Mentálna bulímia: Komplexný pohľad na poruchu príjmu potravy

Úvod

Mentálna bulímia, známa aj ako bulimia nervosa alebo hovorovo „vlčí hlad“, je závažná, potenciálne život ohrozujúca porucha príjmu potravy. Radí sa medzi civilizačné a chronické psychologické ochorenia, ktoré postihujú myseľ, telo aj dušu zároveň. Podobne ako iné poruchy príjmu potravy, ani bulímia nie je rozmarom, pubertálnou epizódou či túžbou páčiť sa.

Umelé vyvolávanie zvracania za účelom konzumácie obrovských porcií jedla popisoval už Seneca v roku 65 pnl. vo svojom výroku „Ľudia jedia, aby vracali a vracajú, aby jedli.“ Podľa lekára Galéna z 2. storočia, ktorý ju po prvýkrát pomenoval, je slovo bulímia odvodené z latinského slova būlīmia, ktoré pochádza z gréckeho βουλιμία (boulīmia), čo je zloženina βους (bous), býk + λιμός (līmos), hlad.

V starovekom Egypte lekári odporúčali umelé zvracanie každý mesiac po tri dni na udržanie zdravia, veriac, že choroby sú spôsobované jedlom. O viac ako 2 000 rokov neskôr, okolo roku 1979, si britský psychiater Gerald Russell začal všímať pacientov, ktorí sa prejedali a následne vracali alebo užívali preháňadlá, no nezodpovedali popisu mentálnej anorexie. V roku 1979 použil vôbec prvýkrát oficiálne pojem „bulimia nervosa“, čím túto poruchu vyčlenil ako samostatnú diagnózu.

Bulímiou trpí približne 1-2 % ženskej populácie, najmä v období dospievania a ranej dospelosti (vo veku 13-25 rokov), a u žien sa s ňou stretávame až 9-krát častejšie ako u mužov. Pacienti s bulímiou majú vo väčšine prípadov normálnu, zdravú váhu, no so svojou postavou, hmotnosťou a tvarmi tela zvyčajne nie sú spokojní.

Čo je mentálna bulímia (Bulimia Nervosa)?

Podľa americkej klasifikácie DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, piate vydanie) je bulímia (bulimia nervosa) charakteristická opakovaným prejedaním a používaním nevhodných spôsobov na zabránenie následného priberania, ako sú očista, hladovanie alebo nadmerné cvičenie.

Epizódy záchvatového prejedania

Základným kritériom pri bulímii sú opakované epizódy záchvatového prejedania, ktoré sú charakteristické tým, že za pomerne krátky čas (maximálne do 2 hodín) je zjedený taký objem jedla, aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla. Rovnako je prítomná strata kontroly nad jedlom - pocit, že človek nedokáže ovplyvniť, koľko a čo zje. Zakladateľka iniciatívy „Chuť žiť“, Valentína Sedileková, opisuje tieto situácie takto: „Akoby ti vypol mozog. Na nič nemyslíš, všetko je bezpredmetné. Si len ty, jedlo a vlastný chtíč. Nemyslíš. Konáš.“ Po záchvate nasledujú fyzické ťažkosti, úzkosti, pocity viny a hanby, výčitky a - kompenzácia.

Diagnostické kritériá

Na to, aby mohla byť bulímia diagnostikovaná, záchvaty prejedania a kompenzačné mechanizmy sa musia opakovať minimálne raz týždenne v priebehu 3 mesiacov. Pri bulímii je sebahodnotenie výrazne ovplyvnené telesnou hmotnosťou a vzhľadom.

Atypické formy bulímie

Existujú aj atypické formy bulímie. Hovoríme o nich vtedy, ak je väčšina diagnostických kritérií splnená, no je prítomný atypický vzorec - napríklad nižšia intenzita kompenzácií a prejedania.

Typy bulímie: Purgatívny a reštriktívny typ

Typickou predstavou ľudí s bulímiou je vracanie, avšak nie každý človek trpiaci bulímiou vracia. V snahe zabrániť nárastu hmotnosti sú typické opakované nezdravé kompenzačné vzorce správania, ani zďaleka však nezahŕňajú len dávenie. Rozlišujeme takzvaný purgatívny a reštriktívny typ ochorenia (rovnako ako pri anorexii).

• Purgatívny typ: Na kompenzáciu využíva laxatíva, diuretiká či zvracanie (teda ide o „očistný typ“).
• Reštriktívny typ: Ľudia hladujú alebo excesívne cvičia.

