Zvláštne Vianoce strýka Odrala v Bratislavskom bábkovom divadle

Bratislavské bábkové divadlo (BBD) uvádza vianočnú rozprávku Zvláštne Vianoce strýka Odrala, ktorá vznikla na motívy slávnej novely Vianočná koleda od anglického spisovateľa Charlesa Dickensa. Toto predstavenie je súčasťou tradície divadla prinášať svojim divákom na konci roka najkrajší darček - nové mikulášske predstavenie. V predchádzajúcich rokoch to boli úspešné inscenácie Vianočný príbeh anjela Rafaela a Veľká cesta z Arktosu, ktoré vždy dokázali navodiť tú správnu vianočnú atmosféru.

Príprava novej vianočnej inscenácie je prínosom nielen pre divákov, ale aj pre tvorcov, ktorí majú možnosť naplno využiť dostupné divadelné prostriedky a vytvoriť nezabudnuteľný zážitok. Nie všetky bábkové divadlá však myslia na túto tradíciu pri zostavovaní svojho programu, často uprednostňujú najnovšie alebo staršie tituly.

Charles Dickens a jeho Vianočná koleda

Charles Dickens patrí medzi najvýznamnejších anglických realistických autorov. Jeho ťažké detstvo, poznačené otcovým zadaním a následným uväznením, ho prinútilo v jedenásťročnom veku starať sa o svojich siedmich súrodencov prácou v továrni. Tieto skúsenosti zanechali v mladom Dickensom hlboký pocit poníženia, odporu a súcitu s chudobou, ktorý sa odráža takmer v každom jeho diele.

Dickens bol vášnivým čitateľom a návštevníkom múzeí. Už ako pätnásťročný pracoval ako pisár na súde, neskôr sa stal redaktorom. Popri písaní do časopisov sa začal profilovať ako románopisec. Bol vynikajúcim pozorovateľom a rozprávačom, zároveň sa venoval amatérskemu herectvu a kúzelníctvu. V Anglicku je dodnes považovaný za druhého najlepšieho autora po Williamovi Shakespearovi.

Jeho tvorba sa vyznačuje hlbokou ľudskosťou, humorom, súcitom, vrúcnosťou, ostrou kritikou nespravodlivosti a častými autobiografickými prvkami. Postavy, ktoré vytvoril, sa stali takmer archetypmi.

Vianočná koleda - inšpirácia pre divadlo aj film

Charles Dickens debutoval v roku 1833 pod pseudonymom Boz. V rokoch 1843 až 1867 napísal každý rok jednu vianočnú knihu alebo novelu. Prvou z nich bola A Christmas Carol in Prose, známejšia ako Vianočná koleda. Príbeh úžerníka Ebenezer Scroogea sa stal najprekladanejším dielom z celej jeho tvorby a dodnes je s obľubou inscenovaný v divadlách a spracovávaný do filmových a animovaných podôb.

Témou Vianočnej koledy je zobrazenie ideálnych sviatkov v kruhu rodiny, ktoré sú možné vďaka vzájomnej pomoci, najmä zo strany bohatých k chudobným. Dickens bol pri písaní tejto novely inšpirovaný ľudovými príbehmi o duchoch a nadprirodzených bytostiach. Opisy Štedrého večera boli natoľko očarujúce, že sa stali akýmsi návodom na ideálne prežitie tohto sviatku.

Postava Ebenezer Scroogea stelesňuje lakomosť, mamon a všetko, čo Dickens na svojej dobe nenávidel. Duchovia v príbehu predstavujú protiklad - lásku, radosť a záujem o druhých, a slúžia ako liek na nápravu.

Príbeh pôvodne začína v kancelárii firmy MARLEY & SCROOGE. Po smrti Jacoba Marleyho spoločnosť vedie lakomý Ebenezer Scrooge. Keď ho jeho synovec pozve na vianočnú večeru, Scrooge rázne odmietne: „Choď s veselými Vianocami do čerta! Veď Vianoce sú pre mňa len čas, keď platím účty a keď zisťujem, že som zasa o rok starší a ani o chlp bohatší.“

V noci sa mu zjavuje duch Jacoba Marleyho, ktorý ho upozorňuje na dôležitosť záujmu o blížnych a oznamuje mu príchod troch duchov: Ducha minulých Vianoc, Ducha tohoročných Vianoc a Ducha Vianoc, ktoré ešte len prídu. Títo duchovia mu postupne ukazujú jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť, čím ho nútia k sebareflexii a zmene.

