Deň prvého mája je celosvetovo uznávaným dňom, ktorý v sebe spája hneď niekoľko významných rozmerov. Hoci sú oslavy 1. mája - Sviatku práce - často vnímané ako „prosocialistický“ prežitok, opak je pravdou. Jeho korene siahajú hlboko do histórie boja za práva pracujúcich, zároveň však máj ako mesiac prináša aj starodávne tradície spojené s láskou, novým životom a príchodom jari.
Sviatok práce: Zrod medzinárodnej solidarity pracujúcich
Tento sviatok sa viaže k udalosti, ktorá sa udiala pred viac ako 130 rokmi v Chicagu, kde miestni robotníci vyšli do ulíc za kratší pracovný čas. Prvý máj, inak nazývaný aj Sviatok práce, vznikol v roku 1886 v USA. História sviatku práce sa začala písať, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk.
Chicagské protesty a boj za osemhodinový pracovný deň
Keď v máji 1886 vyšlo do ulíc v Spojených štátoch amerických viac ako 300 000 zamestnancov, žiadali v prvom rade kratší - osemhodinový pracovný čas. Vo fabrikách totiž denne trávili až 16 hodín. V roku 1886 sa všade v USA, od New Yorku po San Francisco, zdvihla vlna demonštrácií. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300 000 pracujúcich z vyše 13 000 závodov. Robotníci z mesta Chicago vyšli štrajkovať do ulíc za boj o skrátenie pracovného času na osem hodín denne. Centrom protestov sa vtedy stalo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo prvého mája až 40 000 štrajkujúcich, pričom v centre protestov sa hovorilo až o 80 000 ľuďoch. Miestna tlač vtedy písala, že „z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádza nijaký dym“.
V tom čase v USA vrcholil tzv. Pozlátený vek, charakterizovaný výraznými sociálnymi nerovnosťami, kde na jednej strane figuroval neskutočný luxus, na strane druhej obrovská bieda. Dôvodom týchto protestov boli popri spomínaných náročných pracovných podmienkach aj chýbajúce benefity. V Spojených štátoch amerických vtedy predstavoval pracovný týždeň približne 60 hodín a viac, pracovalo sa šesť dní v týždni a hodinová mzda sa pohybovala na hranici 1 až 1,5 dolára. V tom čase totiž ľudia nemali žiadne sociálne zabezpečenie. Nemocenské, práceneschopnosť, poistenie či zabezpečenie v prípade úrazu a podobne, boli obrovským tabu. Existovali robotnícky chudobné štvrte, ale aj luxusné štvrte, napríklad v New Yorku na začiatku 20. storočia. Bola tam badateľná obrovská bieda.
Krvavé udalosti na Haymarket Square
Trojdňový štrajk robotníkov v Chicagu prerástol do nepokojov, pri ktorých prišlo - po zásahu polície - o život 6 ľudí a 50 z nich skončilo s ťažkými zraneniami. Práve v tomto meste prerástol protest 3. mája do nepokojov medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale tretieho mája polícia využila stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Nasledujúci deň, 4. mája, zomrelo niekoľko ľudí pri demonštrácii na Haymarket Square kvôli výbuchu bomby. Sviatok práce má v dnešnej dobe väčšina ľudí spojený s komunizmom, ale zaviedla ho v roku 1889 II. internacionála na pamäť vypuknutia štrajku amerických robotníkov v Chicagu dňa 1. mája 1886, ktorá vyústila v Haymarketský masaker a následné súdne konanie.
Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Siedmich vodcov odsúdili v zmanipulovanom procese na trest smrti obesením, jeden dostal 15 rokov väzenia.
Medzinárodné uznanie a prvé oslavy
Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. Na počesť demonštrantov vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce.
O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku i v ďalších krajinách. Prvý máj sa tak stal po prvý raz dňom boja za skrátenie pracovného času v roku 1890. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, ktorých účastníci požadovali osemhodinový pracovný čas. Robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, v Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku, v USA i v ďalších krajinách.
Vývoj Sviatku práce v Československu a na Slovensku
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Tieto oslavy slúžili ako podpora pri boji proti nezamestnanosti a zlým pracovným podmienkam.
Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 - 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Po roku 1948 si sviatok 1. mája privlastnila vládnuca Komunistická strana a manifestácie začala zneužívať aj na propagandu. V socialistických krajinách patril tento sviatok medzi najdôležitejšie, organizovali sa masové prvomájové sprievody, ktoré prechádzali mestom, často pred tribúnou s miestnymi predstaviteľmi komunistickej moci. V sprievodoch bola dôležitá vždy prvá rada, kam išli všetci poprední súdruhovia z podniku. Čo sa dialo za nimi, bolo už druhoradé. Mnohí však Sviatok práce spočiatku oslavovali. Sprievody boli neraz pestré, ľudia mohli obdivovať prítomných v krojoch či s transparentmi, vďaka čomu sa oslavy 1. mája vymykali všedným dňom. Kým v 50. a 60. rokoch to bolo prirodzené, v 70. rokoch od obdobia normalizácie bol badateľný úpadok nadšenia.
