Mesto Bytča si v roku 2014 slávnostne pripomenulo 780. výročie prvej písomnej zmienky. Pri tejto významnej príležitosti mesto v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) pripravilo pre obyvateľov a návštevníkov mesta bohatý kultúrny program. Oslavy sa konali v sobotu 28. júna a zahŕňali svätú omšu, kultúrny program a vernisáž, počas ktorej primátor mesta Bytča Bc. Miroslav Minárčik ocenil významné osobnosti.
Historické korene Bytče
Prvá písomná zmienka, v ktorej sa hovorí o Bytči ako o „terra Bycha“, pochádza z roku 1234. Tento dokument je dôležitým dôkazom nielen osídlenia Bytčianskej kotliny, ale aj existencie hradného panstva v tom období, ktoré patrilo nitrianskemu biskupstvu.
Archeologický výskum však odhaľuje oveľa staršie osídlenie, siahajúce až do staršej doby kamennej, eneolitu, mladšej doby bronzovej, halštatskej, laténskej a rímskej doby. Osídlenie kontinuálne pokračovalo aj v predveľkomoravskom období, pričom územie patrilo do Nitrianskeho kniežatstva, respektíve k ranofeudálnemu štátu Mojmírovcov. Pamiatky materiálnej kultúry svedčia o historickom osídlení aj v poveľkomoravskej dobe. Je pravdepodobné, že po páde Veľkej Moravy patrilo územie k vratislavskej diecéze a dŕžave Piastovcov.
Od druhej polovice 11. storočia sa Bytča stala trvalou súčasťou Uhorského kráľovstva a z cirkevnej stránky nitrianskeho biskupstva. To zostalo majiteľom Bytče až do polovice 15. storočia. Ani udelenie majetku v Bytči bánovi Filipovi (Fyle) kráľom Belom IV. po odchode Tatárov túto skutočnosť nezmenilo.
Jedinú vážnu zmenu v držbe Bytče znamenali roky 1300 - 1321, keď sa majetkov nitrianskeho biskupstva a značnej časti Považia zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Ako zemepánske mestečko podliehala Bytča majiteľom Bytčianskeho panstva. Zložitejšie vlastnícke vzťahy boli v 15. storočí a v prvej polovici 16. storočia, keď sa vo vlastníctve Bytče vystriedalo niekoľko feudálnych pánov, ako napríklad Ján Podmanický, Peter Kostka a Rafael Podmanický. Nárok na mesto mali aj jeho legitímni majitelia Imrefiovci.
V roku 1563 získal František Thurzo za 17 000 zlatých do tretej generácie hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči spolu s panstvom a mestom. Thurzovci užívali Bytču až do roku 1627.
Kľúčové historické míľniky
Dejiny Bytče sú bohaté na významné udalosti, ktoré formovali jej vývoj. Medzi kľúčové míľniky patria:
- 1234: Prvá písomná zmienka o Bytči (terra Bycha).
- 15. storočie, 60. roky: Mesto Bytča vydalo svoju najstaršiu zachovanú listinu týkajúcu sa hraničného sporu medzi dedinami Hliník a Kotešová.
- 1544: Približne v tomto roku sa narodil František Thurzo, syn Jána VI.
- 1599: Juraj Thurzo ako zemepán a palatín udelil cechový štatút mäsiarom.
- 1611: Imrich Thurzo začal študovať na univerzite vo Wittenbergu.
- 1628: Mikuláš Esterházi prevzal Bytču od Ferdinanda II.
- 1711: Stolári dostali kráľovský cechový štatút od Karola VI.
- 1745: Prvá písomná zmienka o soche sv. Floriána.
- 1748: Výstavba nového oltára Panny Márie vo farskom kostole.
- 1774: Pohreb Mikuláša Lukáčiho, ktorý zomrel vo veku 112 rokov.
- 1831: Bytču zasiahla v letných mesiacoch epidémia cholery.
- 1883: Železničná trať Bratislava - Žilina bola dovedená do Bytče.
- 1910: Vznik parnej píly F. Kordíka a spol.
