Bratislavský hrad, majestátne sa týčiaci na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja, je neodmysliteľnou súčasťou panorámy hlavného mesta Slovenska a symbolom bohatej histórie krajiny. Jeho strategická poloha na križovatke významných obchodných ciest pri dunajskom brode predurčila hradný kopec k nepretržitému osídľovaniu a dôležitej úlohe v priebehu tisícročí.
Najstaršie Osídlenie a Keltské Oppidum
Osídlenie bratislavského hradného kopca siaha hlboko do praveku. Výhodnú pozíciu nad riekou Dunaj využili na vybudovanie výšinnej osady už v období eneolitu (cca 2 500 rokov pred Kr.), čo dokazujú stopy najstaršieho osídlenia pochádzajúce spred približne 4 500 rokov z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Menej intenzívne bolo osídlenie v halštatskej dobe (kalenderberská kultúra), ktoré sa podľa doterajších zistení rozprestieralo vo východnej časti vrchu. V tomto období sa podarilo identifikovať stopy príbytkov so základmi zahĺbenými do skalného podložia, tzv. zemníc. Ďalší nárast osídľovania nastal v laténskej dobe v čase rozkvetu keltskej civilizácie, ktorej pozostatkom sú stopy dôležitého oppida na území dnešného mesta. Strategická poloha na križovatke významných obchodných ciest pri dunajskom brode viedla keltských Bójov k vybudovaniu významného oppida, ktorého centrom bol práve hradný kopec. Nedávny archeologický výskum na nádvorí hradu a v jeho okolí priniesol významné doklady o vyspelosti tunajších vládcov, známych už skôr vďaka nálezom zlatých i strieborných mincí, ktoré v Bratislave razili. Ukázalo sa, že svoje kamenné sídlo si Kelti vybudovali v 1. storočí pred Kr. Mimoriadne postavenie mal hrad v 1. storočí pred n. l., čo potvrdzujú najnovšie objavy murovaných stavieb antického charakteru.
Rímske Obdobie
Staroveký Rím pri svojej územnej expanzii na prelome letopočtu prekročil aj Dunaj a prirodzene využil vo svojom obrannom systéme aj bratislavský hradný kopec, podobne ako to bolo v prípade neďalekého Devína. Na rozdiel od neho sa však v Bratislave zatiaľ nenašli zvyšky stavieb z rímskeho obdobia, len druhotne použitý materiál z nich. Ten dokazuje prítomnosť XIV. rímskej légie. Pri výskumných prácach v rokoch 1965 - 1966 sa pri prehľadávaní základov zaniknutých sakrálnych stavieb z 9. a 11. storočia na východnej terase hradu objavil pomerne početný stavebný materiál pochádzajúci z rímskych čias - opracované kamene, fragmenty nápisov a zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Uvedené nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. - 4. storočia. Vychádzajúc z historických daností, niet pochýb o význame hradnej vyvýšeniny a jej využití v rímskej dobe. Bolo to zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov. Pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice.
Veľkomoravské Hradisko a Prvá Písomná Zmienka
Prelom 5. a 6. storočia znamenal začiatok slovanského osídľovania tejto lokality. Prví obyvatelia najskôr obsadili miesta, na ktorých sa výrazne rysovali pozostatky starších obydlí a opevnení. Akropolu hradného vrchu, ako aj neďaleko ležiaci vrch hradnej skaly nad dnešným Devínom, zabezpečili sústavami opevnených sídlisk. Zo správ vojenského charakteru sa dozvedáme o pomenovaní oboch sústav - Dowina a Brezalauspurch. Poloha sídliska na bratislavskom hradnom vrchu, kontrolujúceho križujúce sa obchodné cesty a dunajský brod, bola veľmi výhodná. Od prvej polovice 9. storočia tu existovalo dobre opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom (išlo o dvojpriestorový objekt postavený na vrcholovej plošine areálu hradiska), predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom, ako aj s hospodárskymi objektmi. Opevnenie, ešte drevozemné (doložená šírka hradby 4,5 m, výška 1,6 - 2 metre), vymedzovalo územie s rozmermi asi 300 × 200 metrov a s niekoľkými nevyhnutnými úpravami vydržalo v takejto podobe až do konca 14. storočia.
