Vianoce: Tradície, Zvyky a Kúzlo Sviatkov

Vianoce sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov a pre mnohých najkrajším obdobím roka. Sú to sviatky plné radosti, pokoja, rodinných stretnutí a vône tradičných dobrôt. Hoci sa v priebehu generácií menia, stále držia pokope rodiny a celé spoločenstvá, posilňujú vzťahy a dávajú sviatkom hlbší zmysel. Nie sú len o počte balíčkov pod stromčekom, ale aj o tichom pripomenutí praktickej múdrosti a skúseností predkov. Poďme sa pozrieť na tie najznámejšie vianočné tradície a zvyky - domáce aj zahraničné - a na to, čo pre nás znamenajú dnes.

Adventné obdobie: Čas očakávania a prípravy

Skôr než sa v obývačke rozžiari stromček, prichádza advent. Je to prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Dnes ho často vnímame najmä cez nákupy a zľavy, pôvodne však išlo o čas stíšenia, očakávania a prípravy - nielen tej vonkajšej, ale aj vnútornej. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom adventu a končí dňom Zjavenia Pána.

Adventný veniec

Adventný veniec na stole so štyrmi sviečkami symbolizuje štyri adventné nedele. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu, pričom sa najčastejšie používa ihličie, šišky, sušené plody, stuhy a ozdoby. Fialová je liturgickou farbou pokánia, no kedysi mali vence fialovú farbu s jednou výnimkou: tretia svieca bola ružovej farby a vychádzala z farby rúcha kňaza, predstavovala radosť. Každá zapálená sviečka znamená, že Štedrý deň je o krok bližšie a svetla v tme pomaly pribúda.

Adventný kalendár

Adventný kalendár slúži na odpočítavanie dní do Vianoc a učí najmä deti trpezlivosti. Kedysi skrýval obrázky alebo drobné úlohy, dnes v ňom nájdeme čokoládu, čaje, kozmetiku či malé darčeky. Jeho zmysel je však stále rovnaký - spríjemniť čakanie a urobiť každý deň trochu výnimočným. Ak chcete adventu vrátiť jeho pôvodné čaro, môžete si nastaviť vlastné pravidlá: menej zhonu, viac spoločných večerov, prechádzok, rozhovorov a času bez mobilov.

Vianočný stromček: Symbol domova a života

Vianoce si bez stromčeka vie predstaviť len málokto. Zelený ihličnan symbolizuje život, ktorý pretrváva aj počas zimy, a svetielka na jeho vetvách predstavujú nádej a svetlo uprostred tmy. Hoci stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku, jeho pôvod sa datuje do starovekých pohanských osláv zimného slnovratu, keď si ľudia nosili domov vetvičky, aby uctili boha Odina.

Tradícia zdobenia stromčekov sa údajne zrodila v Nemecku, kde sa okolo roku 1570 začali zdobiť sviečkami, sušeným ovocím a orechmi. Na našom území sa ozdobený stromček stal súčasťou moderných dejín a v šľachtických rodinách sa začal používať približne v druhej polovici 18. storočia, odkiaľ sa trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Do polovice 20. storočia bol typickou ozdobou príbytkov skôr betlehem.

V minulosti sa stromček zdobil jednoduchými ozdobami - jablkami, perníkmi, orechmi či slamou. Mnohé z nich sa dali po sviatkoch zjesť alebo ďalej využiť. Dnes dominujú sklenené gule, plastové ozdoby a svetelné reťaze, no podstata zostáva rovnaká: stromček je stredobodom domácnosti, miestom, kde sa rodina stretáva. Či je „lepšie“ mať živý alebo umelý stromček, záleží len na vás; živý stromček krásne vonia a má silnú tradíciu, umelý je praktický a z dlhodobého hľadiska môže byť ekologickejší. Podstatné nie je, z čoho je vyrobený, ale čo sa okolo neho odohráva.

