Tri sviatosti - krst, prvé sväté prijímanie a birmovanie - sú kľúčovými pre život katolíka a prinášajú so sebou aj dôležité roly pre tých, ktorí v nich sprevádzajú. Úloha birmovného a krstného rodiča je viac než len čestná funkcia; predstavuje hlboký záväzok voči sprevádzanému jednotlivcovi a Cirkvi.

Kánonické podmienky pre birmovného a krstného rodiča

Aby sa niekto mohol stať birmovným rodičom alebo krstným rodičom, Kódex kánonického práva stanovuje rámcové podmienky, ktoré musia byť splnené. Tieto podmienky sú pre obe úlohy veľmi podobné:

• Má mať dovŕšený šestnásty rok života.
• Nesmie byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, či už zákonne uloženým alebo vyhláseným. Takýto trest môže byť uložený cirkevnou autoritou alebo do neho veriaci upadá automaticky vykonaným skutkom (napríklad apostázia, heréza, schizma alebo potrat, ako uvádzajú Kán. 1364 a 1398).
• Musí mať všetky iniciačné sviatosti, teda krst, prvé sväté prijímanie i sviatosť birmovania.
• Má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, a má byť schopný a ochotný plniť túto ekleziálnu službu. To predpokladá, že človek vedie určitý duchovný život a pravidelne chodí na svätú omšu, snaží sa viesť príkladný kresťanský život.
• Nesmie byť otcom alebo matkou krstenca alebo birmovanca.

Ďalej platí, že ak je kandidát na krstného rodiča slobodný, nemôže žiť vo voľnom partnerskom zväzku. Ak je rozvedený a nežije v ďalšom zväzku, musí mať od svojho biskupa povolenie pristupovať k sviatostiam. Život snúbencov v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva nie je v zhode s Božím zákonom a s učením Cirkvi, je hriešny. Pokrstený nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán. 874 § 1 a 2). Je užitočné zvoliť si za birmovného rodiča svojho krstného rodiča (Kán. 893 § 2).

Duchovná úloha a zodpovednosť

Hlavným zmyslom úlohy birmovného a krstného rodiča je byť pre sprevádzaného vzorom správneho kresťanského konania a pomáhať mu na ceste k zrelému kresťanstvu. Ako vysvetľuje Branislav Kožuch, duchovný správca pre pastoráciu detí a mládeže v Spišskej diecéze: „Má to byť niekto, s kým sa človek môže dôverne poradiť, človek, ktorý mu pomôže na ceste k zrelému kresťanstvu.“ Dodáva, že v živote viery nemáme byť sirotami, ale máme mať niekoho, kto nás vovádza do života viery, učí nás chodiť vo viere, sprevádza a podporuje nás. Birmovný rodič by tiež mal byť človekom, ktorému birmovanec dovolí hovoriť mu do života a zasiahnuť, keď je to potrebné.

Konkrétne povinnosti birmovného rodiča

Úlohou birmovného rodiča je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 892).

Konkrétne povinnosti krstného rodiča

Hlavnou úlohou krstných rodičov je pomáhať biologickým rodičom pri výchove dieťaťa - predovšetkým, čo sa týka duchovnej stránky. „Majú pripomínať krstné povolanie, ktoré sa rodičom neraz v tej všednej každodennosti vytratí zo zreteľa,“ zdôrazňuje kňaz Ján Zavacký, ktorý je presvedčený, že základným kritériom rodičov dieťaťa pri výbere krstných rodičov by mal byť ich život. Rola krstných rodičov sa zďaleka nekončí krstnou slávnosťou; plynie z nej nemalý záväzok. „Pomáhať rodičom s výchovou dieťaťa, zvlášť po duchovnej stránke, majú tiež vynaložiť isté úsilie pri výchove dieťaťa a najmä byť mu dobrým príkladom,“ hovorí a dodáva, že krstní rodičia sú akoby druhými rodičmi dieťaťa.