Ak si teda myslíte, že ste „divní“, pretože máte bulímiu, no nevraciate, - nie je to pravda. Bulímia sa od obžerstva líši tým, že postihnutí si nielen uvedomujú svoje prejedanie sa a stratu kontroly nad jedením, ale cítia sa za to vinní a následne sa veľmi úporne snažia zbaviť prijatej potravy alebo zabrániť jej vstrebaniu telom.

Príčiny vzniku mentálnej bulímie

Podobne ako anorexia, aj bulímia má komplexné príčiny, ktoré môžu zahŕňať genetické, biologické, psychologické a sociálne faktory.

Biologické faktory

• Dysfunkcia neurotransmiterov: Napríklad serotonínu, ktorý súvisí so zvýšenou impulzivitou a poruchami nálady.
• Vyššie hladiny kortizolu: Pri chronickom strese môžu súvisieť s impulzívnym stravovaním a nutkavým prejedaním.
• Genetická výbava: Výskum naznačuje, že genetická výbava pre bulímiu a anorexiu je odlišná. Mozog disponovaný pre bulímiu sa podobá mozgu náchylnému k závislosti od alkoholu. Tieto osoby sú impulzívnejšie, živšie, s prítomnou, no nie tak ničivou potrebou dokonalosti.

Psychologické faktory

• Znížené sebavedomie: Môže viesť k neustálej potrebe „vylepšovať sa“, pričom jedlo sa stáva mechanizmom na zvládanie vlastnej nespokojnosti. Prejedanie poskytuje krátkodobé uvoľnenie napätia, no po ňom prichádza pocit viny a hanby, ktorý vedie k potrebe kompenzačného správania. Tento cyklus prehlbuje negatívny sebaobraz.
• Emocionálne výkyvy: Ľudia s bulímiou môžu prežívať časté emocionálne výkyvy, môžu byť veľmi citliví na kritiku, môžu mať problém so spracovaním stresu alebo zvládaním emócií. Časté sú pocity podráždenia a intenzívne pocity hnevu, ktoré vedú k prudkým výbuchom. Hnev môže byť namierený voči sebe (z frustrácie z pocitu vlastnej neschopnosti) alebo voči druhým ľuďom (v prípadoch, keď sa cítia nepochopení alebo kritizovaní).
• Impulzivita: Bulímia patrí do spektra impulzívnych porúch. Ženy s bulímiou často chcú dostať všetko rýchlo a hneď. Ich emotivita môže niekedy prerásť do silnej výbušnosti a impulzivity.

Sociálne faktory

• Rodinné prostredie: V rodine sa formuje prvotný postoj k jedlu, telu a sebahodnoteniu. Rizikovým faktorom môže byť rodinná dynamika, napríklad ak rodina vyžaduje dokonalosť a kladie vysoké nároky na výkon, pričom chyby a neúspechy sú neakceptovateľné. Dieťa potom môže hľadať spôsob, ako si udržať pocit kontroly nad sebou samým, a jedlo sa môže stať nástrojom na zvládanie emócií. Dôležitá je emocionálna podpora - ak rodina poskytuje bezpečné a predvídateľné prostredie, v ktorom sú všetky emócie akceptovateľné a riešia sa konštruktívnym spôsobom, riziko bulímie sa môže znížiť.
• Tlak spoločnosti a médií: V súčasnosti je najmä časopismi a televíziou široko medializovaný ideál „štíhlej postavy“, často označovaný ako „Barbie syndróm“. Mnoho neistých, labilných či perfekcionistických osôb uverí tomuto ideálu a sú presvedčené, že dosiahnutie štíhleho tela je cesta k popularite, láske, úspechu a šťastiu. Štatistiky ukazujú, že veľké množstvo modeliek alebo rôznych „Miss“ má približne 20 % podváhu a ich BMI hodnoty zodpovedajú prejavu anorexie (pod 17,5). Málo sa hovorí aj o tom, že fotografie profesionálnych modeliek sú dodatočne upravované v grafických editoroch. Viaceré štúdie ukazujú, že spomínaný „ideál“ je významným spúšťačom tejto choroby, čo dokazuje napríklad prudký nárast porúch príjmu potravy na súostroví Fidži po zavedení televízie.
• Nedostatok sociálnej podpory: Výskum u členov vojenskej služby ukázal, že psychosociálne faktory ako nedostatok sociálnej podpory, intenzívny stres a posttraumatická stresová porucha môžu byť hlavnými faktormi vzniku bulímie.

