Manželstvo s Filipínkou na Slovensku: Sprievodca byrokratickým procesom

Tento veľmi dlhý blog popisuje veľmi dlhý proces, ktorý sme museli s mojou filipínskou manželkou absolvovať, len kvôli tomu, aby sme mohli spolu legálne žiť na Slovensku. Ani sa mi do písania tohto blogu veľmi nechcelo, bol som rád, že to máme konečne celé za sebou a nemusím sa k tomu už viac vracať.

Prečo manželstvo?

Príbeh začína niekedy na jeseň 2017, keď sme si s mojou Allie uvedomili, že ak chceme spolu žiť na Slovensku, tak iná legálna cesta, ako manželstvo, v podstate neexistuje. Slováci majú veľmi silný pas, s ktorým nie je takmer žiadny problém cestovať a zdržiavať sa dlhšiu dobu v drvivej väčšine krajín sveta. Avšak opačne to zďaleka nefunguje tak jednoducho.

Dostať sem občianku Filipín na turistické vízum na dlhšie ako 90 dní je nemožné, a aj to je proces vybavovačiek na niekoľko mesiacov, ku ktorému sa dostaneme neskôr, keďže sme sa mu aj tak nevyhli. Pracovné povolenie je tiež kapitola sama o sebe. Spomeniem len takú pikošku, že firma, ktorá by ju chcela zamestnať, by musela dokazovať, že človeka na danú pozíciu nevie získať na Slovensku. Plus Allie by musela doložiť niekoľko superlegalizovaných dokumentov, čo by zabralo mesiace a stálo by to na filipínske pomery asi jej polročný plat.

Počiatočný výskum a dilema: Svadba na Filipínach alebo na Slovensku?

Prvé týždne sme venovali googleniu, pričom sme sa snažili zistiť, ako to vlastne spraviť. Dostať sa k niečomu relevantnému bol pomerne tvrdý oriešok. Informácie na webe Ministerstva zahraničných vecí sú stručné a písané tak neprehľadne, že sme radšej hľadali v iných zdrojoch, napríklad rôznych blogoch.

Hneď zo začiatku nastala dilema, či je pre nás výhodnejšia svadba na Filipínach alebo na Slovensku. Najskôr sme preferovali prvý variant, nakoľko ja turistické vízum, narozdiel od Allie, nepotrebujem. Dokonca som si vybavil už aj prvé papiere. Avšak po konzultáciách s ambasádami a zmiešanými pármi, ktoré sa brali na Filipínach, sme plány zmenili.

Hlavným dôvodom bolo, že po svadbe by bolo potrebné manželstvo zlegalizovať na Slovensku, čo by zabralo niekoľko ďalších mesiacov. Už dopredu sme vedeli, že veci nám pravdepodobne dosť skomplikuje fakt, že na Filipínach sa nenachádza slovenská ambasáda. Spadajú pod oblasť pôsobenia slovenského zastupiteľského úradu v Indonézii, čo nie je zrovna zanedbateľná vzdialenosť, ak by bolo potrebné riešiť veci osobne.

Proces získavania víza pre filipínsku snúbenicu na Slovensko

Oficiálne pozvanie a cudzinecká polícia

Vyzerá to už teraz zložito? Na prvé počutie som si predstavoval, že napíšem pozývací list, ktorý Allie priloží k žiadosti o vízum. Omyl. Pozvanie musí oficiálne potvrdiť cudzinecká polícia, avšak predtým je potrebné k žiadosti priložiť niekoľko dokumentov.

Požadované dokumenty pre pozvanie zahŕňali:

• Formulár, kde bolo potrebné vyplniť účel pobytu, dátumy a miesto ubytovania.
• Záväzok pozývajúcej osoby, že finančne pokryje jej pobyt, kvôli čomu musel byť priložený výpis zostatku na účte. Podľa zákona je potrebné preukázať 12-násobok životného minima + 56 € na každý deň jej pobytu. Keďže žiadali o pobyt na 90 dní, jednalo sa o sumu 7 433,76 €.
• Dokument o zabezpečení ubytovania. Čestné prehlásenie musel napísať brat pozývajúceho, keďže je majiteľom bytu, overené notárom.
• Výpis z katastra nehnuteľností, aby si polícia overila, že autor listu je naozaj vlastníkom bytu (podľa novších informácií vraj už nie je nutné, pretože si to vedia vytiahnuť zo systému).
• K žiadosti boli priložené aj spoločné fotky a krátky list s opisom vzťahu a dôvodu pozvania.