Úlohou krstného rodiča je tiež:

• Dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života.
• Dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst.
• Usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 872).

Príprava na sviatosť birmovania a krstu

Rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Farár sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení. Príprava rodičov a krstných rodičov na prijatie krstu by mala prebiehať na úrovni duchovnej a katechetickej. Zodpovednosť za prípravu na krst má kňaz v mieste trvalého bydliska rodičov dieťaťa. Pred krstom sú rodičia a krstní rodičia povinní absolvovať náuku, ktorá sa koná na farskom úrade, a okrem toho by mali ísť pred krstom na svätú spoveď. Cirkevné prikázanie určuje a spresňuje Pánov zákon: „V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši.“ (KKC, 2180).

Realita výberu a bežné chyby

Otec Branislav má bohaté skúsenosti s pastoráciou mládeže a s formáciou birmovancov. Z vlastnej skúsenosti vie, že nie vždy je výber birmovného rodiča vydarený. „Najčastejšou chybou je, že si mladí vyberajú birmovného rodiča podľa sympatií, priateľstiev, prípadne len formálne,“ vysvetľuje. Stále častejšie sa však vyskytujú prípady, keď si birmovanec nemá koho vybrať za birmovného rodiča, pretože nik v jeho okolí nespĺňa Cirkvou stanovené podmienky. A napokon, chybou je aj to, keď si mladí myslia, že nepotrebujú ďalšieho rodiča, že majú svoju vieru a netreba, aby im niekto do toho zasahoval.

Hoci usmernenia sú jasné, v praxi sa kňazi neraz stretávajú s nevhodným výberom krstných rodičov. „Častou chybou je, že rodičia si vyberú niekoho, kto nevedie príkladný kresťanský život, napríklad pár, ktorý namiesto sviatostného manželstva žije vo voľnom zväzku,“ uvádza kňaz Ján Zavacký.

Dominika Súkeníková, ktorá prijala sviatosť birmovania ako pätnásťročná, si za birmovnú mamu zvolila svoju krstnú mamu. „Ona je veľmi starostlivý, ochotný a skromný človek,“ vysvetľuje Dominika svoj výber a dodáva: „A veľmi veľa sa za mňa modlí, to je pre mňa prvoradé.“ Napriek tomu, že Dominiku a jej birmovnú mamu delí približne sto kilometrov, ich vzťah sa v súčasnosti odohráva prevažne formou telefonátov či SMS, občas sa aj osobne navštívia.

Katarína Banasová sa pre prijatie sviatosti birmovania rozhodla až počas vysokej školy. Jej voľba padla na kamarátku Danicu, dievča živej viery. Danica bola Katke psychickou, ako aj duchovnou oporou a modlila sa za ňu. Pre Katku to veľa znamenalo, keďže dovtedy duchovnú a modlitebnú podporu nepoznala. Hoci od Katkinej birmovky uplynulo už päť rokov, Katka s Danicou sú naďalej v kontakte, prevažne prostredníctvom internetu, keďže momentálne žijú ďaleko od seba.

Mýty a očakávania: Duchovná podpora verzus hmotné dary

V praxi sa často stretávame s mylnými predstavami o povinnostiach krstných či birmovných rodičov, ktoré sa sústreďujú na materiálnu stránku. Mnohí rodičia očakávajú od krstných rodičov drahé dary, zlaté retiazky alebo peniaze. Je dôležité si uvedomiť, že krstné rodičovstvo je poslanie a prejav dôvery, kde najhodnotnejším darom sú modlitby, čas strávený s krstencom a duchovná podpora, ktoré žiadne hmotné dary nikdy nenahradia.

Hoci kedysi bolo zvykom, že krstní rodičia dievčatku kupovali náušnice a chlapčekovi retiazku, dnes to zvyčajne funguje na vzájomnej dohode medzi rodičmi a krstnými rodičmi, pričom sa vyberie symbolický dar. Medzi tradičné dary patria košieľka, sviečka, prípadne torta na krstiny. Dôležité je, aby dary boli v súlade s finančnými možnosťami darcu a boli vyjadrením lásky a záujmu.