Príznaky a varovné signály bulímie

Mentálna bulímia môže byť niekedy ťažko rozpoznateľná, pretože bulimik často dokáže svoje problémy úspešne tajiť aj niekoľko rokov.

Fyzické príznaky

• Výkyvy hmotnosti: Hmotnosť často fluktuuje v medziach normy, prípadne mierne pod či nad. Na prvý pohľad ju preto vôbec nemusí byť vidno. Môžu byť mierne alebo viac viditeľné.
• Problémy so zubami a ďasnami: Žalúdočné kyseliny pri zvracaní poškodzujú zubnú sklovinu, čo môže viesť až k úplnej erózii. Každý zubár spozná ženu trpiacu bulímiou podľa stavu zubnej skloviny.
• Gastrointestinálne problémy: Zápchy, nafukovanie, bolesti žalúdka, pálenie na hrudi, pálenie záhy, spontánny návrat potravy do pažeráka a do úst (reflux), vracanie krvi. Poškodenie horného žalúdočného zvierača (kardie).
• Dehydratácia a nerovnováha elektrolytov: Spôsobuje svalovú slabosť, závrate, pocity slabosti, edémy (opuchliny) - najmä v okolí členkov a zápästí.
• Zväčšenie slinných žliaz
• Poruchy trávenia
• Oslabené kosti
• Nepravidelné menštruačné obdobia alebo ich vymiznutie (spolu s hormonálnou nerovnováhou).
• Slabšia imunita
• Chronická únava
• Zhoršený zrak
• Srdcová arytmia
• Krvavé oči
• Opuch rúk a nôh, opuchnuté líca alebo čeľusť
• Russellove značky: Sú to mozole na hánkach prstov alebo chrbte ruky spôsobené kontaktom hánok o zuby počas opakovaného vyvolávania zvracania prstami v hrdle. Hoci nie sú spoľahlivým indikátorom (nie každý bulimik vracia, alebo nemusí používať prsty), pokiaľ sa s nimi stretnete, je potrebné spozornieť.

Psychické a behaviorálne príznaky

• Pocit nedostatočnosti a menejcennosti: Negatívny vzťah k samému sebe a zameranie na postavu a hmotnosť.
• Výkyvy nálad: Od pocitov viny, hanby až po depresívne stavy.
• Úzkostné poruchy a nespavosť
• Strata kontroly a emocionálna labilita
• Sebapoškodzovanie: Pri bulímii je častejšie ako pri anorexii.
• Intenzívny strach z priberania
• Sociálna izolácia: Človek sa môže vyhýbať jedeniu s ostatnými, snaží sa tajiť svoje správanie.
• Prehnané zaoberanie sa jedlom: Neustále rátanie kalórií, používanie preháňadiel, nadmerné cvičenie, ktoré neprináša radosť z pohybu, ale je skôr trestom za to, čo zjedol.
• Nervozita a depresia
• Problémy so sústredením a pamäťou
• Negatívne výroky na svoj zovňajšok a neustále porovnávanie sa s druhými.
• Zneužívanie návykových látok: Najmä alkoholu, ktorý vnímajú ako prijateľnú náhradu jedla (zasýti, zahreje, zlepší náladu).
• Časté striedanie sexuálnych partnerov: Niekedy sa spája s bulímiou kvôli impulzívnej povahe.

Hmotnosť pri bulímii a mýty o chudnutí

Pri mentálnej bulímii sa hmotnosť často fluktuuje v medziach normy, prípadne mierne pod či nad. Na prvý pohľad ju preto vôbec nemusí byť vidno, pretože hmotnosť nie je jedno konkrétne číslo a mení sa aj zdravým ľuďom počas dňa.

Prečo sa z vracania a laxatív nechudne

Kompenzačné mechanizmy prinášajú pocit upokojenia či zdanlivého bezpečia, že prijaté kalórie sú preč. Ručička na váhe dokonca môže ukázať nižšiu hmotnosť, ale neznamená to, že sme schudli. Vracanie môže síce navodiť pocit „bezpečia“, že prijaté kalórie sú vonku, no tento pocit klame. Štúdie ukazujú, že vracaním sa zbavíme iba malého množstva kalórií. Väčšina z nich sa absorbuje bez ohľadu na to, kedy po jedle k dáveniu dochádza. Časom môže dôjsť aj k metabolickým zmenám, ktoré spôsobia priberanie.