Zvláštne Vianoce strýka Odrala: Adaptácia pre bábkové divadlo

V inscenácii Zvláštne Vianoce strýka Odrala dramaturgička Katarína Jánošová pozmenila mená postáv podľa princípu nomen omen (meno ako znamenie), avšak hlavná línia príbehu zostala nezmenená. Hlavná postava, Jakub Odral, vedie firmu s názvom Odral z kože vás zodral. Jeho pomocník Robo Chudoba a upratovačka Betka znášajú jeho vykorisťovanie.

Odral rovnako odmietne pozvanie svojho synovca Radka na vianočnú večeru. Počas noci ho navštívia traja duchovia, ktorí ho prenesú do minulosti. Tu sa odhalí jeho nenávisť k Vianociam, prameniaca z otcových slov: „Kto by sa na Vianoce ponáhľal domov? Vianoce sú pre lenivcov!“ Jedinou radosťou pre malého Jakuba bola jeho sestra Danka, po ktorej zostal synovec Radko.

Duchovia mu ukážu aj obdobie, keď bol mladým úradníkom a zamiloval sa do dcéry svojho šéfa, Anky. Avšak s rastúcim bohatstvom a ambíciami na ňu nezostal čas. Druhý duch mu predstaví Vianoce u synovca Radka, ktorý aj napriek strýkovmu správaniu k nemu prechováva city. Posledný duch ho zavedie do detskej izbičky Robovho syna Tedka, ktorý je slepý a túži po tom, aby jeho otec dostával vyšší plat.

Posledný duch ho prenesie do budúcnosti, kde počuje rozhovory ľudí o jeho smrti a je konfrontovaný s oplakávaním jeho mŕtvoly rodinou Cratchitovcov. Nakoniec sa ocitne pred nebeskou bránou, kde sa ho anjel pýta na dobré skutky, no nikto z jeho známych si na žiadne nespomína. Po tomto zážitku sa Odral budí vo svojej posteli, vďačný za druhú šancu a odhodlaný zmeniť svoj život.

Autobiografické prvky a aktualizácia dialógov

Dramatička Katarína Jánošová obohatila text o ďalšie autobiografické črty Dickensa a doplnila ho o scénu posledného súdu. Zároveň aktualizovala slovné prejavy postáv, preniesla repliky z 19. storočia do 21. storočia, pričom zachovala drsný a ponurý nádych anglického predmestia.

Podobne ako inscenácia Lakomstory z Londýna Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, aj táto inscenácia ostáva verná realizmu.

Scéna, bábky a kostýmy

Pavol Andraško, spolu s kostýmovou výtvarníčkou Zuzanou Formánkovou, sa inšpirovali poetikou Charlesa Dickensa. Vytvorili strohú farebnosť a premyslený výber bábok.

Scénu rámuje zadný horizont s oknom, ktorý symbolizuje Odralovu kanceláriu. Tá je tvorená dvoma písacími stolmi plnými šanónov. Odralov stôl slúži zároveň ako posteľ a ako úkryt pre vodenie manekýna.

Obraz minulosti je vytvorený pomocou kovových makiet domčekov, ktoré herci rozmiestnia po javisku, symbolizujúc dedinu, kde Jakub Odral prežil detstvo. Jedna z konštrukcií slúži ako javisko pre marionety predstavujúce malého Jakuba a jeho sestru Danku.

Zadný horizont sa mení s dospievaním Jakuba a je tvorený starou fotografiou. Zadná stena obsahuje dva otvárateľné priestory, pripomínajúce otváranie darčekov, obalené vianočným baliacim papierom. Tieto priestory sa otvárajú pri predstavovaní jednotlivých rodín - v prvej časti Vianoc u synovca Radka, v druhej časti detskej izby Tedka.

V inscenácii sa používajú rôzne typy bábok: marionety, maňušky koledníkov a manekýni predstavujúci Radka s manželkou, Tedka a duchov. Manekýn, predstavujúci ducha, sprevádza diváka celým predstavením. Bábka ducha je tvorená z dlhých hnedastých látok s meniacou sa hlavou: Duch minulosti má bielu hlavu bez vlasov (dieťa), duch prítomnosti pôsobí ako dospelý človek a duch budúcnosti ako starec. Bábky vždy ovládajú traja bábkoherci.

