Fašiangy: Oživenie tradícií a ich význam na Slovensku

Fašiangy predstavujú pohyblivý sviatok bez pevne stanoveného dátumu, ktorý začína po Troch kráľoch a trvá až do Popolcovej stredy. Toto prechodné obdobie medzi zimou a jarou bolo v minulosti charakteristické vybočovaním zo zaužívaných stereotypov, obdobím plným zábav, uvoľnených mravov, pitia a konzumácie sýtych, kalorických jedál. Konali sa spoločné priadky, obchôdzky masiek, zabíjačky a svadby.

V užšom zmysle slova sa fašiangami nazývalo obdobie troch dní pred Popolcovou stredou - nedeľa, pondelok a utorok. Tieto dni boli vyvrcholením celého obdobia a nazývali sa posledný fašank. Išlo o najbujarejšie dni celých fašiangov, po ktorých nastala Popolcová streda a obdobie pôstu.

Podobu fašiangov sformovali staroslovanské obrady predjaria, ale aj európska karnevalová tradícia. Vo zvykoch spojených s fašiangami sa prelína kult slnka, úrody a plodnosti. Ich zmyslom bolo prostredníctvom viacerých úkonov zabezpečiť hojnosť úrody, plodnosti a sýtosti. Do 9. storočia sa na našom území používal názov mjasopust, ktorý v stredoveku nahradil názov fašiangy, ktorý má svoj pôvod v nemčine.

Rozdiely v slávení fašiangov

Fašiangy sa inak slávili vo vidieckom prostredí a inak v mestách.

Vidiecke prostredie

Na vidieku sa na posledný fašiang konali sprievody mládencov, ktorí obchádzali domy a tancovali osobité fašiangové tance na konope alebo na ľan. Ich cieľom bolo zabezpečiť dobrú úrodu ľanu a konope, preto dvíhali svoje tanečnice do výšky, aby aj ľan bol taký vysoký. Časté boli tance s ražňom, ako aj sprievody masiek. Masky boli rôzne, či už strašidelné, zábavné, alebo zvieracie. Napríklad masky turoňa, medveďa či koňa symbolizovali silu.

Fašiangovníci ľuďom na obchôdzkach priali dobrú úrodu, zdravie a šťastie a za odmenu im na ražeň napichávali slaninu, klobásy či kus údeného. Dostávali aj peniaze, orechy, jablká, vajcia či múku. Odmeny doniesli do izby, alebo krčmy, v ktorej sa mala večer konať zábava. Zábavu organizovala mládež a za darované peniaze nakúpili pijatiku a vyplatili muzikantov. Ženy a dievčatá chystali na večer pohostenie, pripravili mäso a vypražili šišky.

Mestské prostredie

V mestách mali zábavy a sprievody remeselníckych cechov špecifickú podobu. Usporiadali súťažné hry, obradne prijímali učňov medzi tovarišov, volili nových cechmajstrov. Hlavnými organizátormi zábav boli tovariši. Po zániku cechov sa udržiavali maškarné plesy, bály a tanečné zábavy. Na západnom Slovensku sa zábavy nazývali aj šibrinky. Mladých mužov a slečny na plesoch v mestskom prostredí uvádzali do spoločnosti. Pozvanie a samotná účasť na plese bola znakom prestíže a svedčala o istej spoločenskej úrovni.

Od 19. storočia mávali svoje vlastné plesy aj rôzne spolky, náboženské skupiny a podobne. Výťažok z plesu sa používal na financovanie spolku, či na rôzne charitatívne účely. V Pezinku sa počas fašiangov konali rôzne zábavy, často aj maškarné. V kultúrnom dome a Orlovni organizovali zábavy hasiči, katolícka mládež, ženská jednota, či spevokol. Pred postavením kultúrneho domu sa zábavy zvykli konať v hostinci u Demoviča.

Tradičný odev a jeho vývoj

Tradičný odev do veľkej miery podliehal vplyvom módy vyšších vrstiev obyvateľstva, hoci určite pomalšie ako je tomu v dnešnom odievaní. V menších a bohatých mestách ako bol Pezinok sa na tradičný odev už veľmi skoro začali používať kupované drahé materiály dostupné na miestnych trhoch či jarmokoch.

Rukávce na ženskom tradičnom odeve a košele na mužskom však bývali zdobené ručnou výšivkou a paličkovanou čipkou, rovnako ako napríklad aj čepce vydatých žien. Výšivky aj čipky sa však celkom bežne doma nerobili, na túto činnosť sa oslovovali vyhľadávané čipkárky a vyšívačky.

Na Slovensku sa používala retiazková výšivka, najčastejšie s motívmi kvetov, ornamentov, ale aj vtákov. Typickými farbami boli červeno-čierna, fialová, žltá, zlatá či tmavomodrá. Paličková čipka sa používala tzv. trojprstá a podolková.

