Uzavretie civilného sobáša je v kompetencii matričného úradu podľa trvalého bydliska jedného zo snúbencov. Pri podávaní žiadosti o uzavretie manželstva musia byť prítomní obaja snúbenci. Manželstvo je možné uzavrieť aj na inom matričnom úrade, pričom príslušným úradom na spísanie žiadosti a vystavenie povolenia je matričný úrad podľa trvalého pobytu jedného zo snúbencov. Tento úkon je spoplatnený.
V prípade uzatvorenia manželstva pred orgánom cirkvi, matričný úrad zašle vyplnené tlačivo príslušnému orgánu cirkvi. Po uzavretí manželstva matrička vystaví sobášny list a vykoná zápis do knihy manželstiev.
Prevádzková doba matriky v Bzinciach pod Javorinou
Sobáše v Bzinciach pod Javorinou sa konajú v nasledujúcich časoch:
- Piatok: 12:00 - 17:00
- Sobota: 9:00 - 17:00
Právne aspekty a zmeny priezviska
Snúbenci si môžu dohodnúť spoločné priezvisko jedného z nich, ponechať si každý svoje doterajšie priezvisko, alebo si zvoliť spoločné priezvisko s tým, že jeden z nich si ponechá aj svoje pôvodné. Ak si obaja ponechajú svoje doterajšie priezviská, musia určiť, ktoré priezvisko budú niesť ich spoločné deti. V prípade, ak si jeden z partnerov ponechá popri spoločnom priezvisku aj svoje pôvodné, priezviskom spoločných detí bude ich spoločné priezvisko.
Ak má nevesta dieťa, ktorého otec nie je známy, môže sa s nastávajúcim manželom dohodnúť, že ich spoločné priezvisko bude niesť aj toto dieťa. V takomto prípade sa však ženích nestáva otcom dieťaťa. Ak ženích alebo nevesta majú deti, ktorých rodičia sú známi, priezvisko dieťaťa sa uzavretím manželstva nemení.
Zmena priezviska urobí matričný úrad bez poplatku do 3 mesiacov od právoplatného rozhodnutia súdu, a to na základe žiadosti na matričnom úrade podľa miesta uzavretia manželstva. Pre zmenu priezviska u detí, ktorých otec nie je známy, je potrebný súhlas oboch snúbencov.
Geografická poloha a názov obce
Obec Bzince pod Javorinou sa nachádza v kontaktnej zóne štyroch významných geomorfologických jednotiek: Malých Karpát, Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny a Považského podolia. Leží na sútoku riek Kamečnica a jej prítoku Vrzavka. Dominantou jej katastra je Veľká Javorina (970 m n. m.), najvyšší vrchol Bielych Karpát. Obec sa skladá z piatich častí: Bzince pod Javorinou, Cetuna, Hrubá Strana, Hrušové a Vrzavka. Prírodne najpôsobivejšia je časť Cetuna, kde vyviera kvalitná pitná voda.
Súčasný názov obce Bzince pod Javorinou sa vyvíjal po stáročia. Pôvodný ľudový názov Bziniec, v plurále Bzince, bol utvorený od slova "bez" alebo "bza", čo označuje krovitú drevinu (bazu). Tento slovanský názov sa v histórii menil a za čias Uhorska bol pomaďarčený.
Historický vývoj obce
Pravý pôvod názvu obce
Historici skúmali pôvod názvu obce, pričom jazykovedec prof. PhDr. Rudolf Krajčovič uvádza, že pôvodný ľudový názov Bziniec bol utvorený od slova baza.
Najstaršie osídlenie a vznik obce
Najstaršie stopy osídlenia na Slovensku siahajú do staršej doby kamennej (paleolit), približne 200 000 rokov pred Kr., pričom nálezy sa našli v okolí Nového Mesta nad Váhom. Pre mladšiu dobu kamennú (6000 - 2900 pred Kr.) je charakteristické poľnohospodárstvo, chov zvierat a výroba kamenných nástrojov.
Obec Bzince pod Javorinou je pomerne stará a už v roku 1215 sa stala samostatnou obcou. Pred týmto dátumom existovali na tomto území sídliská, ktoré však mali svoje správne centrum v Novom Meste nad Váhom. Rast obce v 12. storočí viedol k potrebe zriadenia vlastnej samosprávy. Kľúčovým momentom bolo postavenie rímskokatolíckeho kostola zasväteného sv. Michalovi Archanjelovi v roku 1215.
