Mesto Betlehem (arab. Bajt Lahm, hebr. Bet lechem), ležiace na Západnom brehu Jordánu, len 8 kilometrov južne od Jeruzalema, má bohatú históriu a hlboký náboženský význam. Jeho názov, odvodený z hebrejčiny, v sebe skrýva podstatu a symboliku tohto miesta.
Etymológia a pôvod názvu
Názov Betlehem obsahuje dve hebrejské slová: bet (dom) a lechem (chlieb). Môžeme ho preložiť ako „Dom chleba“. Tento názov je odvodený od hebrejských slov Beit Lechem, lebo práve do miestnych mlynov a pekární prichádzali ľudia smerujúci do púšte, aby si doplnili zásoby chleba na cestu.V Písme sa Betlehem prvýkrát spomína ako mesto v „kopcovitej krajine“ Judska. Pôvodne sa nazývalo Efrata (Gn 35:16; Gn 35:19; Gn 48:7; Rut 4:11). Tiež sa nazývalo Betlehem Efrata (Mich 5:2) a Betlehem-júdske (1Sam 17:12). Anjel, ktorý pastierom v Lukášovom evanjeliu oznamuje narodenie Spasiteľa, ho nazýva aj „mesto Dávidovo“ (Lk 2:4).
Geografická poloha a administratívny status
Mesto Betlehem leží na Západnom brehu Jordánu, približne 8 km od Jeruzalema a v nadmorskej výške 765 m n. m., čo je asi 100 stôp vyššie ako Jeruzalem. Na základe izraelsko-palestínskych mierových dohôd sa od roku 1995 stal súčasťou Palestíny. Keďže tá však ako medzinárodne uznaný štát neexistuje (v tejto súvislosti treba hovoriť o Palestínskych autonómnych územiach), Betlehem vlastne nepatrí do žiadneho oficiálneho štátneho útvaru.
Historický a náboženský význam
Starozákonné odkazy
Hoci sa Betlehem spája najmä s narodením Ježiša, jeho bohatá história siaha oveľa hlbšie do minulosti. Už v Starom zákone sa Betlehem spomína ako mesto, z ktorého pochádza židovský kráľ Dávid. V Betleheme sa narodil Dávid a tu bol tiež po rokoch pomazaný za kráľa Samuelom (1Sam 16:4-13); a práve z betlehemskej studne mu traja jeho hrdinovia priniesli vodu s nasadením života, keď bol v jaskyni Adullam (2Sam 23:13-17). Preto sa niekedy Betlehem nazýva aj ako Dávidovo mesto.
Biblická história kladie Betlehem ešte viac do minulosti. Pri severnom vstupe do Betlehema, na mieste niekdajšieho pohrebiska, sa podľa dávnej tradície nachádza hrob biblickej Ráchel - milovanej manželky patriarchu Jakuba. Ráchelina hrobka je tretím najposvätnejším miestom judaizmu, ale uctievané je aj moslimami a kresťanmi.
Novozákonné súvislosti a narodenie Ježiša
Betlehem bolo vyznačené nad všetky ostatné mestá ako miesto narodenia „Toho, ktorého pôvod je od pradávna“ (Mt 2:6; porov. Mich 5:2). Novozákonné evanjeliá označujú Betlehem ako miesto narodenia Ježiša Nazaretského. Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, prišli mágovia od východu do Jeruzalema a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme totiž vychádzať jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ (Mt 2,1-2).
Hoci Mária sa o svojom nepoškvrnenom počatí dozvedela v Nazarete, syna Božieho porodila v Betleheme. Jozef bol totiž rodák práve odtiaľ a do mesta aj so svojou tehotnou ženou odcestoval kvôli sčítaniu ľudu. V biblických časoch to bola skôr osada ako mesto, s niekoľkými skromnými ubytovňami a tie, keď tam dvojica po týždňovom putovaní na oslíkovi dorazila, praskali vo švíkoch. Jozef s Máriou sa teda uchýlili do podzemných stajní, ktoré im láskavo ponúkol istý hostinský po tom, čo si všimol, že mladá žena je samodruhá. Dnes sa tomuto miestu hovorí Grotto (jaskyňa).
Neskôr, Herodes, keď videl, že ho mudrci oklamali, poslal a dal zabiť všetky deti, ktoré boli v Betleheme a na celom jeho okolí, od dvoch rokov a nižšie (Mt 2:16; Mt 2:18; Jer 31:15).
Kresťanské pamiatky a historický vývoj
Najznámejšou dominantou mesta je, samozrejme, Bazilika Božieho narodenia, nachádzajúca sa nad jaskyňou, v ktorej sa podľa tradície narodil Ježiš Kristus. Bazilika bola postavená v prvej polovici 4. storočia na príkaz cisára Konštantína krátko potom, čo Betlehem navštívila jeho matka sv. Helena. Jaskyňa, nad ktorou je postavená bazilika, je najstarším nepretržite využívaným miestom uctievania v celom kresťanstve a Bazilika Božieho Narodenia je najstarším chrámom vo Svätej zemi.