Takto pripravenú žiadosť autor odovzdal na cudzineckej polícii v Banskej Bystrici. Policajt sa opýtal pár otázok ohľadom priateľky a priznal aj, že sa chcú zobrať. Oznámil, že do pár dní prídu kolegovia prezrieť byt. Na záver však povedal, že musí podpísať papier, že po svadbe, počas jej pobytu, nepožiada o trvalý pobyt.

Asi po týždni prišla obhliadka bytu, ktorú bolo nutné preložiť kvôli pracovným povinnostiam. Na záver 15-dňovej lehoty na rozhodnutie dostal telefonát, že žiadosť o pozvanie bola schválená, avšak nie na žiadaných 90 dní, ale len na 30 dní. Vysvetlenie nebolo podané, polícia uviedla, že nemusí udávať dôvod a na daný účel pozvania toto obdobie stačí.

Žiadosť o turistické vízum na českej ambasáde v Manile

Slovenské turistické víza môže v zastúpení riešiť česká ambasáda v Manile. Tu opäť pozitíva končia. Požiadavky pre vízum zahŕňali:

• Dopredu zakúpená letenka. Táto požiadavka je diskutabilná, vzhľadom na neistotu schválenia víza a náklady (600 € predstavuje na filipínske pomery značnú sumu).
• Doklad o cestovnom poistení s minimálnym krytím 30 000 € na celú dĺžku pobytu.
• Potvrdenie zo zamestnania, že zamestnávateľ súhlasí s jej dovolenkou na dané obdobie (dokument, ktorý sa ukázal ako problematický).
• Itinerár dovolenky na Slovensku deň po dni (bolo nutné doplniť narýchlo).

Allie si dohodla online termín na ambasáde a vycestovala do Manily so všetkými dokumentmi. Keď sa však dostala dnu, zistili, že potrebuje taktiež itinerár, deň po dni, jej dovolenky na Slovensku. Keď autorovi písala, do záverečnej zostávalo asi 15 minút, počas ktorých tento itinerár napísal.

Nasledujúci pracovný deň ju ambasáda kontaktovala, či by sa tam nemohla dostaviť znova, lebo jej zle zobrali odtlačky. Pred koncom 30-dňovej lehoty prišiel telefonát, ktorého sa báli. V papieri z práce vraj chýbajú dátumy. Nechcelo sa im veriť, že kvôli takej maličkosti, môže padnúť celá niekoľkomesačná snaha. Allie poslala na ambasádu list, kde sa priznala, že nemá toľko dovolenky a nevie, čo má spraviť. Autor si pamätá, že bol veľkonočný pondelok, keď jej kuriér doniesol naspäť jej pas.

Čo je superlegalizácia dokumentov?

Superlegalizácia je proces overenia cudzokrajných listín, ak ich chcete použiť v Slovenskej republike. Veľká väčšina krajín sveta podpísala dohovor, na základe ktorého nie je toto overenie potrebné. Bohužiaľ, Filipíny medzi ne nepatria. To znamená, že dokumenty musí overiť filipínske ministerstvo zahraničných vecí a následne slovenská ambasáda v Indonézii.

Superlegalizácia filipínskych dokumentov pre svadbu na Slovensku

V praxi to znamenalo, že Allie musela na rôznych miestnych úradoch získať dokumenty potrebné na svadbu a trvalý pobyt (rodný list, certifikát o osobnom stave, výpis z registra trestov, potvrdenie o trvalom pobyte) a dostaviť sa s nimi do Manily na Ministerstvo zahraničných vecí. Samozrejme, jeden z dokumentov mal inú pečiatku, ako si predstavovali, a tak si prekvapivo výlet do Manily o dva dni zopakovala opäť.

Sranda však začala až pri overovaní týchto dokumentov slovenskou ambasádou v Jakarte (Indonézia). To, že posielať peniaze kuriérom nie je dovolené, boli ochotní obísť, nakoľko nemali inú možnosť. Avšak získať eurá v Manile bola nadľudská úloha. Na ambasáde bol trošku problém s komunikáciou, ale nakoniec sa dohodli, že peniaze im autor pošle cez Western Union. Po pár dňoch vybavovačiek sa k nim peniaze nakoniec predsa len dostali.

