Vianoce si dnes bez vianočného stromčeka, jeho svetiel, ozdôb a darčekov pod ním dokážeme predstaviť len ťažko. Táto tradícia, ktorá je dnes neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry, má však prekvapivo hlbokú a zaujímavú históriu, ktorá siaha ďaleko za hranice súčasných zvykov.
Počiatky vianočného stromčeka v Európe
Najstaršia písomná zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Nemecka. Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla či ozdoby zo sušeného ovocia a orechov. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Zaujímavosťou je, že ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom; zelená farba vetvičiek bola symbolom života a mali odháňať zlé bosorky.
Evolúcia vianočných ozdôb
Stromčeky pôvodne neboli ozdobované vôbec, ale postupne sa začali využívať materiály, ktoré mali ľudia po ruke. V ľudovom prostredí to boli živé jabĺčka, orechy, sušené ovocie (jablká, slivky, hrušky) alebo slamené ozdoby. Neskôr pribudli medovníčky a doma vyrábané salónky. Trend vianočných ozdôb sa postupom času menil. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie, ktoré si rýchlo získalo obľubu. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby v rôznych tvaroch.
Tradícia na Slovensku a v Uhorsku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia, pričom prvýkrát sa objavil vo viedenskej rodine bohatých mešťanov. Odtiaľ sa inšpirácia rozšírila do meštianskych protestantských rodín a následne aj do Prešporku a ďalších slovenských miest. Do roľníckej kultúry prenikal od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia. Zaujímavé je, že naši predkovia stromček niekedy vešali zo stropu, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta a stromček tak nikomu nezavadzal.
Brnenské prvenstvo: Vianočný strom republiky
Tradícia stavania vianočných stromov na námestiach má 95 rokov. Prvýkrát sa mohutný vianočný smrek rozžiaril 13. decembra 1924 na Námestí Slobody v Brne. Nebolo to prvýkrát len vo vtedajšom Československu, ale aj v Európe. Autorom tejto myšlienky bol brniansky básnik a novinár Rudolf Těsnohlídek, ktorý ju pomenoval Vianočný strom republiky.
Dojímavý príbeh, ktorý zmenil históriu
Vzniku tejto slávnosti predchádzal príbeh z 23. decembra 1919. Pri prechádzke v lese pri Bíloviciach nad Svitavou našli traja priatelia - Rudolf Těsnohlídek, František Koudelka a Josef Tesař - v snehu takmer zamrznuté sedemnásťmesačné dievčatko. Traja muži ho zabalili do kabáta a odniesli na najbližšiu žandársku stanicu, kde mu poskytli okamžitú prvú pomoc. Dievčatko dostalo meno Liduška.
Vypílenie a dovezenie vianočného stromčeka
Charitatívny rozmer tradície
Novinár Těsnohlídek sa po tejto udalosti zamyslel, čo by sa dalo pre opustené deti urobiť. Inšpiroval sa návštevou Kodane, kde pod vianočným stromom organizovali zbierku pre chudobné deti. Rozhodol sa tento škandinávsky zvyk preniesť do Československa. Akcia nemala komerčný charakter. Firmy i jednotlivci, ktorí sa na finančných zbierkach podieľali, si mohli ako súčasť výzdoby umiestniť svoje meno vo forme srdca na samotnom strome.
Detský domov Dagmar
Vďaka tejto zbierke sa po štyroch rokoch podarilo položiť základný kameň detského domova v Brne. Dostal meno podľa dánskej kráľovnej Dagmar, ktorá sa preslávila starostlivosťou o chudobných. Posolstvo Těsnohlídekovho stromu prežilo druhú svetovú vojnu aj komunistický režim a zostalo živé až do dnešných dní.