Je tiež dôležité uviesť na pravú mieru chybnú predstavu, že krstné a birmovné rodičovstvo je akoby pokrvný vzťah. Nie je to tak; krstné a birmovné rodičovstvo napríklad nie je zneplatňujúca prekážka pre manželstvo.

Rozdiel medzi krstným/birmovným rodičom a svedkom sobáša

Pri manželskej sviatosti sa vyžaduje prítomnosť dvoch svedkov, ktorých úlohou je dosvedčiť, že daní dvaja ľudia uzavreli manželstvo. „Zjednodušene sa dá povedať, že svedkom môže byť ten, kto je schopný vydať dôveryhodné svedectvo,“ hovorí Jozef Holubčík, cirkevný sudca pôsobiaci v Spišskej diecéze. Na rozdiel od krstných či birmovných rodičov, svedok pri sobáši nemá voči manželom, ktorým svedčil pri uzatváraní manželstva, žiadne duchovné či morálne povinnosti. „Nekladie sa ani podmienka, že to musí byť človek pokrstený, veriaci,“ vysvetľuje otec Jozef. Podpismi, ktorými svedkovia dosvedčia vznik manželstva, sa ich úloha končí. Hoci v našich končinách je bežnou praxou vybrať si za svedka niekoho blízkeho, z hľadiska práva nie je intenzita vzťahu medzi snúbencami a svedkami podstatná.

Krstné rodičovstvo je krásne poslanie vtedy, keď ho správne pochopíme, uvedomíme si svoju hodnotu pre dieťa a vynaložíme aspoň minimálne úsilie na to, aby sme pre dieťa a rodičov boli naozaj darom.

Úloha a povinnosti birmovného a krstného rodiča v Katolíckej cirkvi

Tri sviatosti - krst, prvé sväté prijímanie a birmovanie - sú kľúčovými pre život katolíka a prinášajú so sebou aj dôležité roly pre tých, ktorí v nich sprevádzajú. Úloha birmovného a krstného rodiča je viac než len čestná funkcia; predstavuje hlboký záväzok voči sprevádzanému jednotlivcovi a Cirkvi.

Kánonické podmienky pre birmovného a krstného rodiča

Aby sa niekto mohol stať birmovným rodičom alebo krstným rodičom, Kódex kánonického práva stanovuje rámcové podmienky, ktoré musia byť splnené. Tieto podmienky sú pre obe úlohy veľmi podobné:

• Má mať dovŕšený šestnásty rok života.
• Nesmie byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, či už zákonne uloženým alebo vyhláseným. Takýto trest môže byť uložený cirkevnou autoritou alebo do neho veriaci upadá automaticky vykonaným skutkom (napríklad apostázia, heréza, schizma alebo potrat, ako uvádzajú Kán. 1364 a 1398).
• Musí mať všetky iniciačné sviatosti, teda krst, prvé sväté prijímanie i sviatosť birmovania.
• Má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, a má byť schopný a ochotný plniť túto ekleziálnu službu. To predpokladá, že človek vedie určitý duchovný život a pravidelne chodí na svätú omšu, snaží sa viesť príkladný kresťanský život.
• Nesmie byť otcom alebo matkou krstenca alebo birmovanca.

Ďalej platí, že ak je kandidát na krstného rodiča slobodný, nemôže žiť vo voľnom partnerskom zväzku. Ak je rozvedený a nežije v ďalšom zväzku, musí mať od svojho biskupa povolenie pristupovať k sviatostiam. Život snúbencov v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva nie je v zhode s Božím zákonom a s učením Cirkvi, je hriešny. Pokrstený nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán. 874 § 1 a 2). Je užitočné zvoliť si za birmovného rodiča svojho krstného rodiča (Kán. 893 § 2).