Štedrý deň a kúzelný štedrovečerný stôl

Na Štedrý deň ide podľa ľudových predstáv o veľa. Hovorilo sa, že práve v tento večer sa rozhoduje o zdraví, šťastí a hojnosti v nasledujúcom roku. Aj preto vzniklo množstvo zvykov, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Rodina sa zvyčajne stretáva pri spoločnom stole, kde sa dodržiavajú mnohé tradície.

Príprava na večeru a jej význam

Pred samotnou večerou býva zvykom sa dôkladne poumývať a prezliecť do slávnostného oblečenia. S týmto večerom sa spája aj známy vianočný pôst, ktorý sa mal dodržiavať, pokiaľ nevyšla na oblohe prvá hviezda. Kto vydrží nejesť až do večere, má vraj uvidieť zlaté prasiatko. Pôst je prípravou na sviatok a má duchovný aj praktický rozmer. V minulosti sa celá adventná doba niesla v znamení zdržanlivosti. Na začiatku večere sa rodina môže pomodliť alebo predniesť malý príhovor a poďakovanie za bohatý stôl. V minulosti sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť všetko potrebné do východu slnka, zatiaľ čo úlohou muža bolo narúbať drevo a nanosiť vodu.

Tradičné zvyky pri stole

Počas štedrej večere sa dodržiavajú mnohé zvyky s hlbokou symbolikou:

• Rybie šupiny pod obrusom či tanierom majú zabezpečiť dostatok peňazí a hojnosť v nasledujúcom roku. Mnohí si ich neskôr odkladajú do peňaženky.
• Prestretý tanier navyše je určený pre nečakaného hosťa a symbolizuje pohostinnosť, ale aj myšlienku, že počas sviatkov by nikto nemal zostať sám. Niekedy sa prestiera aj symbolicky pre zosnulých členov rodiny.
• Nevstávať od stola, kým všetci nedojedia, má zabezpečiť súdržnosť rodiny a zdravie jej členov počas celého roka. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Všetko jedlo preto muselo byť veľmi blízko.
• Oblátky potreté medom a cesnakom sú azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Cesnak má zabezpečiť rodine pevné zdravie.
• Medový krížik na čele, ktorý deťom a manželovi robila gazdiná strúčikom cesnaku namočeným do medu, symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu, aby boli "dobré ako med".
• Pred jedením oblátok s medom a cesnakom priniesla hlava rodiny ostrý prípitok so silným alkoholom.
• V niektorých slovenských regiónoch je zvykom, že na stole musí byť párny počet tanierov. Ak by to tak nebolo, na posledného za stolom by prišla smrť.
• V jednom dome často žilo aj niekoľko generácií pokope, a tak sa okolo prestretého stola uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť.
• Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu.
• Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali.
• Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu.
• Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom, tzv. šechtár, vyrobená z dreva alebo kovu.

Vianočné pečivo

Vianočné pečivo má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu. Dnešná podoba vianočného pečiva pochádza približne z 19. storočia. Prvé pečivo sa pieklo z vianočkového kysnutého cesta. Po druhej svetovej vojne sa podoba pečiva začala výrazne meniť. Gazdiná ho musela mať dokončené pred východom slnka, aby bolo prichystané ako dar pre koledníkov, a po vymiesení cesta si utierala ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili. Dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožky, linecké pečivo, medovníčky alebo orechové pracny.

Vianočné veštenie a ľudové povery

Vianoce boli oddávna aj časom veštenia a nádejí, kedy sa budúcnosť nehľadala v tabuľkách a prognózach, ale pri spoločnom stole. K nim sa pridružilo aj niekoľko povier:

