Severný Spiš bol po stáročia krajom, ktorý patril k najchudobnejším, no zároveň najkrajším častiam Slovenska. Ľudia tohto regiónu boli vždy veľmi zruční a vynaliezaví. Jednou z najznámejších a najstarších tradícií severného Spiša je rezbárstvo, ktorého história siaha až do 700-ročnej minulosti. Najznámejším rezbárskym dielom tohto kraja je nepochybne drevený oltár od Majstra Pavla z Levoče.
Život a dielo Majstra Pavla
Levočská radnica a Kostol svätého Jakuba ukrývajú vzácne umelecké diela minulosti, predovšetkým gotické krídlové oltáre z dielne Majstra Pavla. Levoča bola vo svojej dobe významným kultúrnym centrom východného Slovenska.
Tvorba Majstra Pavla sa dostala do širšieho povedomia verejnosti až po druhej svetovej vojne, keď sa zreštauroval hlavný oltár farského kostola v Levoči. K jej výraznej popularizácii prispela aj výstava jeho prác v roku 1967, pri príležitosti 450 rokov od dokončenia oltára.
S menom Majstra Pavla sú spojené najvýznamnejšie diela slovenskej neskorej gotiky a celý okruh prác rozličnej kvalitatívnej úrovne. Jeho sloh intenzívne vyžaroval až do dvadsiatych rokov 16. storočia a ovplyvnil mnohých ďalších rezbárov.
Hlavný oltár Chrámu sv. Jakuba v Levoči
Hlavné a najslávnejšie dielo vytvoril Majster Pavol počas svojho pôsobenia v Levoči, kam prišiel okolo roku 1500 na pozvanie levočského mešťana Juraja Thurzu. Vďaka niekoľkým zachovaným údajom je u nás jedným z mála neskorostredovekých umelcov známych podľa mena.
Autorstvo Hlavného oltára Chrámu svätého Jakuba je doložené na epitafe rodiny kamenára Martina Urbanowitza z roku 1621. Ten, umiestnený na východnej stene južnej predsiene kostola, uvádza, že kamenárova manželka Margita bola vnučkou rezbára Pavla, ktorý vyrezal hlavný oltár tohto kostola. Na základe tohto doloženého autorstva sa potom znalci pokúšali vymedziť ostatnú Pavlovu tvorbu. Levočský hlavný oltár je jediným písomne doloženým dielom Majstra Pavla, a preto slúži ako východisko pri určovaní autorstva ďalších plastík alebo prác pochádzajúcich z jeho dielne.
Oltár, o ktorom existujú písomné správy z rokov 1508 - 1517, je najväčším neskorogotickým krídlovým oltárom na svete s výškou 18,62 metra a šírkou 6 metrov. Vyznačuje sa jednotnou výtvarnou koncepciou, ktorá spája architektonické, sochárske a maliarske zložky. Vznikal po etapách niekoľko rokov za účasti viacerých spoluautorov a dielenských spolupracovníkov.
- Retabulum bolo pravdepodobne postavené v roku 1508.
- Tabuľové obrazy, sochy a reliéfy boli dohotovené asi pred rokom 1515.
- Celý oltár, vrátane polychrómovania a pozlátenia, bol dokončený do roku 1517.
V predele oltára sa nachádza skupina Poslednej večere. Na zatvorenom oltári je zobrazených osem tabuľových obrazov Kristovho umučenia: Getsemanská záhrada a Judášova zrada, Bičovanie, Korunovanie tŕním, výjav Ajhľa človek (Ecce homo), Kristus pred Pilátovým súdom, Nesenie kríža, Ukrižovanie a Zmŕtvychvstanie. Maľby sú vytvorené podľa predlôh Lucasa Cranacha st. a Hansa Leonharda Schäufeleina. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel sa nachádzajú štyri reliéfy: Rozoslanie apoštolov, Sťatie svätého Jakuba, Ján Evanjelista na Pathme a Umučenie svätého Jána.
Diváka najviac zaujmú tri monumentálne plastiky v nadživotnej veľkosti vo vnútri oltárnej skrine: Panna Mária (výška 2,5 m), svätý Jakub starší (2,3 m), patrón kostola i mesta, a svätý Ján Evanjelista (2,3 m). V nadstavci oltára sú drobné sošky cirkevných predstaviteľov a sochy dvanástich apoštolov, ktoré vznikli pravdepodobne okolo roku 1508.
Reliéfy sú prácou vyzretého umelca s vlastnou estetickou predstavou. Pre postavy Majstra Pavla je charakteristické typizovanie tvárí, špecifické tvary rúk a prstov a precízne vypracovanie záhybov odevných zvrškov. Za bezpečne dokázané výtvory Majstra Pavla sú považované tri sochy v oltárnej skrini a skupina Poslednej večere.