- 1945: Oslobodenie mesta I. československým armádnym zborom.
- 1946: Pripojenie obcí Hrabové a Hlboké nad Váhom k Bytči.
- 1955: Prví obyvatelia sa začali sťahovať na Sídlisko 9.
- 1959: Dokončenie výstavby Sídliska 9.
- 1996: Mesto Bytča sa stalo okresom.
- 1998: Obec Hlboké nad Váhom sa osamostatnila.
Architektonické skvosty a pamiatky
Centrum Bytče sa vyznačuje zachovaným historickým jadrom, ktoré sa formovalo okolo štvorcového námestia s farskou kostolom na jednej strane a areálom kaštieľa na ulici Sidónie Sakalovej. Počas stredoveku tu pôsobili viaceré šľachtické rodiny, od Thurzovcov cez Esterháziovcov až po posledných priemyselníkov Popperovcov. V Bytči tiež pôsobila známa Alžbeta Bátoriová.
Kaštieľ Turzovcov
Kaštieľ Turzovcov je dvojpodlažná renesančná štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím a nárožnými vežami, postavená v rokoch 1571-1574. Je dominantnou časťou rozsiahleho areálu. Staviteľom kaštieľa, ktorý vznikol na mieste stredovekého hradu, bol František Thurzo. V prácach pokračoval jeho syn Juraj Thurzo, uhorský palatín. Projekt kaštieľa je pripisovaný staviteľovi Kiliánovi z Milána. Objekt prešiel obnovou v rokoch 1966-1976 a v súčasnosti tu sídli oblastný archív. Vstup do kaštieľa vedie podvežím monumentálnej veže dekorovanej sgrafitom. Vnútorné nádvorie lemujú arkády - na prízemí pilierové, na poschodí stĺpové. V interiéri sa zachovali pôvodné renesančné klenby. Fasády kaštieľa sú členené oknami s renesančnými osteniami a sgrafitovými obdĺžnikmi. Polkruhovo ukončený portál je dekorovaný maskarónom a reliéfnymi erbami Turzovcov a Zrínskych, uprostred ktorých je umiestnená nápisová tabuľa pripomínajúca staviteľa kaštieľa.
Sobášny palác
Sobášny palác je dvojpodlažná renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1601. Stavebníkom paláca bol palatín Juraj Thurzo, ktorý ho vybudoval pre organizovanie slávností a svadieb pre svojich sedem dcér. Objekt vyhorel v roku 1856 a úpravami prešiel v roku 1886. Obnovou a reštaurovaním prešiel v roku 2008 a v súčasnosti sa tu nachádzajú expozície Považského múzea. Fasády paláca sú členené oknami s kamennými osteniami, ktoré lemujú bohato dekorované sgrafitové pásy.
Meštiansky dom
Meštiansky dom, vstupná budova areálu kaštieľa, je dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba z rokov 1571-1574. Úpravami prešla v 17. storočí a najmä na konci 19. storočia, keď získala súčasnú neorenesančnú podobu. V súčasnosti tu sídli Okresný úrad. Fasády budovy sú členené troma rizalitmi, pričom centrálnym prechádza vstupná brána do areálu kaštieľa.
Sakrálne stavby
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých je jednoloďová pôvodne stredoveká stavba z polovice 15. storočia. Výraznou renesančnou úpravou prešiel v druhej polovici 16. storočia, keď Bytča patrila Turzovcom a slúžil ako evanjelický kostol. Autorom renesančnej prestavby bol taliansky majster Ján Kilián a kamenársky majster Andrej Pocabello. Z tohto obdobia pochádza aj renesančný portál z roku 1590. V roku 1628 nový zemepán Mikuláš Esterházi kostol venoval katolíckym veriacim a prešiel barokovou úpravou. Súčasná podoba kostola je výsledkom prestavby z rokov 1937-1938 vedenej M.M. Harmincom. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, vrátane ranobarokového hlavného oltára z roku 1696 a kazateľnice z roku 1694.