Najstaršia písomná zmienka o Bratislavskom hrade sa viaže k roku 907, keď sa pod menom Pressalauspurch spomína v Salzburských análoch v súvislosti s veľkou bitkou medzi Maďarmi a Bavormi. Toto meno nieslo významné veľkomoravské hradisko vybudované v priebehu 9. storočia. Drevozemné opevnenie chránilo areál, v ktorom stála okrem drevených stavieb aj murovaná trojloďová bazilika a zrejme aj kamenný palác, ktorého základy boli taktiež odkryté. V 9. storočí sa na Bratislavskom hrade nachádzala opevnená slovanská pevnosť a trojloďová bazilika, čím sa stal významným cirkevným a správnym centrom. Dnes môžu návštevníci obdivovať repliku pozostatkov veľkomoravskej baziliky na hornej východnej terase. Na plošine pod akropolou sa odkryli základy trojloďového kostola, z ktorého sa zachovala len časť západného a južného múru, a tri dvojice kvadratických základov pod medziloďové piliere. Východná časť bola zničená pri neskorších prestavbách. Kostol bol vystavaný z opracovaných kamenných kvádrov, ktoré zrejme pochádzali z niektorej rozobratej rímskej stavby. Okolo kostola bolo čiastočne odkryté pohrebisko so štyrmi hrobmi (jeden z nich s ostrohami). Vnútornú zástavbu areálu hradiska z daného obdobia dopĺňa na južnej strane akropoly odkrytá tzv. palácová stavba, či kvadratické zahĺbené objekty. Bazilika zanikla po páde Veľkej Moravy niekedy v priebehu 10. storočia, hoci v jej okolí sa naďalej pochovávalo.
Na základe týchto poznatkov možno Bratislavský hrad považovať v 9. storočí za významnú veľkomoravskú pevnosť - cirkevné a svetské centrum širokého okolia. Sídlila v ňom kniežacia družina a cirkevný hodnostár. O význame pevnosti svedčí aj to, že jej názov Brezalauspurch sa objavil v salzburských letopisoch roku 907 v súvislosti s bitkou zo 4. júla 907, v ktorej boli bavorské vojská porazené starými Maďarmi. Predtým však už pôvodná funkcia pevnosti v rámci administratívnej štruktú Veľkej Moravy zanikla.
Stredovek: Uhorské Kráľovstvo a Prvé Prestavby
Významné postavenie získal hrad opäť v 11. storočí. Na slovanské osídlenie hradného vrchu nadviazalo hradisko za vlády prvého uhorského kráľa Štefana I., keď sa existujúci hrad stal súčasťou línie opevnení, chrániacich hranice mladého štátu. Už v tomto období sa musel neraz brániť pred útokmi nepriateľov, čo sa odrazilo na stave budov. V rokoch 1073 - 1074 za vlády kráľa Šalamúna prešlo rekonštrukciou opevnenie, najmä západného úseku. Z 11. storočia sa na hrade zachovala časť mohutného drevozemného valového opevnenia. Po požiari ho nahradilo nové murované románske opevnenie. Do začiatku 11. storočia možno datovať vznik trojloďového Kostola najsvätejšieho Spasiteľa (Salvátora), postaveného čiastočne na základoch veľkomoravskej baziliky, a s ním susediaceho pohrebiska na východnom okraji výšiny. Kostol s veľkou obdĺžnikovou svätyňou bol dovtedy najväčšou sakrálnou stavbou postavenou na území dnešného Slovenska. O jeho jestvovaní sa dochoval historický záznam v tzv. Kolomanových dekrétoch z obdobia okolo roku 1100. Zrejme na konci 10. storočia však postavili takmer priamo na jej základoch novú stavbu. Kostol zasvätili pravdepodobne sv. Salvátorovi, a až na začiatku 13. storočia ho presunuli do podhradia. Neskôr pristavili k východnej časti kostola budovu prepošstva Bratislavskej kapituly. Okrem toho sa areál hradu v 12. storočí obohatil o ďalší palác postavený v románskom slohu, predpokladá sa, že bol jednoposchodový.