Dokumenty autor kvôli blížiacej sa svadbe potreboval mať čo najskôr na Slovensku. Dohodol sa teda, že objedná kuriéra, ktorý ich vyzdvihne v Indonézii. To ešte netušil, že ako fyzická osoba kuriéra zo zahraničia objednať nemôže. Keď to skúsil na firmu, tak cena bola niekoľko stoviek eur. Nakoniec teda volal na ambasádu znova, že im opäť pošle peniaze, a nech kuriéra zabezpečia oni. Tento variant vyšiel aj napriek vysokému poplatku za prevod cez Western Union o dosť lacnejšie.

Príprava a samotný obrad na Slovensku

Vedel som, že papiere musia byť na matrike dva týždne pred termínom a vedel som aj, že to už nestíham, ale stále som dúfal, že tie dva chýbajúce dni nebudú problém. Bol. Po šialenej jazde z Bratislavy do Zvolena, mi pani oznámila, že svadbu nemôžeme spraviť v pondelok ako sme plánovali, ale až v nasledujúcu sobotu. Čo už, po svadbe budeme mať na vybavovačky ohľadom trvalého pobytu ešte menej času.

Allie konečne priletela a takmer hneď sme zamierili opäť na matriku. Pri vypĺňaní formulárov bol problém len s jej stredným menom, keďže v našich papieroch také kolónky nie sú, ale nakoniec sme to niekde napchali. Následne sme zaplatili extra poplatok (ako pri všetkom, čo sa týka cudzinca) a termín svadby bol konečne definitívny. Navyše sme dostali za úlohu zohnať niekoho, kto bude tlmočiť na obrade. Našťastie o tomto som vedel vopred a tak to už bolo vybavené.

Ďalšou z nepríjemností bol fakt, že Allie si nemohla zobrať moje priezvisko, lebo v tom prípade by všetky jej superlegalizované dokumenty stratili platnosť, musela by cestovať späť na Filipíny po nové doklady a následne absolvovať celý superlegalizačný proces nanovo. Na prípravu svadby nám zostávali necelé dva týždne, počas ktorých sme museli vyriešiť všetko, čo niektoré páry plánujú rok vopred - priestor, oblek, obrúčky, fotografa, svedkov, výzdobu, kyticu, make up, vlasy, stravu, koláče a milión iných maličkostí, o ktorých človek ani netuší, až kým to nezažije. Nakoniec sme boli aj radi, že sme si tieto predsvadobné stresy odbili takto za pár dní a mali sme to rýchlo za sebou.

Žiadosť o trvalý pobyt po svadbe na Slovensku

Sotva dozneli svadobné zvony a hneď prvý pracovný deň sme sa ponáhľali na matriku, kde sme dostali sobášny list. Ten sme priložili k vopred pripraveným dokumentom, ako napríklad k filipínskemu výpisu z registra trestov, ktorý si prešiel procesom superlegalizácie cez ambasádu v Indonézii. Ďalej opäť čestné prehlásenia o pokrytí finančných nákladov a zabezpečení ubytovania.

Tohoto úkonu sme sa obávali najviac, lebo ako mi bolo vysvetlené v Migračnom informačnom centre, polícia nie je povinná prijať žiadosť cudzincom, ktorí sú v Slovenskej republike na turistické vízum. Reálne nám teda hrozila situácia, že žiadosť neprijmú, Allie bude musieť odcestovať domov na Filipíny a o pobyt požiadať osobne na slovenskej ambasáde v Indonézii (čo sú asi dve hodiny letu). Po troch mesiacoch by sa tam musela dostaviť opäť, aby si prevzala rozhodnutie, s ktorým by mohla pricestovať na Slovensko. Nerobím si srandu, nech to znie akokoľvek absurdne, ale takto to fungovalo.

Avšak konečne nám šťastie zahralo do kariet a 4 dni pred našou svadbou, 1. mája, vošla do platnosti novela zákona, podľa ktorej polícia musí prijať žiadosť občana krajiny, ktorý nemá vo svojej domovskej krajine zastupiteľský úrad. Na naše veľké prekvapenie však na polícii prebehlo všetko takmer bez problémov. Opäť nastal problém len s manželkyným stredným menom, pričom sa policajtka pýtala nás, do ktorej kolónky ho má zapísať (hoci ona s tým pracuje dennodenne).

Ak si ešte pamätáte, pri vybavovaní pozvania pre Allie na Slovensko, som podpísal papier, že počas pobytu nepožiada o pobyt. Nezabudlo sa na to, pri odchode mi bolo oznámené, že to sa bude riešiť v samostatnom konaní. Doteraz ma však nikto nekontaktoval. O cudzineckých políciách kolujú internetom rôzne chýry - nekonečné čakanie, hrozné priestory, neschopnosť dohovoriť sa v cudzom jazyku a podobne. Ja však musím tú banskobystrickú naozaj pochváliť. Personál sa k nám správal milo, občas sa snažili komunikovať aj v angličtine a dokonca sa nám venovali aj mimo stránkových dní.