Pochovávanie basy: Symbolické ukončenie

Muziku a zábavu ukončovalo v posledný fašiangový deň obradné pochovávanie basy. Predstavovalo to žartovný pohreb basy a spolu s ňou aj muziky a zábavy, ktorá v čase nadchádzajúceho pôstu nemala zaznieť. S týmto „ústredným mottom“ sa vydala skupinka nadšencov na sprievod obcou.

Basa symbolicky predstavovala veselosť a hudbu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou osláv. Počas „pochovávania“ sa konal pietny sprievod, kde účastníci sprevádzali basu na jej poslednej ceste. Pritom sa spievali smutné piesne alebo ľudové melódie, ktoré odrážali melancholickú atmosféru tohto rituálu. Táto tradícia nie je len prejavom smútku za koncom fašiangových radovánok, ale tiež vyjadrením rešpektu k nadchádzajúcemu obdobiu duchovnej obnovy počas Veľkého pôstu.

Fašiangové zvyky v Oravskom regióne

Fašiangové obyčaje sú súčasťou tradičnej duchovnej kultúry regiónu Orava. Vplyvom spoločenských zmien nadobudli rôzne podoby, niektoré prvky sa vytratili, iné pretrvali do súčasnosti. Medzi najrozšírenejšie fašiangové zvyky patria sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy.

V minulosti boli v oravských obciach najintenzívnejšie oslavované práve posledné tri dni pred pôstom alebo Popolcovou stredou nazývanou aj „Škaredá“, „Popolečná“, ktoré boli vyvrcholením fašiangov - „posledný fašáng“, „ostatky“, „vôstatky“.

Pri tejto príležitosti boli v dedinách rozšírené obchôdzky masiek. Vo večerných hodinách sa konala obyčajne zábava a pohostenie pripravené z vyzbieraných potravín. Táto etapa roka bola považovaná za pokojnú aj z hľadiska poľnohospodárskych prác. V cirkevnom kalendári predchádzala dlhodobému pôstu. Aj v regióne to bolo obdobie častých svadieb, zabíjačiek, organizovania zábav a priadok - teda spoločných stretnutí dievčat pri pradení ľanu, kde sa okrem práce venovali viac ako inokedy zábavným hrám.

Symbolika masiek a obradov

Symbolika sprostredkovaná prostredníctvom fašiangového diania, ako aj fašiangových masiek či jedál, je rozšírená a známa na väčšine územia Slovenska.

• Agrárnomagické obrady: Klimatické pomery v regióne nie vždy úrode priali, práve rozšírené agrárnomagické obrady vykonávané v tomto období predjaria mali stav vylepšiť. Vo všeobecnosti boli zamerané na príchod jari, zabezpečenie hojnosti spomínanej úrody, plodnosti i sýtosti v rodinách.
• Obradné veselie: Súčasťou je obradové veselie, parodovanie oficiálnych obradov (nevesty v sprievode masiek, pochovávanie basy), ale aj povolaní (kňaz, kováč, mäsiar).
• Masky: Špecifickým zvykom je sprievod masiek, ktorý porušoval zaužívané formy správania sa (výmena pohlaví, výmena veková - mladý/starý), ich vykonávateľmi bola najčastejšie slobodná mládež. Prechádzali dedinou a počas obchôdzky po domácnostiach vyberali dary.

Účastníci sprievodu niesli so sebou vrecia, prútené koše, ražeň alebo šabľu. Všetky slúžili na uschovanie, v prípade ražňa (šable) napichnutie, vyzbieraných komodít. Odpredajom niektorých z nich získali finančný obnos na pokrytie nákladov, napr. zaplatenie priestorov, kde usporiadali „muziku“, nákup alkoholu a pod. Z ostatných surovín si pripravili obyčajne praženicu. Tzv. „zapisovateľ“ zapísal „kto čo dal“, čo sa zohľadňovalo pri vyberaní „vstupného na muzike“.

Fašiangové jedlá v Orave

Medzi fašiangové jedlá rozšírené v regióne patrili mäsové výrobky, ako napr. slanina, klobásy, nezabúda sa na alkohol a z pečiva boli a aj sú najrozšírenejšie smažené šišky, fánky, ktoré zastupujú obradové pečivo. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu. Dostatok jedla sa mal blahodarne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku.

Tradičné masky

Tradičné masky mali často magický charakter. Medzi fašiangové masky zastúpené v oravských sprievodoch patrili zvieracie i ľudské masky, nechýbal známy turoň, medveď, slameník a niekoľko cigánok. Bujaré správanie sa masiek počas obchôdzok bolo tolerované a hlavne vinníka ukrytého pod maskou domáci málokedy spoznali.

• Turoň: Najrozšírenejšia maska symbolizujúca silu a plodnosť. Býval znázorňovaný ako volská hlava držaná na tyči s otvárateľnou papuľou.
• Slameník: Zhotovený zo slamy stočenej do povriesla v jej prosperitnej funkcii. Na hlave mal rovnako zo slamy zhotovenú korunku.
• Medveď: Symbol fyzickej sily a znovuzrodenia. Mal odpudzovať škodlivé sily i čary.
• Komičné postavy: Bábky, cigánky s dieťaťom v koši i muži preoblečení za ženy dodávali veselú náladu.

