Misionárky lásky, známe aj ako sestry Matky Terezy, sú rehoľnou kongregáciou, ktorú v roku 1950 založila v Indii svätá Matka Tereza. Ich hlavnou charizmou je služba najchudobnejším z chudobných. Vo svete žije viac ako päťtisíc misionárok lásky, ktoré pôsobia v takmer 140 krajinách a spravujú vyše 750 domov a inštitúcií. V ich službe im pomáha takmer štyristo kňazov „bratov lásky“. Charakteristickým znakom sestier je bielo-modrý odev, ktorý navrhla samotná Matka Tereza a na ktorý získali oficiálny patent v deň jej svätorečenia pápežom Františkom 4. septembra 2016.
Na Slovensku založila prvý rehoľný dom misionárok lásky osobne Matka Tereza v roku 1990 počas jej návštevy Čadce, kde zanechala štyri misionárky, aby sa starali o ľudí bez domova a matky s deťmi. Po ôsmich rokoch sa táto komunita presťahovala do Žiliny. Dnes pôsobia sestry Matky Terezy na Slovensku nielen v Žiline, ale aj v bratislavskej Petržalke.
Komunita sestier v Dome Betlehem
Dielo sestier Matky Terezy v bratislavskej Petržalke sa nazýva Dom Betlehem. V komunite, ktorá tu pôsobí už dvadsať rokov, sa v súčasnosti nachádza sedem sestier. Žiadna z nich nie je zo Slovenska; tri sestry sú z Poľska, tri z Indie a jedna z Bosny a Hercegoviny s chorvátskymi koreňmi - sestra Bernardeta, ktorá je na Slovensku štvrtý rok a často sa venuje návštevníkom. Rehoľným jazykom je angličtina, v ktorej sa sestry modlia a dvakrát do týždňa majú svätú omšu. So všetkých síl sa snažia prispôsobiť sa krajine a učia sa slovenčinu. „Všetky sestry sa snažia prispôsobiť krajine, v ktorej žijú, preto aj zvyky a jedlá máme slovenské,“ uvádzajú. Pôvodne sa v Bratislave venovali matkám s deťmi, čo dalo domu jeho názov.
Princípy života a služby
Sestry Matky Terezy žijú skromným životom, bez moderných technických vymožeností - nemajú mobily, internet ani televízor. Sú v úplnej odovzdanosti Božej prozreteľnosti a spoliehajú sa výhradne na dobrovoľné dary od ľudí. „Žijeme iba z Božej prozreteľnosti,“ vysvetľuje sestra. Varia podľa toho, čo majú aktuálne v kuchyni, a používajú len tie peniaze, ktoré im niekto daruje. Oblečenie, ktoré dostanú, posúvajú obyvateľom domu alebo ľuďom bez domova, ktorí k nim prichádzajú prosiť o pomoc. Ako hovorila Matka Tereza: „Toto je Ježišovo dielo, nie naše.“
Misionárky lásky okrem troch klasických rehoľných sľubov - chudoba, čistota, poslušnosť - majú ešte jeden navyše: slúžiť najchudobnejším z chudobných. Ich život je charakterizovaný častým striedaním miest pôsobenia po celom svete, aby sa neviazali na konkrétne miesto a boli otvorené Božej prozreteľnosti. Domov na návštevu môžu ísť iba raz za desať rokov.
Typickým znakom pre sestry Matky Terezy je aj nápis „Žíznim!“, ktorý sa nachádza na kríži na schodisku i v kaplnke. Tento výjav znázorňuje hlboké poslanie a duchovný odkaz Matky Terezy.
Služba v Dome Betlehem
Dom Betlehem v Petržalke prioritne slúži chorým chudobným. Na poschodí, neďaleko kaplnky, je trinásť postelí určených pre dlhodobo alebo vážne chorých. Sestry majú aj miestnosť s pár lôžkami pre ženy, kde sa napríklad starali aj o 92-ročnú babičku. Na prízemí sa nachádzajú ďalšie priestory pre dvadsiatku ľudí, ktoré sú aktuálne rekonštruované. „Voláme to winter home, otvárame ich v polovici októbra, keď sa vonku začne viac ochladzovať,“ vysvetľuje sestra. Tieto priestory sú podľa jej slov vždy plne obsadené, pretože ľudia „tu u nás naberú trochu sily.“
Klienti, ktorí prichádzajú, vedia, že je to kresťanský priestor s určitým režimom. Sestry im ponúkajú možnosť prísť na omše, modlitby a katechézy. Starostlivosť sestier sa zameriava aj na bezdomovcov, Rómov a chudobných, pričom sa vždy snažia pomôcť ako môžu. Táto charitatívna činnosť je vysoko cenená mnohými ľuďmi, ktorí obdivujú ich nezištnú pomoc tým, ktorí to potrebujú.
Pomoc ženám v núdzi
Misionárky lásky sú známe aj tým, že poskytujú útočisko ženám v núdzi. Opustené, bez riadneho finančného zázemia, nachádzajú u sestier novú nádej na lepší život. Majú dvere otvorené bez rozdielu pre každú nastávajúcu mamičku. Ak sa uvoľní miesto, môže byť prijatá okamžite, alebo jej sestry pomôžu s náhradným riešením. V Dome Betlehem majú mamičky zabezpečené ubytovanie, stravu i šatstvo zadarmo. Aj po narodení bábätka môžu rodičky zostať u sestier, starať sa o svoje dieťa a popritom si hľadať prácu, osamostatniť sa a nájsť si vlastný domov. Sestry im pritom dávajú viac, než len zabezpečenie základných ľudských potrieb; liečia aj trápenie duše svojou bezhraničnou láskou a obetavosťou.