Aby Allie dodržala svoje 30-dňové vízum, musela odletieť naspäť na Filipíny. Polícia mala na vyjadrenie 90 dní a tak sme si dali za tento čas cieľ, že zaregistrujeme náš sobáš aj v krajine manželky. Teda aspoň sme si to vtedy mysleli.

Superlegalizácia slovenského sobášneho listu pre Filipíny

Teraz vám popíšem ako prebieha superlegalizácia dokumentu na slovenskej strane. Moja predstava bola, že mi vydajú sobášny list, ten dám preložiť, zbehnem po pečiatku na Ministerstvo zahraničných vecí, pošlem na ambasádu do Viedne a vybavené. Prvá časť, vydanie sobášneho listu (5 €), prebehla ešte podľa mojich plánov, ale pani matrikárka ma hneď poslala na Okresný úrad, že tam mi taká a taká pani overí pečiatku matriky.

Po dlhšom blúdení som našiel správnu kanceláriu, kde mi pani, po asi polhodine vypisovania nejakého formulára, odovzdala náš sobášny list s novou pečiatkou na druhej strane (10 €). Taktiež som dostal vytlačený návod, ako superlegalizácia prebieha ďalej. Bolo tam prosím pekne 7, slovom sedem, krokov:

1. Vydanie sobášneho listu na matrike (5 €).
2. Overenie pečiatky matriky na Okresnom úrade (10 €).
3. Ministerstvo zahraničných vecí v Bratislave (20 €). Tu bol problém s automatom na kolky, preto bolo potrebné ísť na poštu.
4. Súdny prekladateľ (obyčajný úradný preklad nestačí) (22 €).
5. Overenie pečiatky prekladateľa na Krajskom súde (10 €).
6. Opätovné overenie pečiatky Krajského súdu na Ministerstve zahraničných vecí (20 €).
7. Odoslanie dokumentu na filipínsku ambasádu do Viedne.

Myslel som si, že z najhoršieho som vonku, to som ešte nevedel čo dokážu na filipínskej ambasáde vo Viedni. Odoslal som list, peniaze previedol a keď sa ani po pár dňoch nič nedialo, kontaktoval som ich. Oznámili mi, že zásielka je pripravená na odoslanie už dlhšiu dobu, len som nevložil k listu poštovú známku, tak mi ju nemajú ako poslať. To, že cena je vrátane známky, bol vraj omyl. Keď som to predýchal, navrhol som im, že pošlem teda na účet ďalšie peniaze na známku, čo zamietli, že oni smú prijímať peniaze len za oficiálne úkony.

Už som naozaj mlel z posledného a objednal som teda kuriéra nech to vyzdvihne ďalší deň, bol som už celkom v časovej tiesni, keďže o tri dni som letel na Filipíny a potreboval som ten sobášny list zobrať so sebou. Kuriérska spoločnosť odo mňa niekoľkokrát pýtala kontaktnú osobu, pre prípad, že by tam zásielka nebola. Ambasáda mi ju odmietala poskytnúť a opakovali len, že zásielka je pripravená na vyzdvihnutie. Ráno som si našiel SMS od kuriéra, že bol na ambasáde, ale o žiadnej zásielke tam nikto nič nevedel. To už bol posledný klinec do rakvy. Nejakej recepčnej z ambasády som v telefóne tak vynadal, že mi jej neskôr bolo až ľúto. Kuriér dorazil do Bratislavy o dva dni aj so sobášnym listom.

Záverečná obhliadka bytu políciou a čakanie na rozhodnutie

90-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o trvalom pobyte plynula deň za dňom, z jari bolo zrazu leto a mne sa stále nik neozýval. Až asi 2 týždne pred jej uplynutím, mi zavolal policajt, že stoja pred našim bytom a prišli vykonať obhliadku bytu. To, že to bolo v pracovný deň ráno, ma už ani neprekvapilo. Opäť som im vysvetlil, že tak ako skoro každý človek, som o tomto čase v práci. Nakoniec sme sa dohodli na nasledujúcu sobotu. Počas tejto ich návštevy som odpovedal už asi štvrtýkrát na tie isté otázky, odkiaľ sa poznáme a podobne.

tags: #blog #svadba #s #filipinkou