• Krájanie jablka po večeri malo ukázať zdravie rodiny. Ak jadro vytvorilo pravidelnú hviezdičku, znamenalo to dobré vyhliadky. Zlé alebo červivé jadro naopak symbolizovalo chorobu. Jabĺčko sa potom rozkrojilo, tak aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny.
• Hádzanie topánky patrilo najmä slobodným dievčatám. Ak špička topánky smerovala k dverám, znamenalo to blízku svadbu a odchod z domu. Ak ale smerovala k dverám päta, dievča by zostalo slobodné rok.
• Orechové loďky patria k najromantickejším zvykom. Do polovice škrupiny vlašského orecha sa vloží sviečka a loďky sa pustia na vodu. Kto zostane pri okraji, ten ostáva doma, kto odpláva, toho čakajú zmeny, cestovanie či sťahovanie. Ak sa nejaká potopí, môžete vraj prísť o niekoho blízkeho.
• Podobný veštecký charakter má aj liatie olova, pri ktorom sa z tvaru vzniknutého odliatku háda, čo prinesie nový rok.
• Podľa ľudovej tradície by sa na Štedrý deň nemalo požičiavať peniaze alebo veci, aby z domu „neodchádzalo šťastie“ a rodina netrpela nedostatkom.
• Nielen zákaz odbiehania od stola, ale aj nepárny počet osôb pri štedrovečernom stole vám vraj prinesie smolu.
• Počas Vianoc bolo zakázané vešať opranú bielizeň, pretože ten komu patrila, by čoskoro umrel. Takisto aj črepy v tento deň predpovedali nešťastie v rodine.
• Zo slávnostného stola počas štedrej večere sa nemohlo nič vyhodiť. Odrobinky z tejto večere pomáhali neskôr chorému dobytku.
• Na Kysuciach je vianočným zvykom sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.

Zvyky pred Štedrým dňom a iné vianočné symboly

Barborka: Predpoveď a dekorácia

Vianočné zvyky sa nezačínajú až 24. decembra. Niektoré majú svoje miesto už na začiatku mesiaca. Barborka, rezaná 4. decembra, je vetvička čerešne alebo višne. Ak do Štedrého dňa rozkvitne, mala vraj dievčaťu predpovedať svadbu. Dnes si ju môže dať do vázy ktokoľvek - ako krásnu a symbolickú dekoráciu.

Imelo: Šťastie a ochrana

Celý rok ho takmer nevidíme, no s príchodom zimy sa jeho vetvičky začínajú objavovať na listnatých aj ihličnatých stromoch. V období Vianoc sa zelené kríčky s plodmi menia na vianočnú tradíciu. Kelti a Slovania zdobili svoje príbytky cezmínou a imelom a verili, že ozdobený dom priláka dobrého ducha ako útočisko pred mrazmi. Zavesené nad dverami či lustrom má chrániť domácnosť a bozk pod imelom posilňuje lásku a vzťahy. V prenesenom význame to môže znamenať viac láskavosti, trpezlivosti a dobrých slov v rodine.

Jasličky: Pripomienka narodenia

Jasličky, ktoré pripomínajú príchod Jezuliatka na tento svet, patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé stáročia. Pôvodne zdobili kostoly, no postupom času sa rozšírili aj do domácností veriacich aj neveriacich. Dokonca aj šľachta našla záľubu v betlehemoch a nechávala si ich vyrábať, aby si nimi ozdobila svoje paláce.

Vianočné tradície v slovenských regiónoch

Hoci mnohé zvyklosti máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa regióny líšia. Vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname.

Západné Slovensko

Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom. Na začiatku večere sa zvykne rozkrojiť jabĺčko, pričom hviezdička uprostred je symbolom zdravia a šťastia v nasledujúcom roku. Bohatstvo symbolizuje kapria šupina na stole alebo v peňaženke.

Stredné Slovensko

Stredné Slovensko je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“. Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom, v niektorých rodinách ju nahrádzajú rezne alebo tzv. „kuba“.

Východné Slovensko

Východ Slovenska je výrazne ovplyvnený kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok. Až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom. Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.

Sviatočné dni po Štedrom dni

Prvý sviatok vianočný (Boží hod)

Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Pre veriacich je vrcholom vianočných osláv aj polnočná omša, ktorá sa slávi v noci z 24. na 25. decembra ako pripomienka narodenia Ježiša. Má silný komunitný aj duchovný rozmer - stretáva sa celá farnosť. Zúčastniť sa tzv. vigílie môžu aj nekresťania.

Druhý sviatok vianočný (Sviatok svätého Štefana)

Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam, často spojený s návštevami rodiny a priateľov.

