodných osláv sa zúčastnil aj minister obrany SR Peter Gajdoš spolu s francúzskou ministerkou armád Florence Parly a českým ministrom obrany Ľubomírom Metnarom. Z generálov v zálohe sa zúčastnili podpredseda KG SR generálporučík v.v. Peter Vojtek, generálporučík v.v. Július Humaj, generálmajor v.v. Juraj Baránek, generálmajor v.v. Oto Lobodáš a generálmajor v.v. Vladimír Palko.
Každoročné Spomienkové Podujatia
Pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika si Slovensko pripomína každoročne. Napríklad 4. mája 2023 si na Košariskách, Brezovej pod Bradlom, Ivanke pri Dunaji, Bratislave, ako aj na ďalších miestach Slovenska, pripomínali 104. výročie tragickej smrti gen. M. R. Štefánika.
Regionálne spomienkové slávnosti sa pravidelne konajú v rodnom kraji generála Štefánika v Košariskách, Priepasnom, v Brezovej pod Bradlom aj na Bradle. Ich program často zahŕňa spomienkové služby Božie v evanjelickom kostole v Košariskách a pietny akt pred rodným domom generála M. R. Štefánika. Ďalšia časť spomienky sa uskutočňuje pri mohyle na Bradle, kde v rámci programu odznie hymna Slovenskej republiky a Českej republiky, často v podaní spevokolu ECAV z Brezovej pod Bradlom. Organizátori upozorňujú, že vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu areálu Bradlo je potrebné rešpektovať obmedzený rozsah spomienkovej slávnosti.
Pietne spomienky sa konajú aj na iných miestach, napríklad v parku pri základnej umeleckej škole v Senici. Dňa 4. mája sa konajú aj pamätné spomienky v Informačnom centre - Pamätnej izbe M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji. Ich úvodom býva v spolupráci s klubom SMRŠ Bratislava otvorená výstava, napríklad ,,M. R. Štefánik - Stopy života".
Súčasťou osláv býva aj Celoslovenská spomienková slávnosť na Mohyle gen. Štefánika na Bradle za účasti najvyšších predstaviteľov štátu a ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tejto udalosti predbiehajú sprievodné podujatia na Bradle, v Košariskách aj Brezovej pod Bradlom. Na počesť generála M. R. Štefánika sa taktiež koná 3. ročník symbolickej cyklojazdy „Štefánik100“ na Bradlo a späť k mohyle pri Ivanke pri Bratislave, ktorá meria viac než 160 km, čo symbolizuje 100 míľ. Usporiadatelia pripomínajú, že účastníci prvého ročníka Festivalu letectva, ktorý sa koná v Piešťanoch, vzdávajú poctu aj generálovi Štefánikovi.
Trvalý Odkaz Milana Rastislava Štefánika
Vyznamenania a Inštitúcie
V roku 1993 bola Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach premenovaná na Vysokú vojenskú školu letectva gen. M. R. Štefánika. S platnosťou od 20. novembra 1996, na základe novely zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, sa zmenil jej názov na Vojenskú leteckú akadémiu generála M. R. Štefánika v Košiciach. Po jej zániku bola zákonom č. 455/2004 Z. z. k 1. septembru 2004 zriadená Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši ako štátna vysoká škola.
Život a dielo Milana Rastislava Štefánika, ako jedného zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov a osobnosti európskeho významu, sú trvalou súčasťou národnej identity a pripomienkou dôležitosti odvahy, vzdelania a diplomacie pre ďalšie generácie.
tags: #celonarodna #oslava #stefanika