Komplex budov sa v takejto podobe zachoval do začiatku 13. storočia. Existencia kostola v areáli hradu však spôsobovala problémy pri zabezpečení jeho bezpečnosti. Napriek jestvovaniu kaplnky v podhradí mešťania navštevovali bohoslužby na hrade, kde sídlili kapitula i prepošstvo. Keď už návštevy začali byť neúnosné a ohrozovali bezpečnosť hradného sídla, požiadal kráľ Imrich v roku 1204 pápeža Inocenta III. o súhlas s presťahovaním prepoštstva do podhradia. Po prepoštstve sa v roku 1221, na základe súhlasu pápeža Honoria III., presťahoval do podhradia aj kostol. Nový impulz stavebnej činnosti priniesla druhá polovica 13. storočia. Obdobie tatárskych nájazdov poukázalo na nutnosť zabezpečenia účinnejšej obrany územia krajiny. Napriek tomu, že hrad nájazdom Tatárov v roku 1241 odolal, kráľ Belo IV. po ich odchode podporoval šľachtu v budovaní nových pevností a zlepšení opevnenia existujúceho. V roku 1245 vznikla na hrade nová obranná veža. Išlo o trojpodlažnú stavbu v interiéri členenú drevenou konštrukciou. Z obranného hľadiska ešte významnejšou stavbou sa stala nárožná päťpodlažná veža nového murovaného opevnenia hradnej akropoly, na základoch ktorej v prvej polovici 15. storočia vyrástla dnešná tzv. Korunná veža. Nová podoba hradu pretrvala až do začiatku 14. storočia. Opevnenie hradu doplnila aj tzv. Vodná veža na jeho úpätí, ktorá sa prvý raz spomína v listine kráľa Bela IV. Počiatky hradu siahajú až do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza tzv. Korunná veža hradu.
Žigmund Luxemburský a Gotická Prestavba
V marci roku 1387 nastúpil na uhorský trón Žigmund Luxemburský, počas vlády ktorého sa začala významná etapa stavebného vývoja Bratislavského hradu. Z dôvodu narastajúceho husitského ohrozenia ako jeden z prvých krokov prikázal Žigmund zlepšiť obranu na uhorsko-moravských hraniciach. Príkaz sa týkal viacerých stavieb v pohraničí a priamo aj Bratislavského hradu a mesta pod ním. Bratislavský župan Štefan Rozgoň dal na severozápadnej strane v intenciách súdobých opevňovacích prác odstrániť valové opevnenie a nahradiť ho kamenným. Jedným z významných Žigmundových vnútropolitických rozhodnutí bolo ustanovenie Bratislavy ako nového sídla krajiny. Po pôvodne veľkolepo budovanej kráľovskej rezidencii v Budíne sa Žigmundov záujem v dvadsiatych rokoch 15. storočia upriamil na Bratislavu. Dôvodom bolo získanie koruny rímskonemeckého cisára v roku 1410 a výhodnejšia poloha Bratislavy z hľadiska dostupnosti k ríši. Žigmundova brána pochádza z čias prestavby hradu v prvej polovici 15. storočia a je krásnym príkladom gotického stavebného slohu.