Pravoslávne Vianoce

Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. - 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce slávia 7. januára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára a večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine. Tradičným vianočným symbolom na Ukrajine je tzv. diduch - ozdobený snop obilia.

Vianoce vo svete: Rôznorodosť zvykov, jednotný zmysel

Vianočné tradície sa po svete líšia, no ich posolstvo je všade podobné - blízkosť, nádej a spolupatričnosť. Hoci sú mená a zvyky rôzne, princíp zostáva rovnaký: ľudia chcú stráviť koniec roka s tými, ktorých majú radi, a dať najavo, že na seba myslia.

• V Taliansku deti čakajú na čarodejnicu Befanu, ktorá nosí darčeky až začiatkom januára. Vianočným stromčekom je zásadne vždy len jedlička a štedrá večera 24.12. u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
• V Británii a USA má hlavnú úlohu Santa Claus a darčeky sa objavujú v ponožkách zavesených pri krbe. Vianočné sviatky tu nie sú naviazané na rodiny až tak, ako u nás, ale skôr na rôzne večierky a stretnutia s priateľmi.
• V severských krajinách zohráva dôležitú úlohu svetlo - sviečky, lampáše a lucerny, ktoré rozjasňujú dlhé zimné noci.
• V strednej a južnej Afrike domáci ozdobujú palmy, rodina sa navštevuje, oslavuje sa narodenie Ježiša Krista, spieva sa, navštevuje kostol a nie všetci sa obdarúvajú darčekmi. Oslava Vianoc môže byť spätá s plážami, kde sa Santa Claus vozí na surfe alebo záchranárskej lodi.
• V južnej Amerike sa ozdobujú umelé stromčeky pestrofarebnými a rozmanitejšími ozdobami.
• Gréci majú ako symbol Vianoc nielen ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách či v záhradách. V domovoch majú plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj, na ktorom visí bazalka obaľujúca drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda, ktorou matka rodiny raz denne kropí miestnosti. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31.12.
• O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Réveillon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
• V Holandsku je zvykom, že v polovici novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5. decembra.
• Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25.12. hovoriť.
• V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál.
• V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
• Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos - papierové dekorácie s plamienkom vo vnútri, ktoré sa ako lucerna vznesú do neba.
• Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
• Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
• Tradičným zvykom v Peru je Chocolatadas - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
• V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
• Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
• Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
• Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.

Vianočné pozdravy a vinše

Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu vianočnú atmosféru. Vianočné vinše na pohľadniciach či vianočné priania v SMS správach potešia azda každého z nás.

Pravopisné okienko

V slove Vianoce vždy píšeme veľké „V“, keďže ide o vlastné podstatné meno (názov sviatku). Naopak, ak chceme niekomu popriať „pokojné prežitie vianočných sviatkov“, použijeme malé písmeno. Ak želáme šťastie počas celého nasledujúceho roka, zvolíme „šťastný nový rok“ s malým písmenom „n“. Keď hovoríme iba o sviatku, teda 1. januári, používame veľké písmeno: „Nový rok“.

Tradičné ľudové vinše

S Vianocami sa spája množstvo ľudových vianočných vinšov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu:

• Zvončeky už zvonia a ihličie vonia, svetlo sviečok mihotavé, Vianoce k nám prišli práve.
• Mrazivé ticho, všade biely sneh, konečne pokoj, nebo plné hviezd.
• Kde sa vzal, tu sa vzal, stromček zrazu v izbe stál. Pod ním ležia balíčky, pre veľkých aj maličkých.
• Nech stromček zapáli svetlo v nás, nech sviečka vyčarí úsmev zas. Vianoce lásky a pokoja, nech každú Vašu bolesť zahoja.
• Prajem ti všetko čo radosť vzbudí, prajem ti veľa lásky to preto, že spája ľudí.
• Prichádza sviatočný čas, na ktorý sa dlho teší každý z nás. Vôňa koláčov vôkol sa rozlieha, vianočnej nálade každý z nás podlieha. Zabudnime na smútok, zanechajme zvady, buďme k sebe milí, dobrí a majme sa radi.
• Na stole je kapor a iné dobroty, uprostred sviečka a stromček oproti. Oheň v krbe tíško praská, v srdciach vládne pokoj, láska. Z oblohy sa sype sneh, všade počuť detský smiech.
• Letí k Tebe darček z neba, je v ňom všetko čo Ti treba: šťastie, láska, pokoj, neha, Ježiško má rád aj Teba.
• Už sa blížia Vianoce, ten čas rýchlo letí. Na stromčeku sviečky svietia, šťastím žiaria deti.