K občianskemu a cirkevnému osamostatneniu Bziniec prispel aj príchod rídu templárov, ktorí postavili gotický kostol vysvätený v roku 1776.
Stredoveké a novoveké dejiny
Historik Jozef Trochta vysvetlil pojem "Bot" a "Viel" z pápežského registra ako označenie jedného miesta blízko Nového Mesta nad Váhom, nie dvoch rôznych dedín.
Uhorsko bolo v minulosti poznačené častými vojnami, nájazdmi a vnútornými bojmi o nástupnícke práva. Po tatárskom vpáde v rokoch 1241 - 1242 bola krajina spustošená a mnohé dediny zanikli. Zemepáni pozývali nových osadníkov na obrábanie pôdy.
Bzince sa nachádzali na pomedzí Nitrianskej a Trenčianskej župy a mali silné väzby na beckovské a čachtické panstvo. Čachtické panstvo malo významný vplyv na osídľovanie podjavorinského kraja, avšak Bzince nepatrili k jeho majetkom ani za kráľovského vlastníctva, ani za Matúša Čáka Trenčianskeho. Do čachtického panstva sa dostali až začiatkom 16. storočia. Obraz vtedajších Bziniec je podrobne zachytený v urbároch čachtického panstva.
Pôda v podhorskej oblasti bola menej úrodná, no darilo sa pestovaniu hrozna. V 18. storočí patrili Bzince k obciam s rozvinutým vinohradníctvom. Obec mala vtedy asi 120 obyvateľov, vlastný úrad na čele s richtárom. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, vinohradníctvu a remeslám. Muži vyrábali drevené náradie a ženy tkali súkno. Obchod mal v obci dlhé korene, obchodovalo sa na trhoch v Novom Meste nad Váhom aj na Morave.
Obyvateľstvo bolo slovenské, prevažne evanjelického vierovyznania, ktoré prijalo reformáciu v ranom štádiu. V roku 1660 boli evanjelikom odobraté práva užívať kostoly, ale o desať rokov neskôr im boli práva vrátené a kráľ Leopold I. im vydal ochranný list.
19. storočie v Bzinciach pod Javorinou
19. storočie bolo obdobím rozvoja priemyslu a techniky, ale aj vojnových konfliktov a revolúcií. V roku 1831 zasiahla Slovensko epidémia cholery. V roku 1848 vypukla v Európe revolúcia s cieľom zrušiť poddanstvo a získať nezávislosť Uhorska od Rakúska. Slováci sa postavili proti maďarskej hegemónii. Revolúcia viedla k zrušeniu poddanstva a získaniu obmedzených jazykových práv pre Slovákov.
Slovenskí vodcovia zorganizovali oddiely dobrovoľníkov, pričom Slovenská národná rada sídlila v Myjave. Karol Holuby mal za úlohu organizovať dobrovoľníkov v okolitých obciach. Poslednou katastrofou 19. storočia bol požiar, ktorý zachvátil obec na Nový rok 1849.
20. storočie a svetové vojny
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna začala atentátom na následníka trónu Františka Ferdinanda d’ Este v Sarajeve v roku 1914. Vypuknutie vojny znamenalo výrazné zhoršenie životných podmienok v obci, ktorá vtedy niesla názov Horné a Dolné Bzince. Muži do 40 rokov museli narukovať, pričom z Dolných Bziniec narukovalo 125 mužov. Mnohí padli do zajatia, vrátili sa ako príslušníci zahraničného odboja, alebo zahynuli na bojisku či v nemocniciach. V obci došlo k rabovaniu, ktoré viedlo k útokom na židovské a kresťanské domy. Po vojne boli postavené pamätníky padlým v Horných Bzinciach a Hrušovom.
Medzivojnové obdobie a vznik Československa
Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo a vzniklo Československo. Štátny prevrat znamenal pre obec hospodársky rozvoj a prosperitu. Zaviedli sa nové stroje, zlepšilo sa obrábanie pôdy a používali sa umelé hnojivá. V roku 1931 bolo v Bzinciach zavedené elektrické osvetlenie. V obci fungovalo viacero mlynov, dielne na výrobu škridle a tehál, pálenica a obchody.