V roku 406 v meste zomrela svätá Paula Rímska, vdova, matka piatich detí, blízka spolupracovníčka svätého Hieronima, ktorý údajne strávil tridsať rokov svojho života prekladaním Písma do latinčiny v neďalekej jaskyni. V roku 529 bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no onedlho bolo obnovené. V roku 637 mesto dobyl arabský chalífa Umar ibn al-Chattáb a v roku 1099 sa mesta zmocnili križiaci, ktorí ho opevnili a nahradili jeho pravoslávne duchovenstvo rímskokatolíckym. To bolo vyhnané po ovládnutí Betlehema sultánom Saladinom. Po páde ríše počas prvej svetovej vojny pripadlo mesto pod správu Spojeného kráľovstva v rámci Britského mandátu v Palestíne. Na základe rozhodnutia OSN o rozdelení Palestíny z roku 1947 mal Betlehem pripadnúť arabskému štátu, no po izraelskej vojne za nezávislosť zostalo po roku 1948 pod jordánskou správou. To sa zmenilo v roku 1967, kedy v šesťdňovej vojne dobyl územie západného brehu Jordánu Izrael. V roku 2002 sa v kostole zabarikádovalo niekoľko desiatok palestínskych militantov. Obliehanie trvalo takmer 40 dní, pričom Izraelčania pri oslobodzovaní svätyne deväť Palestínčanov zabili.
Pod oltárom narodenia, kam sa návštevníci dostanú po dlhom čakaní v rade, je na mramorovej doske 14-cípová strieborná hviezda s nápisom: „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus.“
Betlehem v súčasnosti
V minulosti väčšinu jeho obyvateľov tvorili arabskí kresťania (mesto je známe ako sídlo jednej z najstarších kresťanských komunít na svete), dnes ale spomedzi necelých 30 000 obyvateľov drvivú väčšinu zastupujú Arabi vyznávajúci islam, ktorí sa na Západný breh Jordánu uchýlili z oblastí obsadených Izraelom. Dnes Betlehem vyzerá ako typická arabská konglomerácia, ktorú charakterizujú hranaté domy, zakončené zvyčajne rozostavaným horným poschodím, z ktorého do neba vytŕčajú oceľové roxory. S takto nedokončenou stavbou sa v rodine čaká, kým si mladý moslimský muž nenájde nevestu, lebo ženiť sa môže, až keď má byt.
Súčasťou reality Betlehema je aj niekoľko stoviek kilometrov dlhá bezpečnostná bariéra v podobe osemmetrového betónového múru (na niektorých miestach prerušovanú „iba“ ostnatými drôtmi), ktorú izraelský štát začal stavať okolo Západného brehu v roku 2002. Hoci OSN považuje túto bariéru za nelegálnu, Izrael sa obhajuje tvrdením, že tak chráni svojich obyvateľov pred útokmi palestínskych extrémistov. Na druhej strane však tieto opatrenia spravili z Betlehema väzenie, odkiaľ sa jeho obyvatelia môžu dostať len na základe osobitnej priepustky. Pre cudzincov to nepredstavuje výraznejší problém, kontrola sa zvyčajne obmedzuje iba na preukázanie pasov. Horšie sú na tom Palestínčania pracujúci mimo mesta, ktorí deň čo deň už od úsvitu stoja v koridoroch pred hraničnými prechodmi, kým ich izraelské ozbrojené stráže o siedmej ráno neotvoria.
Tisíce pútnikov z celého sveta sú ubytovaní v početných hoteloch mesta, pričom denne musia prechádzať stráženými hraničnými prechodmi a múrom, oddeľujúcim izraelské a palestínske teritórium.
Celé dejiny starovekej Indie | Dokumentárny film
Betlehem ako vianočná dekorácia
Betlehem (iné názvy: jasle, betlehemské jasle; niekedy aj jasličky) je umelecké, často priestorové, vyobrazenie znázorňujúce Svätú rodinu pri narodení Ježiša. Svoj názov prevzal od názvu mesta, v ktorom sa, podľa tradície, Ježiš narodil. Práve narodený Ježiško leží v chlieve (príp. v jaskynke) na sene v jasliach (t. j. kŕmidle pre dobytok) a Panna Mária a svätý Jozef ho opatrujú. Betlehemy boli a sú vytvárané z najrôznejších materiálov: z dreva, keramiky, papiera, perníku, ale i piesku, snehu či ľadu.
Pre vznik tradície jaslí má význam udalosť z roku 1223, kedy pozval taliansky šľachtic Giovanni di Velita Františka z Assisi, aby strávil Vianoce na jeho panstve. Budúci svätec si vraj želal vidieť, ako práve narodený Ježiško leží v núdzovom príbytku v chlieve na sene v jasličkách a rozhodol sa, že tento výjav zobrazí. Vybral si preň jaskynku na vrchole skalnatého kopca pri dedinke Greccio, ktorú upravil ako kaplnku a usporiadal v nej výjav narodenia Pána. Sem pozval v noci 24. decembra dedinčanov zo širokého okolia. O polnoci sa rozozneli zvony a kopec sa rozžiaril mnohými svetlami z pochodní prichádzajúcich ľudí. V jaskynke boli jasle, oslík a teliatko, pri ktorých slúžil kňaz omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia, ktoré jediné podrobnejšie opisuje Kristove narodenie. Do ľudového prostredia sa betlehemy dostali s reformami Jozefa II. na konci 18. storočia, ktorý nariadil zrušenie niektorých cirkevných objektov.
tags: #betlehem #v #hebrejskom #jazyku