Kostýmy bábkohercov sú jednotné, čierne, s pokrývkou hlavy, zatiaľ čo jednotlivé postavy majú súčasné oblečenie. Kostým upratovačky Betky je vtipne doriešený - podšitý molitanom, čím pôsobí korpulentne a komicky.

Hudba a herecké výkony

Hudbu k inscenácii zložil Peter Mankovecký, ktorá podporuje navodenú atmosféru. Avšak použitie playbacku pri pesničkách je považované za veľké sklamanie, pričom nie je jasné, či to bolo spôsobené nedôverou voči hercom alebo snahou uľahčiť prácu v náročnom vianočnom období.

K hereckej zložke inscenácie sa vyskytli najväčšie výhrady. Napriek kvalitnej réžii, dramaturgii a funkčným bábkam a scéne, herecké výkony boli hodnotené ako nedokonalé až znechutené. Vzniká otázka, prečo novoprijatí herci (z činoherných odborov) neabsolvujú workshopy vodenia bábok pred skúšobným procesom.

Herci nedôsledne viedli bábky, prekrývali ich rukami, často pozerali mimo bábky, čím narúšali autenticitu, a dokonca sa opierali o scénu či mali ruky vo vreckách. Tento prístup bol vnímaný ako zneváženie snahy celého tvorivého tímu.

Výborný bábkoherec Andrej Kováč síce hrá činohernú postavu, no jeho výkon bol ocenený. Svoju postavu stvárnil s nasadením, udržiaval tempo inscenácie a presvedčivo vytvoril typ nepríjemného lakomca, čo viedlo k dôveryhodnej premene.

Mirka Pavelková sa snažila pomôcť, avšak len narýchlo preobsadila postavy ducha a Tedka za J. Morávka.

Réžia a technické prvky

Režisérka Adriana Totiková, ktorá už tretíkrát spolupracovala s Bratislavským bábkovým divadlom (predchádzajúce spolupráce zahŕňali inscenácie Kráľovský detektív a Rúfusové rozprávky), pristupuje k bábkovému divadlu s pokorou a snaží sa maximálne využiť jeho možnosti. Nebála sa použiť ani technické stroje, ako parostroj a snehostroj, ktoré úspešne podporili atmosféru predstavenia.

Podľa režisérky je hra o vnútornej, duchovnej premene prísneho a bohatého lakomca, strýka Odrala, ktorý je ovplyvnený svojimi príbuznými a duchmi. Inscenácia je plná čara a zázrakov a v hravej forme prináša aktuálnu tému sociálneho cítenia a empatie voči iným, ktorá by mala byť prítomná nielen počas Vianoc.

Predstavenie je určené deťom od piatich rokov, pričom náročnejší Dickensov text je podaný zrozumiteľnou a hravejšou formou.

Zvláštne Vianoce strýka Odrala sú prvou hrou podľa textu Charlesa Dickensa v 53-ročnej histórii Bratislavského bábkového divadla. V inscenácii účinkuje šesť bábkohercov v rôznych postavách.

Predstavenia sa konajú v Bratislavskom bábkovom divadle na Dunajskej ulici 36 počas mikulášskeho a predvianočného obdobia až do 11. decembra.

Ďalšie predstavenia v ponuke BBD

Bratislavské bábkové divadlo ponúka aj ďalšie zaujímavé predstavenia:

• Mikulášske čaro: Predstavenie, ktoré malým divákom ponúka tri mikulášske legendy. Spolu s čertom a anjelom sa deti prenesú do starobylej Byzancie, na Sibír a do Ameriky, aby spoznali rôzne podoby Mikuláša.
• Tri zlaté vlasy deda Vševeda: Rozprávka o odvahe, vytrvalosti a láske, kde sa diváci spolu s hlavným hrdinom Plavkom vydajú na nebezpečnú cestu za tajomným dedom Vševedom.

Rozpis predstavení a ceny vstupeniek sú k dispozícii na webovej stránke divadla.

tags: #bratislavske #babkove #divadlo #zvlastne #vianoce #stryka