Ďalšie známe diela a pôsobisko
Okrem hlavného oltára vytvoril Majster Pavol v levočskom chráme aj ďalšie sochárske práce: sochy svätého Jána Almužníka a svätého Leonarda na oltári svätého Mikuláša (okolo roku 1507) a skupinu Narodenia na rovnomennom oltári, ktorá sa radí k dielam jeho ranej tvorby (okolo roku 1500). Pravdepodobne Majstrovým ďalším dielom je súsošie svätého Juraja v kaplnke svätého Juraja (okolo rokov 1505 - 1507), z neskorších prác mu možno pripísať plastiky skrine oltára svätých Jánov.
Ďalší okruh jeho prác nachádzame v inom pôsobisku - v Banskej Bystrici. Tu bol autorom hlavného oltára pre farský kostol Panny Márie, ktorý však zhorel pri veľkom požiari v roku 1761. V kaplnke svätej Barbory pri kostole sa však zachoval krídlový oltár svätej Barbory, dokončený podľa nápisu na zadných stranách krídel medzi obrazmi v roku 1509. Oltárna architektúra a samotné rezbárske práce sú akoby predobrazom levočského hlavného oltára. Ide o typický stredoeurópsky neskorogotický krídlový oltár s predelou, nesúcou skriňu s párom pohyblivých krídel a ukončeným fiálovým nadstavcom. V predele je skupina Krista a štrnástich pomocníkov, v skrini stoja sochy Panny Márie, svätého Hieronýma a svätej Barbory. Vnútorné strany krídel zdobia reliéfy Smrť svätého Petra, Smrť desaťtisíc mučeníkov, Svätý Leonard oslobodzuje väzňov.
V Kostole svätého Juraja v Spišskej Sobote sa tiež nachádza dielo Majstra Pavla z Levoče - hlavný oltár. Už v čase dokončovania hlavného oltára v Levoči prenikli do Pavlovej dielne myšlienky novovznikajúceho renesančného umenia. Ich vplyv je zrejmý z iného umelcovho diela, vytvoreného na jeho ďalšej zastávke v Spišskej Sobote v dvadsiatych rokoch 16. storočia, kde pre Kostol svätého Juraja vytvoril rovnomenný hlavný oltár (datovaný rokom 1513). V rovnakom čase vznikol aj Ukrižovaný v Lomničke, ktorý má mnoho znakov Pavlovho štýlu. Dielo Majstra Pavla zdobí interiéry aj v ďalších kostoloch na Spiši. Do dielenského či nasledovníckeho okruhu patrí ešte veľa neskorogotických oltárov a sôch, ktorých rezbári tvorili v duchu jeho slohu, napríklad Madona z hlavného oltára v Ľubici.
Dielo Majstra Pavla z Levoče sa nezachovalo celé a v pôvodnom stave. Mnohé diela pravdepodobne zanikli úplne, z niektorých oltárov ostali iba zvyšky.
Odkaz a oslavy 500. výročia
Celý rok v Levoči je venovaný 500. výročiu inštalácie oltára Majstra Pavla, ktorý sa nachádza v miestnej Bazilike svätého Jakuba. Pred vyvrcholením osláv, ktoré sa uskutočnili v sobotu 22. júla, sa námestie pred radnicou premenilo na rezbársky plenér.
„Ľudia z celého sveta musia vedieť, že sa tu nachádza najvyšší gotický oltár na svete. Oslavy sme začali uvedením pamätnej mince a uskutočnili sa centrálne kultúrne podujatia s názvom Dni Majstra Pavla v Levoči," uviedol primátor Levoče Milan Majerský. Koncom októbra bola pri príležitosti 500. výročia diela uvedená aj poštová známka.
Súčasťou sprievodného programu osláv sú rezbári, ktorí priamo pred budovou radnice vyrezávajú drevené sochy. Ako uviedol primátor, pôjde o betlehem, ktorý mestu zostane. Rezbár Adam Bakoš k tomu poznamenal: „Sochy robíme úplne inak ako Majster Pavol, on ich robil s dlátami a ručne, my už máme motorové píly, s ktorými urobíme 90 - 95 percent sochy.“
Majster Pavol - tajomná postava
Majster Pavol bol podľa slov viceprimátora Levoče Jozefa Cvoligu tajomnou postavou. „Jeho podstatou je to, že nevieme, ani ako vyzeral, kedy prišiel a kedy odišiel. Sú nejaké záznamy, že v roku 1537 bol v Levoči," poznamenal Cvoliga. Podľa jeho slov nie je ani presne určené, kde sa nachádza jeho hrob. „Archeológovia tvrdia, že je možno pochovaný v hlavnej krypte Baziliky svätého Jakuba.“
Podľa Cvoligu je Majster Pavol známy v susediacich štátoch, ale v nemecky hovoriacich krajinách už nie. Naopak, známy je zas za oceánom. V minulosti prišli do Levoče rôzne ponuky na odkúpenie oltára, najmä z USA a Kanady. „Levočania ich však odmietli. Išlo o taký veľký obnos peňazí, že by sa z neho dokázal obnoviť celý hradobný systém," uzavrel Cvoliga.