Farby použité pri výrobe masiek mali tiež symboliku, napr. biela predstavovala smrť, čierna zase starobu.

Fašiangy v rôznych regiónoch Slovenska

Fašiangové zvyky sa líšili v rôznych regiónoch Slovenska, pričom si zachovávali svoju jedinečnosť.

Párnica

V Párnici prechádzal tradičný fašiangový sprievod obcou od rána do neskorého večera. Na jeho čele kráčala „cigánka“ a „medveď“ na reťazi. Za nimi nasledovala skupina hudobníkov a mládenci v krojoch. Súčasťou sprievodu boli aj muži s ražňami, vrecia a košíky na zbieranie darov, ako aj „zapisovateľ“. Gazdiné sypali mužom do vriec jačmeň, ovos a pšenicu. Chlap s košom zbieral vajíčka a cibuľu. Fašiangový sprievod v obci organizoval obyčajne hasičský zbor.

Počas obchôdzky zaspievali známu koledovú melódiu s prosbou o obdarovanie: „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožucha zima mu bude...“.

V utorok večer sa v kultúrnom dome konala „koledová zábava“, ktorá trvala do polnoci. Mládenci symbolicky s plačom pochovali basu, pričom kňaza predstavoval jeden z mládencov. V obci bolo zvykom zorganizovať zábavu pre manželské páry („ženácka“), krojovú zábavu a tzv. „maškarnú“.

Vyšný Kubín

Vo Vyšnom Kubíne, obci so zemianskymi tradíciami, prebiehali najintenzívnejšie oslavy posledné tri dni pred Popolcovou stredou. Každý deň sa konali tri „muziky“ - zemianska s cigánskou hudbou v krčme, sedliacka a muzika pre paholkov.

V pondelok chodili po dedine „kochári“ (muži z obecného výboru s bubeníkom), ktorí oznamovali program a kontrolovali, či majú domácnosti vymetenú pec a komín. Za túto prácu dostali vajcia, slaninu, cibuľu, klobásu. V utorok prechádzal sprievod s hudbou celou dedinou „z domu do domu“, kde vytancovali predovšetkým nežné pohlavie. Za odmenu dostávali šišky, pálenku, vajcia, slaninu a peniaze.

Horná Lehota

V Hornej Lehote sa fašiangy spájali s väčším počtom svadieb. Obcou prechádzali na vyzdobených vozoch ťahaných koňmi so spevom a harmonikou maskované sprievody - „mládenci s ražňom“. Za vinše s prianím dobrej úrody, zdravia, šťastia a vytancovanie všetkých žien v dome im domáci napichli na ražeň slaninu prípadne klobásu, do košíkov vložili vajcia, fľašu pálenky.

Po vyzbieraní potravín mládenci zorganizovali pre obec tanečnú zábavu s pohostením. V utorok pred Popolcovou stredou sa v domácnostiach najčastejšie pripravovali šišky s lekvárom. V starej krčme mládež symbolicky pochovala basu.

Spišská Belá

V Spišskej Belej boli fašiangy v minulosti preslávené široko ďaleko. Z Kežmarku a Popradu boli do Spišskej Belej kvôli nim vypravené mimoriadne vlaky. Hostí z tatranských hotelov a liečebných domov privážali na saniach.

Jedným z najznámejších spišskobelianskych spolkov bol nemecký Karnevalový spolok, ktorý každoročne usporadúval známy fašiangový sprievod a karneval (založený v roku 1919). Karnevalový alegorický sprievod tvorili rôzne masky, hudba. Počet alegorických vozov z roka na rok stúpal a k atrakciám pribudli spišskí rytieri, nechýbal ohňostroj a bohatá výzdoba mesta.

Najväčšou atrakciou od roku 1921 bolo vyťahovanie býka na zvonicu. Belianski hospodári na ňu ťahali býka, aby spásol trávu, ktorá tam narástla.

Význam fašiangov v súčasnosti

Fašiangy sú obdobím veselosti, tanca a zábavy, ktoré na Slovensku trvá od sviatku Troch kráľov až po Popolcovú stredu. Tento čas symbolizuje prechod od zimy k jari a tradične býval obdobím hodovania a veselíc, ktoré predchádzali pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou.

Fašiangové zvyky sa na Slovensku dodržiavajú už po stáročia a zahŕňajú pestrú škálu obradov, karnevalov a tradičných jedál. Fašiangy sú dôležitou súčasťou slovenskej kultúry. Sú plné radosti, hudby, tanca a jedla. Tradície, ktoré sa zachovali až dodnes, nám pripomínajú vyháňanie zimy, radosť z prichádzajúcej jari, ale tiež dôležitosť osláv a spoločne stráveného času. Aj keď sa niektoré zvyky modernizovali, podstata fašiangov - oslava života - ostáva nezmenená.

tags: #bela #fasiangy #ozivovanie