Dôsledkom priameho Žigmundovho záujmu o Bratislavu ako o dôležitý oporný bod bola po roku 1423 prestavba hradu vo forme pravidelného štvorhranného kastelu a rozsiahle opevňovacie práce na hradnej akropole. Do roku 1431 sa kladie začiatok výstavby hradného paláca. Realizácia výstavby si vyžiadala veľké finančné náklady a tak bola viacerým kráľovským mestám vyrúbená daň na stavbu. Kráľovým zámerom bolo postavenie paláca, ktorý mal prekonať dovtedajšie stavby nielen svojou rozlohou, ale aj veľkoleposťou a súčasne mal vytvoriť optimálnu architektonickú dispozíciu hradu. Jeho predstavy mali naplniť kamenárski majstri povolaní z blízkeho okolia (Budín, Bratislava), no aj zo vzdialenejších krajín - z Francúzska, Čiech a Bavorska. Z výtvarných poznatkov práve bavorských stavebných majstrov vychádzal vedúci stavebných prác Konrád z Erlingu. Zo Žigmundovej vlády sa v pôvodnej podobe zachovala iba jej malá časť - reprezentačná východná vstupná veža do hradu, až do 19. storočia nesprávne označovaná ako Korvínova brána. Z hľadiska typológie hradných stavieb predstavuje Žigmundova prestavba Bratislavského hradu unikátny prechod medzi staršími neopevnenými stavbami so samostatným vnútorným nádvorím a nadväzujúcimi opevnenými renesančnými kaštieľmi. Je jedným z posledných ohlasov doznievajúceho gotického stavebného slohu. Plány na rozsiahlu prestavbu hradu však Žigmundovou smrťou v roku 1437 stroskotali. V chaotickom období nasledujúcom po jeho skone nemal nik záujem hrad dokončiť ani z neho vytvoriť stálu rezidenciu. Žigmundov nástupca Albrecht II. zomrel o dva roky nato a Albrechtov syn Ladislav V. sa dožil iba sedemnástich rokov. Stavebná činnosť nového panovníka Mateja Korvína, ktorý vyšiel víťazne z bojov o uhorský trón, sa zamerala predovšetkým na výstavbu kráľovskej rezidencie v Budíne a prestavbu sídla vo Visegráde. Mohutne budovaný Bratislavský hrad stratil tým na dlhší čas svoje opodstatnenie.
Renesančná Prestavba a Kráľovské Sídlo
Na nový stavebný impulz si hrad musel počkať až do päťdesiatych rokov 16. storočia. Renesančná prestavba v druhej polovici 16. storočia zasiahla do jestvujúcej stavby najmä z hľadiska funkčných úprav hradných priestorov. Po obsadení Budína po uhorskej porážke pri Moháči v auguste roku 1526 sa kráľovským, ale aj krajinským sídlom stala Bratislava a Bratislavský hrad sa stal hlavným kráľovským hradom Uhorska. V čase nástupu nového panovníka Ferdinanda I. bol hrad značne schátralý a zastaraný. Práce viedol cisárov dvorský architekt Pietro Ferrabosco, ktorý sa podujal prestavať gotickú stavbu a dať jej moderný renesančný vzhľad. Po desiatich rokoch práce bola prestavba v roku 1562 ukončená; o rok nato bol hrad pripravený prijať účastníkov významnej udalosti - korunovácie Maximiliána II. Vzhľadom na význam, ktorý Bratislava v druhej polovici 16. storočia nadobudla, bolo dôležité, aby hrad zodpovedal novému statusu.
Barokové Obdobie a Mária Terézia
Nový stavebný impulz priniesli tridsiate roky 17. storočia. Hrad bol už roky predtým v takom zlom stave, že pri svojej korunovácii Ferdinand II. ho nemohol použiť. Prestavba sa začala v roku 1635 podľa plánov, ktoré vypracoval viedenský dvorský architekt Giovanni Battista Carlone. Realizátorom stavebných prác bol staviteľ Giovanni Albertallo. Po účelovej adaptácii hradného paláca sa pristúpilo i k niektorým stavebným úpravám hradného areálu. Celkove sa stavebné práce pretiahli na štrnásť rokov. Hradby ostali gotické, väčšinou kamenné, čiastočne doplnené drevenou palisádou. Z gotických pozostatkov súvisiacich s obrannou funkciou hradu ostal sedem metrov hrubý západný múr paláca, s komorami pre strelcov na prvom poschodí. Hradná posádka sídlila v severozápadnej časti areálu, kde boli postavené drevené domce.