Laxatíva (preháňadlá) zasahujú hrubé črevo a využívajú sa v prípadoch zápchy. Živiny sa však vstrebávajú v tenkom čreve, takže zneužívanie laxatív opäť nemá žiadny vplyv na hmotnosť, respektíve podiel tuku. Ide o odvodňovanie. Telo na dehydratáciu zareaguje tak, že na seba začne vodu späť naväzovať a zadržiavať ju. To sa môže prejaviť na hmotnosti, čím sa strach z priberania ešte zvyšuje. Dlhodobé zneužívanie laxatív môže tiež poškodiť činnosť čriev, v dôsledku čoho bude pre človeka náročné vyprázdniť sa bez nich.

Následky a riziká bulímie

Človek trpiaci bulímiou nezdravými kompenzačnými mechanizmami nielenže nesplní svoj cieľ (schudnúť), ale naopak - vážne si nimi ubližuje. Hoci pri bulímii nie je najväčším rizikom podvýživa ako pri anorexii, nie je o nič menej závažná.

Fyzické následky

• Dehydratácia a nerovnováha elektrolytov: Spôsobená vracaním, užívaním laxatív či diuretík môže spôsobiť závažné problémy ako opuchliny (edémy) a nerovnováhu elektrolytov v dôsledku straty mikroživín. Môže viesť ku svalovým kŕčom, slabosti, bolestiam hlavy, až ku zlyhaniu obličiek, poškodeniu mozgu alebo k zástave srdca.
• Poškodenie tráviaceho traktu: Podráždenie až zápal pažeráka, narušená stena pažeráka až jeho pretrhnutie (smrteľná komplikácia), poškodenie žalúdka (žalúdok nemôže posúvať potravu ďalej do čreva, pri kontrakcii ju namiesto toho vytláča späť do pažeráka).
• Poškodenie zubov: Silná erózia zubnej skloviny a problémy s ďasnami.
• Narušenie hormonálneho systému: Nízka hladina leptínu (proteínu tvoreného v tukových bunkách) je rizikovým faktorom pre rozvoj osteoporózy.
• Srdcovo-cievne problémy
• Zhoršenie výkonu a celkové telesné ťažkosti.
• Chronická únava a problémy s imunitným systémom.
• Strata svalovej hmoty a kožné problémy.

Duševné následky

• Ovplyvňuje každodenné prežívanie: Menia sa povahové črty, pripája sa depresia, úzkosti, nespavosť, nedostatok energie.
• Pocity prázdnoty a strata radosti zo života.
• Strata kontroly, emocionálna labilita a neschopnosť regulovať emócie.
• Sebapoškodzovanie a samovražedné myšlienky: Pri bulímii je väčšie riziko samovražedného pokusu, práve pre väčšiu impulzivitu.
• Narušenie vzťahu so sebou: Sebakritika, pocit viny.
• Problémy s komunikáciou: Konflikty v rodine, pocit nepochopenia až sociálna izolácia.

Rozdiely medzi mentálnou bulímiou, anorexiou a záchvatovým prejedaním

Hranica medzi týmito poruchami príjmu potravy je tenká a podľa základného popisu ochorení sa preto bulímia môže naozaj mylne zamieňať za binging-purging typ mentálnej anorexie.

• Mentálna bulímia: Je charakterizovaná stratou kontroly počas epizód prejedania sa a kompenzačného správania. Hmotnosť a jej zmeny nie sú relevantným ukazovateľom; väčšina ľudí s bulímiou máva hmotnosť v zdravom rozmedzí, môže často kolísať, prípadne je prítomná nadváha.
• Mentálna anorexia: Je spojená s nadmernou sebakontrolou a extrémne obmedzeným príjmom potravy vedúcim k výraznému úbytku hmotnosti. Vnímanie tela je skreslené - ľudia sa považujú za obéznych aj pri podváhe. Nahliada sa na históriu vývoja telesnej hmotnosti a na jej pokles (nie na BMI ani podváhu, ale na zmenu hmotnosti smerom nadol).
• Záchvatové prejedanie (Binge Eating Disorder): Záchvaty prejedania nie sú spojené so žiadnymi kompenzačnými mechanizmami.

Mentálna bulímia však stojí ako samostatná diagnóza a nie je len purgatívnou fázou mentálnej anorexie. Genetická výbava pre bulímiu a anorexiu je odlišná. Priebeh ochorenia pri jednotlivých ochoreniach je odlišný, iné sú aj osobnostné črty, ktoré tvoria predispozíciu na ochorenie, líšiť sa môže aj štruktúra mozgu, senzitivita na jedlo a prežívanie v chorobe.