Duchovná úloha a zodpovednosť

Hlavným zmyslom úlohy birmovného a krstného rodiča je byť pre sprevádzaného vzorom správneho kresťanského konania a pomáhať mu na ceste k zrelému kresťanstvu. Ako vysvetľuje Branislav Kožuch, duchovný správca pre pastoráciu detí a mládeže v Spišskej diecéze: „Má to byť niekto, s kým sa človek môže dôverne poradiť, človek, ktorý mu pomôže na ceste k zrelému kresťanstvu.“ Dodáva, že v živote viery nemáme byť sirotami, ale máme mať niekoho, kto nás vovádza do života viery, učí nás chodiť vo viere, sprevádza a podporuje nás. Birmovný rodič by tiež mal byť človekom, ktorému birmovanec dovolí hovoriť mu do života a zasiahnuť, keď je to potrebné.

Konkrétne povinnosti birmovného rodiča

Úlohou birmovného rodiča je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 892).

Konkrétne povinnosti krstného rodiča

Hlavnou úlohou krstných rodičov je pomáhať biologickým rodičom pri výchove dieťaťa - predovšetkým, čo sa týka duchovnej stránky. „Majú pripomínať krstné povolanie, ktoré sa rodičom neraz v tej všednej každodennosti vytratí zo zreteľa,“ zdôrazňuje kňaz Ján Zavacký, ktorý je presvedčený, že základným kritériom rodičov dieťaťa pri výbere krstných rodičov by mal byť ich život. Rola krstných rodičov sa zďaleka nekončí krstnou slávnosťou; plynie z nej nemalý záväzok. „Pomáhať rodičom s výchovou dieťaťa, zvlášť po duchovnej stránke, majú tiež vynaložiť isté úsilie pri výchove dieťaťa a najmä byť mu dobrým príkladom,“ hovorí a dodáva, že krstní rodičia sú akoby druhými rodičmi dieťaťa.

Úlohou krstného rodiča je tiež:

• Dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života.
• Dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst.
• Usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 872).

Príprava na sviatosť birmovania a krstu

Rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Farár sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení. Príprava rodičov a krstných rodičov na prijatie krstu by mala prebiehať na úrovni duchovnej a katechetickej. Zodpovednosť za prípravu na krst má kňaz v mieste trvalého bydliska rodičov dieťaťa. Pred krstom sú rodičia a krstní rodičia povinní absolvovať náuku, ktorá sa koná na farskom úrade, a okrem toho by mali ísť pred krstom na svätú spoveď. Cirkevné prikázanie určuje a spresňuje Pánov zákon: „V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši.“ (KKC, 2180).

Realita výberu a bežné chyby

Otec Branislav má bohaté skúsenosti s pastoráciou mládeže a s formáciou birmovancov. Z vlastnej skúsenosti vie, že nie vždy je výber birmovného rodiča vydarený. „Najčastejšou chybou je, že si mladí vyberajú birmovného rodiča podľa sympatií, priateľstiev, prípadne len formálne,“ vysvetľuje. Stále častejšie sa však vyskytujú prípady, keď si birmovanec nemá koho vybrať za birmovného rodiča, pretože nik v jeho okolí nespĺňa Cirkvou stanovené podmienky. A napokon, chybou je aj to, keď si mladí myslia, že nepotrebujú ďalšieho rodiča, že majú svoju vieru a netreba, aby im niekto do toho zasahoval.

Hoci usmernenia sú jasné, v praxi sa kňazi neraz stretávajú s nevhodným výberom krstných rodičov. „Častou chybou je, že rodičia si vyberú niekoho, kto nevedie príkladný kresťanský život, napríklad pár, ktorý namiesto sviatostného manželstva žije vo voľnom zväzku,“ uvádza kňaz Ján Zavacký.