V 17. storočí zásadnou modernizáciou prešlo opevnenie. Dôvodom bolo nové turecké ťaženie v roku 1663, keď sa Turci vydali smerom do Horného Uhorska a Bratislava bola nimi priamo ohrozená. Najprv sa vystavala plošina a rondely pred palácom, následne sa úplne prestavala juhozápadná časť opevnenia na hrotité delové bastióny s novým vstupom do paláca dokončeným až v roku 1674. Z toho istého roku pochádza i novovybudovaná brána hradného opevnenia, tzv. Leopoldova brána. Za vlády Karola III. hrad opäť prešiel prestavbou. V roku 1712 zasypali vodnú priekopu, obklopujúcu hrad, a zmeny nastali v západnom predhradí, kde v tom istom roku pri príležitosti Karolovej korunovácie za uhorského kráľa postavili Karolovu (neskôr pomenovanú Viedenskou) bránu.
Svoje najskvelejšie architektonické obdobie zažil hrad za vlády Márie Terézie. Panovníčka sa zdržiavala na hrade často a niekedy aj dosť dlho. Tu v septembri 1741 apelovala na vlasteneckú obetavosť uhorských národov a tu zazneli pamätné slová verných poddaných, oduševnených úzkostnou prosbou kráľovnej - „Vitam et Sanguinem pro regina nostra“ („Život a krv za našu kráľovnú“). Súčasne pri korunovácii sľúbila uhorským stavom, že ako ich panovníčka bude príležitostne sídliť i v Bratislave. Stavebný vývoj, ktorým prechádzali šľachtické sídla v období baroka, našiel odozvu i na prestavbe hradu v Bratislave. Nové spoločensko-politické podmienky kládli predovšetkým dôraz na pohodlné a komfortné bývanie a do ústrania potláčali fortifikačné hľadiská. V 18. storočí, za vlády Márie Terézie, hrad prešiel barokovou prestavbou. Dočasne sa stal sídlom guvernéra Uhorska, Alberta Sasko-Tešínského, ktorý bol vášnivým zberateľom umenia.
Úpadok a Moderná Rekonštrukcia
Po požiari v roku 1811 hrad postupne chátral. Od tohto času sa ruiny hradu postupne rekonštruovali až do dnešnej podoby, ktorú obdivujú mnohí návštevníci. V 20. storočí prešiel rozsiahlymi rekonštrukciami, ktoré boli ukončené v roku 2011. Jeho súčasný ohromujúci vzhľad pochádza z tereziánskej prestavby z polovice 18. storočia s dôkladnou rekonštrukciou dokončenou v rokoch 1956 až 1968. Dnešná podoba hradu je výsledkom početných prestavieb v 15. - 18. storočí a novodobej rekonštrukcie v 20. - 21. storočí.
Bratislavský hrad Dnes: Múzeum a Kultúrne Centrum
Dnes je Bratislavský hrad národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom štátnej reprezentácie. Sídli tu Historické múzeum Slovenského národného múzea, ktoré ponúka jedinečný pohľad na vývoj spoločnosti na Slovensku od stredoveku až po súčasnosť. Môžete si tu prezrieť stále a aktuálne expozície, ktoré sa ponoria do bohatej histórie Slovenska, Keltov na Slovensku a architektonického vývoja Bratislavského hradu. Súčasťou prehliadky je aj prechod nádhernými historickými priestormi hradu, ktoré dotvárajú atmosféru minulých storočí.