Príbehy ľudí a každodenný rytmus
Sestry sa denne stretávajú s rôznymi životnými príbehmi. Jedným z nich je príbeh mladého páru, ktorý prišiel na Slovensko za prácou a investoval všetok majetok do ubytovania. Keď prišli o všetko, poprosili rehoľné sestry o prístrešie. „Tu sú dvaja mladí, ktorí bojujú o základné veci pre život. Nemajú veľké predstavy, chcú vlastný dom a deti. To je veľmi pekný sen,“ hovorí sestra predstavená, ktorá im pomáha nájsť prácu, aby si na svoj sen mohli začať zarábať.
Ďalším príkladom je príbeh šesťdesiatnika Jaroslava, ktorý k sestrám prišiel pred šiestimi rokmi ako pacient potrebujúci pomoc. Ostal tu a teraz im pomáha ako sociálny pracovník. „Nikdy to nevyštudoval, ale ovláda systém dokonale. Zvláda všetky papierovačky,“ hovorí sestra. Jaroslav pomáha najmä pri umiestňovaní klientov v iných centrách pomoci alebo vybavovaní administratívnych záležitostí pre tých, ktorí sú „z ulice, sú neraz bez dokladov a nemôžu chodiť. Vtedy je potrebné vybaviť splnomocnenia. Mnohí nedokážu ani podpísať.“ Sestry tiež navštevujú chudobných v okrajových častiach sídliska, pri lesoch a pod mostmi, pričom sa nikdy ničoho nebáli, považujúc to za „taký dar, ktorý sme dostali.“
Denný program sestier je určený pravidelným rytmom. Budíček zvoní už o 4:40 ráno, po ktorom nasleduje ranná modlitba s meditáciou a upratovanie. „Potom na to už nie je čas,“ vysvetľuje sestra Bernardeta, ktorá má tento mesiac na starosti toalety. Od ôsmej hodiny je čas na rôzne aktivity označované ako „apoštolát“. Sestry nemajú práčky, aby sa priblížili tým najchudobnejším, preto perú v rukách. Vtipne pôsobia dvaja zruční chlapi z domu, ktorí pomáhajú pri žmýkaní. Program pokračuje o 12:00 modlitbou, obedom, polhodinou odpočinku a duchovným čítaním, po ktorých znova nasleduje apoštolát.
Návšteva pápeža Františka
Významným momentom v histórii Domu Betlehem bola návšteva pápeža Františka v septembri 2021. Jeho dielo mnohí spoznali vďaka tejto návšteve. Pápež si prešiel všetkými priestormi domu, čo potvrdila aj sestra. Do pamätnej knihy návštev vtedy Svätý Otec sestrám napísal: „Ďakujem sestrám lásky za ich svedectvo. Ďakujem ľuďom, ktorí spolupracujú. Modlím sa za vás, prosím, modlite sa za mňa.“ Jeho slová spred domu Betlehem zneli: „Ak sme aj v skúške, Pán je vždy medzi nami.“
ZOSTRIH Z NÁVŠTEVY PÁPEŽA FRANTIŠKA NA SLOVENSKU
Povolanie a služba sestry predstavenej
Sestra predstavená, ktorá si neželá zverejňovať svoje meno, sa s nami podelila o svoj príbeh povolania. V roku 1983, kedy Matka Tereza ustanovila prvé štyri sestry, ju lákala služba chudobným. Neskôr merala cestu z rodného Sliezska do Varšavy, aby navštívila sestry Matky Terezy. Strávila s nimi týždeň, čo bola pre ňu veľmi ťažká skúsenosť: „Všetko sa mi zdalo protivné. Lákala ma síce služba chudobným, ale samotný rehoľný život, ten zvon, striedmosť jedla, chudoba oblečenia - mne to vôbec nebolo po chuti,“ priznáva. Napriek tomu v roku 1985 vstúpila do noviciátu v Poľsku.
Po zložení sľubov pôsobila v Sýrii a Iraku, následne v Taliansku. Po desiatich rokoch rehoľného života zložila večné sľuby, ktoré sú podľa pravidiel kongregácie povinné. „To je najväčší dar, aký som dostala. Dnes viem, že som misionárkou lásky,“ hovorí. V Sýrii pôsobila na prelome 80. a 90. rokov, keď ľudia nažívali pokojne. V Iraku slúžila po vojne s Husajnom, kde sa stretávala s inými problémami ako na Slovensku: „Tam nie sú chudobní na ulici ani problém s alkoholom. Najväčším problémom sú manželstvá a vzťah k hendikepovaným deťom. Považujú ich za prekliatie a tak sa k nim správajú.“ Aj dnes ju láka vrátiť sa do moslimského sveta, túži po Jemene, kde misionárky lásky majú charitný dom pre seniorov v Adene, ktorého prevádzku po krvavom útoku zabezpečujú laici.