Režim oslavy 1. mája sprevádzal často pocit nútenej zábavy. Počas pochodov sa neraz dlho čakalo, pretože sa v ňom muselo vystriedať viacero účastníkov závodov, čo nebolo príjemné. Podniky neskôr začali rozdávať ľuďom pivo a guláš. Mnohí boli z celej politicko-spoločenskej situácie sklamaní. Frustrované obyvateľstvo dlho čakalo na zmenu, ktorá napokon prišla až v roku 1989, kedy komunizmus v Československu skončil.
Tradične najväčšie oslavy 1. mája sa konali v niekdajšom Sovietskom zväze. So značným propagandistickým a ideologickým nábojom si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich. Posledný raz sa oficiálne oslavy so sprievodom na Červenom námestí v Moskve uskutočnili v roku 1991. Po rozpade Sovietskeho zväzu strácali oslavy v Rusku postupne politický charakter. Od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce. Pre väčšinu Rusov sú to dnes májové sviatky (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva v druhej svetovej vojne a dodatočnými dňami voľna.
Československo: Celá história po zamatovom rozvode [DOKUMENT]
Globálne rozdiely a dnešná realita
Sviatok, venovaný práci a pracujúcim, oslavujú v desiatkach krajín na celom svete, ale nie všade pod rovnakým názvom a v rovnaký deň 1. mája. Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje vo viac ako 80 krajinách sveta. Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila, hoci má tam svoje korene. Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Začal sa ako prezentácia odborárov, pričom prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborové združenia. Podujatie zožalo veľký úspech a postupne sa rozšírilo i do ďalších miest. Rovnako je to aj v Kanade. V Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Náboženský rozmer a ďalšie výročia
Prvý máj má hlbšie korene, ako si možno myslíme, a má dokonca aj cirkevný rozmer. Na Sviatok práce si totiž veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky na sv. Jozefa robotníka. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili práve 1. máj. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).
Navyše, od roku 2011 sa 1. máj pripomína aj ako Pamätný deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, ktoré sa uskutočnilo v roku 2004.
Dedičstvo boja za práva pracujúcich
Hoci protest robotníkov v Chicagu nepriniesol okamžitú zmenu, boj za zlepšenie pracovných podmienok tak trval protestujúcim robotníkom z Chicaga takmer 50 rokov. V roku 1916 prišlo v Spojených štátoch amerických k uzákoneniu osemhodinového pracovného času. Definitívne sa všetko doriešilo až v roku 1937 v tzv. Novom údele Franklina D. Roosevelta. Aj vďaka týmto udalostiam môžeme dnes ďakovať za to, že v práci máme nárok na množstvo benefitov, ktoré kedysi neboli vôbec samozrejmosťou. Špeciálne v týchto ťažkých časoch je dôležité, aby sme si uvedomili hodnotu práce.
Májové tradície a symbolika lásky
Mesiac máj sa vo všeobecnosti považuje za obdobie lásky a zrodu nového života. Máj - lásky čas, keď všetko kvitne a rozrastá sa, čo príroda ponúka. Prvý máj oslavuje páry nielen v Českej republike, ale aj v ďalších štátoch ako sviatok zamilovaných. Dnes si vznik tejto tradície mnohí spájajú s Karlom H. Máchom, no májové oslavy patria medzi starodávne tradície.
Stavanie májov
Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch tohto obdobia strom, ktorý sa v tejto súvislosti označuje ako máj. Máj stavia obyčajne mládenec dievčaťu, o ktoré sa uchádza. Ich stavanie je rozšírené na celom území Slovenska. Ako máj slúžili najmä vysoké rovné stromy, najčastejšie jedle alebo smreky, zbavené kôry. Ich vrcholce sa zdobili pestrofarebnými stuhami. Máje sa stavajú v noci a nasledujúcu nedeľu mládenci obchádzajú domy, pri ktorých stojí máj a vyberajú „poplatky“ na nadchádzajúcu zábavu - majáles. Zvyk stavania májov sa v zmenenej podobe udržal dodnes, stavia sa však zväčša jeden ovenčený strom uprostred dediny alebo hlavného námestia.
Bozk pod rozkvitnutou čerešňou
Prvého mája je niekde udržiavaná aj tradícia bozku zaľúbeného páru pod rozkvitnutou čerešňou. Poriadnu pusu pod rozkvitnutým stromom by mala 1. mája dostať každá žena, aby jej nehrozilo, že do roka uschne. S istotou však nevieme povedať, odkiaľ a ako k nám tento zvyk prišiel.
Pohanské korene májových osláv
Patria sem dedinské veselice spojené so stavaním mája, bozkávanie pod rozkvitnutou čerešňou, ale aj mestské študentské slávnosti - majáles. Máj má aj starodávnejšie korene, ktoré siahajú do pohanských čias. Kelti oslavovali v noci z 30. apríla na 1. mája sviatok Beltain, symbolické vítanie jari, kedy sa zapaľovali ohne a milenci sa vydávali do lesa na romantické schôdzky. V období okolo 1. mája organizovali v starovekom Ríme šesťdňové oslavy Floralie, ktoré boli zasvätené bohyni jari Flóre. Na záver slávností sa vypúšťali na pastviny kozy a do polí zajace, čo sú zvieratá symbolizujúce plodnosť a bujarosť.