Počas trvania poruchy príjmu potravy (PPP) sa diagnózy môžu postupne meniť (tzv. diagnostic crossover). Približne ⅓ pacientov prejde z mentálnej anorexie do mentálnej bulímie. Výrazne menej často dochádza aj k opačnému prechodu (z bulímie do anorexie) - štúdie hovoria o približne 14 % prípadoch. Pri anorexii často dochádza k potláčaniu emócií a rigidite, zatiaľ čo osoby s bulímiou majú sklon skôr k emocionálnej labilite.

Herečka, textárka a speváčka Demi Lovato musela byť v 18 rokoch hospitalizovaná kvôli bulímii a ďalším problémom. Bulímiou údajne trpela aj cisárovna Alžbeta Bavorská (Sissi). Speváčka a herečka Katharine McPhee sa stala bulimičkou ako 17-ročná.

Ako sa z bulímie dostať: Liečba a možnosti pomoci

Z bulímie sa vyliečiť dá. Cesta za uzdravením je náročná, no v mnohých prípadoch môže zachrániť život. Ak vy alebo niekto, na kom vám záleží, pociťujete príznaky bulímie, nebojte sa vyhľadať pomoc. Ciele liečby sú v mnohom veľmi podobné: zmeniť pohľad na seba a svoju hodnotu, akceptovať seba a svoje telo, prestať manipulovať s jedlom a jesť dostatočne, a normalizovať hmotnosť na svoj setpoint.

Liečba bulímie vyžaduje kombináciu psychoterapeutickej, medicínskej a nutričnej starostlivosti. Nejde len o odstránenie symptómov bulímie, ale o liečenie príčin, ktoré sú pod povrchom choroby. Nesmierne dôležitá je sociálna opora najbližších, trpezlivosť a vlastné vnútorné nastavenie potrebné pre začatie liečby.

Liečebné metódy

• Diagnostické vyšetrenie: Na začiatku liečby je diagnostické vyšetrenie u obvodného lekára, ktorý odporučí spoluprácu s ďalšími odborníkmi (klinický psychológ, psychoterapeut, psychiater, nutričný terapeut, dietológ, kardiológ...).
• Farmakoterapia: Zameraná na stabilizáciu psychického stavu.
• Psychoterapeutické metódy: Štruktúrované, so zameraním na znovunavrátenie kontroly nad vlastným stravovaním a práca so sebaprijatím. Počas sedení sa spoločne zameriavajú na myšlienky a emócie, ktoré sa človeku s jedlom spájajú.
• Podporné skupiny, svojpomocné skupiny: Poskytujú dôležitú sociálnu oporu a zdieľanie skúseností.
• Nutričná terapia: Zameraná na obnovu zdravého vzťahu k jedlu a nastavenie vyváženého stravovacieho režimu. Je veľmi dôležité, aby pacienti dostávali dostatočné množstvo všetkých potrebných živín, najlepšie v prirodzenej strave. To umožňuje stabilizovať úroveň neurotransmiterov v hypotalame, ktoré riadia chuť do jedla. Častou chybou je konzumácia jedál s vysokým obsahom cukru a vysokým glykemickým indexom.

Manažment stresu a emócií

Keďže koreň ochorenia často leží v neschopnosti zvládať stres a emócie, je kľúčové vyriešiť práve tieto oblasti. Je možné použiť rôzne techniky zvládania stresu: vyriešenie konfliktu, cvičenie, venovanie sa svojmu hobby, modlitba, pobyt v prírode, počúvanie príjemnej hudby, meditácia, relaxačné techniky, kúpeľ, vyjadrenie pocitov prostredníctvom denníka alebo maľovania.

Úloha rodiny a priateľov v podpore

Pri liečbe bulímie je sociálna opora veľmi dôležitým faktorom. Rodina a priatelia môžu podporiť osobu trpiacu bulímiou osobným kontaktom, trávením spoločného času, napríklad prostredníctvom spoločného pozerania filmov, prechádzok alebo vykonávania obľúbených činností. Pokiaľ sa človek trpiaci bulímiou nechce rozprávať, nie je vhodné na neho tlačiť, veľmi dôležitá je vaša prítomnosť a trpezlivosť.