V expozícii Klenotnice sú vystavené výnimočné úžitkové predmety, používané najčastejšie pri stolovaní, doplnené o dekoratívne či reprezentačné práce, pochádzajúce predovšetkým zo Slovenska, Rakúska a Nemecka z obdobia od 17. storočia až do prvej polovice 20. storočia. Prejdite sa cez veľkolepé schodisko ešte z čias Márie Terézie a z Korunnej veže obdivujte úchvatný výhľad na Dóm svätého Martina, staré mesto, Dunaj a slovensko-rakúsko-maďarský trojuholník.
V areáli Bratislavského hradu si vychutnajte prechádzku cez vznešenú Barokovú záhradu, ktorá bola pôvodne postavená podľa návrhu architekta Márie Terézie. Môžete tu obdivovať 122 nádherných strieborných líp, mnohé sochy s vlastným historickým významom a fontánu. Každoročne počas Bratislavského kultúrneho leta sa na nádvorí hradu konajú rôzne podujatia, ako sú divadelné predstavenia Letných shakespearových slávností, organové koncerty a stredoveké remeselné trhy.
Dostupnosť a Parkovanie
K Bratislavskému hradu sa dostanete mestskou hromadnou dopravou alebo autom.
- Mestskou hromadnou dopravou: Z Hodžovho námestia premávajú trolejbusy č. 203 a 207 na zastávku Hrad alebo Zámocká.
- Pešo: Prechádzka na hrad je dnes súčasťou každej exkurznej trasy po Bratislave. Najčastejšie sa začína od Dómu sv. Martina, od ktorého sa prejde popod Nový most a po Zámockých schodoch sa vystúpi k Žigmundovej bráne. Pešo prídete na Bratislavský hrad zo Starého mesta, po Zámockej ulici. Motoristi k hradu najčastejšie smerujú cez ulicu Palisády, ktorou sa dostanú až ku parkovisku pri hrade a pešo vojdú do areálu hradu cez Viedenskú bránu.
- Autom: Parkovanie je možné v podzemnej garáži, vjazd je z ulice Palisády.
Cenník parkovania: 3€ za hodinu. Pre návštevníkov SNM - Historického múzea je zľava 50% na maximálne 3 hodiny (nutné predložiť parkovaciu kartu v pokladni múzea). Je však potrebné počítať s obmedzeným počtom parkovacích miest a automobily nie je možné nechávať cez noc do druhého dňa.
Svadobné Obrady a Hostiny na Hrade
Trojdňová svadba na zámku v Európe na Slovensku | Uvítacia párty v Bratislave
Bratislavský hrad, so svojimi zrekonštruovanými priestormi a nádhernými exteriérmi, je obľúbeným miestom pre svadobné obrady a hostiny. Hoci po rekonštrukcii zatiaľ nie je k dispozícii žiadna špecifická sobášna sieň priamo v hlavnej budove hradu, existujú viaceré alternatívy:
- Je možné usporiadať obrad vonku na terase reštaurácie Hrad, ktorá sa nachádza rovno pri hrade. Táto reštaurácia je opisovaná ako honosná s krásnou sálou.
- Na západnej terase, hneď pod hradom, sa nachádza novšia reštaurácia Hradná Hviezda, ktorá tiež ponúka možnosti pre usporiadanie obradu aj hostiny.
V prípade záujmu o obrad priamo na nádvorí hradu je potrebné počítať s poplatkom za prenájom celého nádvoria na celý deň, ktorý sa môže pohybovať okolo 4000 EUR. V tejto cene je zahrnutý len prenájom priestoru a všetky ostatné služby (ako catering, výzdoba atď.) si musia snúbenci zabezpečiť sami. Pre ilustráciu, jeden pár uviedol rozpočet pre 70 hostí na úrovni 2700 EUR, plus korkovné 3 EUR za víno a 15 EUR za tvrdý alkohol. Je potrebné myslieť aj na logistiku, napríklad vstup pre auto novomanželov a dodávateľov (cukrár), no zároveň na obmedzený počet parkovacích miest a zákaz nočného parkovania.
tags: #bratislavsky #hrad #obrad