Podomový obchod mal v obci dlhú tradíciu, Bzinčania predávali svoje výrobky po celej Európe, najmä na Morave a v Čechách. Zvýšila sa životná úroveň obyvateľov, čo sa prejavilo aj na modernizácii domácností. Mládež navštevovala gymnáziá a školy v Novom Meste nad Váhom.
Dňa 23. septembra 1921 obec navštívil prvý prezident Československej republiky T. G. Masaryk.
Druhá svetová vojna a SNP
Po nástupe Hitlera k moci v Nemecku začala systematická realizácia jeho plánov na vytvorenie "Veľkonemeckej ríše". V marci 1938 bol pripojený Rakúsko, neskôr nasledovalo Československo a Poľsko, čo viedlo k vypuknutiu druhej svetovej vojny. Dňa 14. marca 1939 bol schválený vznik samostatného slovenského štátu. V tomto období bola deportovaná jediná židovská rodina Kellermonovcov.
Dňa 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie. Hlavnými organizátormi v Bzinciach boli Martin Kedro a učiteľ Milan Slávik. Nemecká armáda sa v obci usadila 14. septembra 1944 a začala prenasledovať partizánov. Milan Slávik bol uväznený a deportovaný, pričom zomrel 15. mája 1945. Martin Kedro sa pridal k partizánom a bol zastrelený pri pokuse o útek.
Dňa 7. marca 1945 sa uskutočnila akcia gardistov, ktorí pod zámienkou hľadania Židov vykonávali domové prehliadky a odvádzali ľudí. Partizáni pod velením Uhra sa postavili gardistom pri Vrzávke, pričom došlo k boju. Následne 27. marca 1945 došlo k bitke v Cetune medzi partizánmi oddielu Hurban a protipartizánskou jednotkou Edelweiss. V tomto boji padlo 18 partizánov, vrátane Miloša Uhra a Antona Jakubíka. Poslední Nemci opustili obec pred Veľkou nocou 1945.
Povojnové obdobie a súčasnosť
Po druhej svetovej vojne sa v obci začali rozvíjať spoločenské organizácie, ako Dobrovoľný hasičský zbor, Slovenský Červený kríž, Demokratická únia žien, spotrebné družstvo Jednota a Slovenský zväz záhradkárov.
Dňa 7. novembra 1952 bola odhalená pamätná tabuľa padlým a umučeným počas druhej svetovej vojny a SNP.
Dňa 14. júla 1995 Francúzska republika vyznamenala pamätnými medailami dvoch rodákov zo Bziniec, Pavla Malečku a Jána Rágalu.
Vzdelávacie a kultúrne inštitúcie
V roku 1925 v Bzinciach existovali tri školy: dvojtriedna evanjelická, jednotriedna katolícka a jednotriedna evanjelická na kopaniciach. Vyhovujúca osemročná škola bola postavená až v roku 1959 a v roku 1972 získala titul Základná škola národnej umelkyne Ľ. R. Podjavorinskej.
Dňa 23. augusta 1964 sa v obci konalo slávnostné zhromaždenie pri príležitosti 20. výročia SNP, kde obec získala vyznamenanie od prezidenta.
Historické a cirkevné pamiatky
Zaniknutý kostol Najsvätejšej Trojice v Hrušovom
V časti Hrušové sa nachádza archeologická lokalita zaniknutého stredovekého kostola zo 14. storočia. Pôvodne jednoloďový kostol s klinovitým ukončením presbytéria bol v neskoršom období doplnený o vežu a pretvorený na kryptu rodiny Beňovských. V 19. storočí je spomínaný ako zaniknutý.
Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela
Jednoloďová, pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou pochádza z prelomu 13. a 14. storočia. V rokoch 1570-1676 a od konca 17. storočia do roku 1733 patril kostol evanjelickým veriacim. V druhej polovici 17. storočia bol kostol zaklenutý a v polovici 18. storočia získal svoje súčasné barokové zariadenie. Z tohto kostola pochádza stredoveký epitaf z druhej polovice 14. storočia, ktorý sa dnes nachádza v zbierkach Západoslovenského múzea v Trnave.