Vyhnite sa komentovaniu postavy, prípadne stravovacích návykov. V komunikácii sa vyhnite vzbudzovaniu viny, namiesto toho skúste empaticky reagovať, pýtať sa, či je niečo, s čím by ste mohli pomôcť, komunikovať jednoducho a otvorene. Pri podpore je najdôležitejší váš prístup, teda stabilita, trpezlivosť, láskavosť a vedomá prítomnosť. Slobodne sa rozhodnúť byť s ním v tomto náročnom období. Tehotenstvo a materstvo je jednou z ciest, ako môžu pacientky s poruchou príjmu potravy nájsť pozitívnejší vzťah k svojmu telu, pretože to ich naučí, že telo nemusí mať len určitý tvar, ale má aj iné funkcie, a prináša väčšiu úctu k sebe a k životu.

Prevencia bulímie

Prevencia bulímie začína skôr, ako sa ochorenie objaví.

Prevencia na úrovni rodiny

Rodičia by si mali dávať pozor na hodnotenie hmotnosti a vzhľadu nielen svojich detí, ale aj seba samých. Ak rodičia neustále kritizujú vlastný vzhľad, dieťa sa môže naučiť, že jeho hodnota závisí od vzhľadu. V rodinách by sa malo otvorene rozprávať o stravovaní ako o prirodzenej súčasti života. Dbať na vytvorenie pozitívneho vzťahu k jedlu, o význame vyváženej stravy v našom živote. Rodičia by mali rešpektovať pocit hladu a nasýtenia u svojich detí, ponúkať jedlo hravou formou a vyhýbať sa hodnoteniu potravín na „dobré“ a „zlé“. Namiesto toho sa odporúča klásť dôraz na vyvážené stravovanie.

Prevencia na úrovni školy

Nesmierne dôležitá je prevencia a edukácia na úrovní školy (odporúča sa začať v materskej škole). Síce sa bulímia najčastejšie rozvíja v období dospievania, problematika môže siahať do raného detstva. Prevencia v školách by mala byť zameraná na radosť z pohybu bez tlaku na výkon, vytvorenie si zdravého postoja k jedlu napríklad prostredníctvom rozprávok a hier. Edukácia by mala byť zameraná najmä na toleranciu odlišnosti medzi nami, zreálňovanie vplyvu médií a sociálnych sietí. Práve na tvorbu preventívnych workshopov pre základné a stredné školy sa venuje projekt „PPPrevencia“ v spolupráci s českou organizáciou Nevypusť duši.

Prevencia počas obdobia dospievania

Prevencia počas obdobia dospievania sa zameriava na podporu zdravého sebavedomia, teda odporúča sa hľadať aktivity, v ktorých sa dospievajúci cítia úspešne, oceňovať ich schopnosti a zručnosti. Učiť ich zvládať stres a emócie, venovať im čas a viesť s nimi diskusie na témy, ktoré ich zaujímajú.

Prevencia na úrovni kultúry a spoločnosti

Poukazovať na význam zdravého vzťahu k jedlu a cvičeniu a vyhnúť sa extrémom.

Zhrnutie preventívnych krokov

• Zdravý vzťah k jedlu, všímať si u seba signály hladu a sýtosti.
• Učiť sa sebakceptácii a budovať vzťah k svojmu telu - učiť sa rešpektovať svoje telo, obmedziť porovnávanie sa s druhými, prijať svoje telo a mať ho rád.
• Zamerať sa na sebapodporu a hľadať svoje zdroje, učiť sa pracovať s vlastnými emóciami.
• Rozpoznať varovné signály u seba i druhých a nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc.

Pro-anorektické a pro-bulimické skupiny (Pro-ana a Pro-mia)

V súčasnosti existujú skupiny, ktoré o sebe tvrdia, že vytvárajú neodsudzujúce prostredie pre osoby s bulímiou (podobné skupiny zamerané na anorexiu sa nazývajú pro-ana). Ich proklamovaná činnosť sa pohybuje od ponúkania diskusie a pomoci na zmenu tým, čo chcú s bulímiou skončiť, až po tvrdenia, že bulímia nie je psychická choroba, ale „životný štýl“, ktorý by mali lekári a rodiny rešpektovať.

Tieto skupiny sa presunuli na internet a sociálne siete, kde vytvárajú rôzne fóra či blogy. Je tu možné nájsť rôzne motivačné výroky o tom, aké je chudnutie zdravé alebo „in“, prečítať si blogy o úspešnom chudnutí a šťastí, a tiež množstvo návodov, ako prekonať pocity hladu alebo skryť svoje správanie pred rodinou a ostatnými. Je dôležité si uvedomiť, že takéto platformy môžu ohrozovať zdravie jedincov a brániť im vo vyhľadaní odbornej pomoci.

tags: #bulimicky #maju #party