Rímskokatolícky kostol sv. Barbory je jednoloďová pôvodne renesančná stavba z prvej polovice 17. storočia, ktorá prešla klasicistickými úpravami v roku 1813 a ďalšími obnovami v rokoch 1861 a 1939. Poslednou obnovou prešiel v roku 2002. Na stenách sú viditeľné fragmenty malieb Mučenie Krista a Nanebovstúpenie Krista z roku 1629.
Židovská synagóga je historizujúca trojloďová stavba z roku 1907 s polygonálnym záverom, ktorej donátorom bol barón Leopold Popper. Fasády synagógy sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s neorománskymi suprafenestrami.
V Bytči a jej častiach sa nachádzajú aj ďalšie historické objekty ako Zvonica v časti Hliník nad Váhom, ľudová stavba na pôdoryse štvorca, či Kúria v Hliníku nad Váhom z roku 1575. V časti Hrabové stojí Kaštieľ, dvojpodlažná renesančná stavba z roku 1690.
Bytča dnes
Bytča leží prevažne na pravom brehu Váhu, v Bytčianskej kotline, ohraničenej zo severozápadu Javorníkmi a z juhovýchodu Súľovskými vrchmi. Mesto bolo vždy významným sídlom na Váhu. V novodobom politickom zriadení má Bytča pričlenených viacero obcí, dnes mestských častí, hoci niektoré sa osamostatnili (napríklad obec Hlboké nad Váhom v roku 1998). Mestský erb tvorí na zelenom štíte strieborný zámok na modrej rieke, na priečelí zámku je zelený terč, v ktorom je strieborná hlava svätca.
Ekonomika a priemysel
V Bytči dominuje najmä strojársky priemysel, zahŕňajúci výrobu ložísk, kovových konštrukcií a strojov. Medzi významné spoločnosti patria napríklad Technometal, Drevoindustria Súľov, Leader Gasket of Slovakia, Premat a Harinel.
Školstvo
V meste sa nachádza päť materských škôl, z toho dve priamo v meste a ostatné v mestských častiach. Sídli tu štátne gymnázium na Štefánikovej ulici a tiež súkromná stredná škola na ulici Sidónie Sakalovej.
Doprava
Najdôležitejším dopravným koridorom je diaľnica D1, ktorá vedie po ľavom brehu Váhu a je prístupná cez križovatku Bytča. Mestom prechádzajú aj cesty I. triedy I/10 (súčasť európskej cesty 442) smerom do Makova a I/61 z Trenčína do Žiliny. Mesto leží na železničnej trati 120 Bratislava - Žilina, ktorá bola do Bytče dovedená v roku 1883. Železničná stanica sa nachádza v mestskej časti Hrabové, na ľavom brehu Váhu. V Bytči je tiež autobusová stanica, ktorá bola v nedávnej minulosti zmenšená a jej orientácia upravená kvôli výstavbe komerčného supermarketu. Autobusové spoje prevádzkuje SAD Žilina.
Šport
Bytča má futbalový klub MFK Bytča, ktorý hrá piatu najvyššiu súťaž na Slovensku. Mesto dosahuje cenné úspechy najmä v mládežníckej ženskej hádzanej. V sezóne 1985/86 sa staršie dorastenky Bytče stali federálnymi majsterkami ČSSR. Mladá generácia úspešne nadviazala na tento úspech, pričom mládežnícke celky MHK Bytča získali v rokoch 2007 - 2010 štyri tituly majsteriek Slovenska.
Turistický infoportál
Pri príležitosti 780. výročia mesta bol v sobotu 28. júna 2014 oficiálne spustený informačný turistický internetový portál, zabudovaný do steny pred Mestským úradom. Projekt Bytčianko - javornícky turistický infoportál, financovaný z prostriedkov Európskej únie sumou 10 474 eur, bol zameraný na vytvorenie infraštruktúry pre informačný servis pre obyvateľov Bytče, jej partnerského mesta Karolínka v Českej republike a obcí pod Javorníkmi. Portál www.regionjavorniky.sk propaguje turistickú atraktívnosť územia a informuje o kultúrno-spoločenských podujatiach.