Dominika Súkeníková, ktorá prijala sviatosť birmovania ako pätnásťročná, si za birmovnú mamu zvolila svoju krstnú mamu. „Ona je veľmi starostlivý, ochotný a skromný človek,“ vysvetľuje Dominika svoj výber a dodáva: „A veľmi veľa sa za mňa modlí, to je pre mňa prvoradé.“ Napriek tomu, že Dominiku a jej birmovnú mamu delí približne sto kilometrov, ich vzťah sa v súčasnosti odohráva prevažne formou telefonátov či SMS, občas sa aj osobne navštívia.

Katarína Banasová sa pre prijatie sviatosti birmovania rozhodla až počas vysokej školy. Jej voľba padla na kamarátku Danicu, dievča živej viery. Danica bola Katke psychickou, ako aj duchovnou oporou a modlila sa za ňu. Pre Katku to veľa znamenalo, keďže dovtedy duchovnú a modlitebnú podporu nepoznala. Hoci od Katkinej birmovky uplynulo už päť rokov, Katka s Danicou sú naďalej v kontakte, prevažne prostredníctvom internetu, keďže momentálne žijú ďaleko od seba.

Mýty a očakávania: Duchovná podpora verzus hmotné dary

V praxi sa často stretávame s mylnými predstavami o povinnostiach krstných či birmovných rodičov, ktoré sa sústreďujú na materiálnu stránku. Mnohí rodičia očakávajú od krstných rodičov drahé dary, zlaté retiazky alebo peniaze. Je dôležité si uvedomiť, že krstné rodičovstvo je poslanie a prejav dôvery, kde najhodnotnejším darom sú modlitby, čas strávený s krstencom a duchovná podpora, ktoré žiadne hmotné dary nikdy nenahradia.

Hoci kedysi bolo zvykom, že krstní rodičia dievčatku kupovali náušnice a chlapčekovi retiazku, dnes to zvyčajne funguje na vzájomnej dohode medzi rodičmi a krstnými rodičmi, pričom sa vyberie symbolický dar. Medzi tradičné dary patria košieľka, sviečka, prípadne torta na krstiny. Dôležité je, aby dary boli v súlade s finančnými možnosťami darcu a boli vyjadrením lásky a záujmu.

Je tiež dôležité uviesť na pravú mieru chybnú predstavu, že krstné a birmovné rodičovstvo je akoby pokrvný vzťah. Nie je to tak; krstné a birmovné rodičovstvo napríklad nie je zneplatňujúca prekážka pre manželstvo.

Rozdiel medzi krstným/birmovným rodičom a svedkom sobáša

Pri manželskej sviatosti sa vyžaduje prítomnosť dvoch svedkov, ktorých úlohou je dosvedčiť, že daní dvaja ľudia uzavreli manželstvo. „Zjednodušene sa dá povedať, že svedkom môže byť ten, kto je schopný vydať dôveryhodné svedectvo,“ hovorí Jozef Holubčík, cirkevný sudca pôsobiaci v Spišskej diecéze. Na rozdiel od krstných či birmovných rodičov, svedok pri sobáši nemá voči manželom, ktorým svedčil pri uzatváraní manželstva, žiadne duchovné či morálne povinnosti. „Nekladie sa ani podmienka, že to musí byť človek pokrstený, veriaci,“ vysvetľuje otec Jozef. Podpismi, ktorými svedkovia dosvedčia vznik manželstva, sa ich úloha končí. Hoci v našich končinách je bežnou praxou vybrať si za svedka niekoho blízkeho, z hľadiska práva nie je intenzita vzťahu medzi snúbencami a svedkami podstatná.

Krstné rodičovstvo je krásne poslanie vtedy, keď ho správne pochopíme, uvedomíme si svoju hodnotu pre dieťa a vynaložíme aspoň minimálne úsilie na to, aby sme pre dieťa a rodičov boli naozaj darom.

tags: #birmovka #krstny #rodic