Kresťanské vianočné priania

Keďže sú Vianoce najmä kresťanským sviatkom a oslavou narodenia Ježiša, obľúbenými vianočnými prianiami sú aj tie s kresťanskou tematikou:

• Novinu radostnú oznámim Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to Dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, glória riekajú, tam pribehli.
• S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš.
• Tomuto domu buď požehnanie, nech Vám ho udelí dieťa narodené.
• Radosť veľkú zvestujeme: Narodil sa sveta Pán. Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám. Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému, za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu.
• Dobrý deň vinšujem, ako sa máte? V jasličkách Ježiško taký je malý a predsa jemu sa klaňali králi.
• Vianočný zvon tíško cinká, v Betleheme dieťa spinká. Dobrú pohodu vinšujeme vám, štedrosť a hojnosť vašim chalupám.
• Vinšujem vám tieto vianočné sviatky, Pána Krista narodenia. Dobrého zdravíčka a na stôl chlebíčka, do duše radosti, do srdca svornosti.
• Vinšujem vám, vinšujem, tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenia, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného božského požehnania - a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnuť.

Vtipné vianočné priania

Vianočné a novoročné vinše, ktoré sú vtipné, sú obľúbené najmä medzi priateľmi, kolegami či súrodencami. Smiech a dobrá nálada predsa jednoducho patria k pohodovej, vianočnej atmosfére:

• Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko máš na háku, všetko sa darí. Prekrásne svieti a všetky salónky pojedli deti.
• Zapchajte komíny, nepustite Santu, použite cement, alebo maltu. Nech čerti od vás smolu odnesú, a choroby stratia vašu adresu, veľké príjmy, nízke dane a lásky tak primerane.
• Letí anjel s nádielkou, pritom vrtí prdelkou. Letí, letí, hádaj kam?
• Sú tu zasa Vianoce, jed vo mne len tak klokoce. Je to veľký zhon a stres, šľak ma trafí asi dnes. Upratovať, variť, piecť a potom stále iba jesť. V noci volám na raty, žlčníkové záchvaty. Stromček v plameňoch prekrásne nám žiari, ja sa asi nedožijem jari.

Vianočné priania od detí

Je niečo krajšie ako vianočné priania a vinše z úst detí?

• My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke. Snívame o darčekoch, čo budú pod stromčekom.
• Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká. Všetko sa už ligoce, hurá, idú Vianoce.
• Vianoce sú od Ježiška, dal nám lásku do balíčka. Bolo jej dosť, dostal každý, rozdelil ju raz a navždy. Medzi ľudí, kvietočky, zvieratká aj včeličky. Kúsok lásky zo srdiečka, ukry aj ty do balíčka.

Štýly vianočných pozdravov

Vianočné pozdravy nemusia byť všetky rovnaké. Štýl textu vie úplne zmeniť atmosféru priania - od nostalgických spomienok cez minimalistickú eleganciu až po veselý humor.

Nadčasové a jemné priania

Tieto priania sú nadčasové, jemné a vhodné pre každého. Vianoce sú ideálny čas na spomienky a plány.

Priania pre rodinu

Rodina je základ a Vianoce sú práve o spoločných chvíľach. „Ďakujem, že vďaka vám sú moje Vianoce vždy také krásne.“ „Nech naše rodinné chvíle nikdy nestratia svoju čarovnú atmosféru.“ „Rodina je ten najväčší dar.“

tags: #cas #vianocny #vianoce #vinse