Evanjelický kostol
Jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou bola postavená v rokoch 1793-1795. V roku 1895 prešiel kostol historizujúcou úpravou fasády.
Spoločenské organizácie a ich činnosť
Únia žien Slovenska
Únia žien Slovenska (ÚŽS) je nezávislá mimovládna organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá je nástupníckou organizáciou Slovenského zväzu žien. V obci Bzince pod Javorinou pôsobí aktívne a má dlhoročnú tradíciu. Ženské hnutie v obci organizovalo rôzne podujatia, ako sú jubilejné svadby, stretnutia so spisovateľmi, zájazdy na výstavy a divadlá. V súčasnosti má organizácia 30 členiek a pod vedením Ing. Miroslavy Kičkovej (od r. 2010) organizuje kultúrne a spoločenské podujatia.
Činnosť žien zahŕňa aj organizovanie osláv Medzinárodného dňa žien, Dňa detí, plesov, kurzov (varenia, šitia, studenej kuchyne), stretnutí troch generácií, humanitárnych a športových akcií, besied k SNP, návštev domova dôchodcov a vystúpení folklórnej skupiny Kasanka.
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Cetune
Táto organizácia má 44 členov, prevažne občanov Cetuny, ktorí prežili vojnu a zapájali sa do protifašistického odboja.
Štatistiky obce
Obyvateľstvo a demografia
Obec Bzince pod Javorinou má 2 083 obyvateľov na rozlohe 33.5 km². Celkový prírastok obyvateľstva bol v sledovanom období -27 osôb (52 narodených a prisťahovaných, 79 zomretých a odsťahovaných).
Sobášnosť a rozvodovosť
V sledovanom období bolo zaznamenaných 5 sobášov a 8 rozvodov, čo predstavuje pomer sobášov ku rozvodom 0.63.
Rozloha a využitie pôdy
Celková rozloha obce je 33.5333 Km² (3 353.33 Ha). Poľnohospodárska pôda tvorí 54% a nepoľnohospodárska pôda 46%.
Ubytovanie v okolí
V Bzinciach pod Javorinou a v ich okolí sa nachádza viacero možností ubytovania pre svadby a iné udalosti:
- Penzión Rosy (Myjava, 15.2 km): 3 hviezdičky, 15 lôžok, moderný penzión v blízkosti kúpaliska.
- Chata Filipov (Javorník, 17.5 km): 3 hviezdičky, 20 lôžok, v rekreačnej oblasti pri lyžiarskom stredisku.
- Výtoky Rekreačné Zariadenie - The Cabin Retreat Piešťany (Hubina, 20.8 km): 147 lôžok, vhodné pre väčšie skupiny.
- Chalupa Hošťáky (Nivnice, 22.6 km): 15 lôžok, štýlová chalupa s kúpacou kaďou a saunou.
- Modré domčeky KOPANICE (Podbranč, 24 km): 21 lôžok, tradičné vidiecke apartmány s wellness.
- Penzión Vinný Sklep Mičulka (Blatnička, 24.3 km): 65 lôžok, špecialista na firemné akcie a oslavy.
Kultúrny kalendár obce
Obec Bzince pod Javorinou organizuje počas roka rôzne kultúrne a spoločenské podujatia:
- Január: Vítanie nového roka, Ples obce, Bzinské fašángy
- Marec: Vynášanie Moreny, Oslavy MDŽ, Divadelné predstavenie
- Apríl: Kreatívny kurz, Zdobenie veľkonočného košíka, Položenie vencov k pamätníkom, Jarný turistický pochod
- Máj: Deň matiek, Divadelné predstavenie, MDD
- Jún: Podjavorinské folklórne slávnosti, Školská akadémia, Bzinský bazárik
- Júl/August: Letné kino
- September: Uvítanie prvákov, Dni obce - Bzinský jarmok
- Október: Uvítanie detí do života, Mesiac úcty k starším, Lampiónový sprievod
- November: Ekumenická spomienka zosnulých, Jubilejné sobáše, Martinská zábava, Kreatívny predvianočný kurz, Katarínska zábava
- December: Vianočné trhy, Príchod Mikuláša, Vianočný stolno-tenisový turnaj, Vianočný futbalový zápas