Básne pre deti

Svet detských básní je plný fantázie, rytmu a farieb, ktoré rozvíjajú jazykové schopnosti a predstavivosť. Nasledujúca kolekcia prináša výber z 120 básní pre deti na recitovanie, ktoré sú vhodné aj pre súťaž Hviezdoslavov Kubín. Tieto diela popredných slovenských autorov ponúkajú rôznorodé témy a štýly, od humorných príbehov po opis prírody.

Tvorba Štefana Moravčíka

Štefan Moravčík je autorom viacerých hravých a nápaditých básní, ktoré zaujmú detského čitateľa svojou originalitou a vtipom.

Aj mátoha má toho dosť

Chcela ma vziať mátoha
do čierneho batoha.
Stala si medzi dvere,
odušu preč sa derie.
Nemôže sa dostať von,
mám to ale hosťa!
Zmeškala polnočný zvon,
tak tu musí zostať.
Mátoha má toho dosť,
hovorí: - Už nemátam! -
Má medzi dverami chvost?
Chvost privretý nemá tam,
má tam však privreté šaty,
obrovskú zásteru.
Odstrihnem z nej,
hneď sa stratí,
čerti ju zoberú.

Autoportrét starého auta

„Ja som auto plechaté, do pol boka odraté, otlčené veľmi,
ale idem, strach a des!
Predbehnem aj mercedes, pokým skončím v zberni.“
Šikovne sa auto šinie,
Štrgne o bok limuzíne, zvládne ostré zákruty, hltá cestu z mesta k mestu, náramne je pri chuti.

Cvak - cvik - cvok

Prasa koze rieklo: - Kvik!
Rak chce učiť telocvik.
Spravil by som cvak a cvik,
a žiactvo by veselo
na bradlách sa vrtelo,
ponad koňa letelo
oknom rovno do potoka!
Netreba nám k cvikom cvoka!
- ozval sa hlas riaditeľa,
ktorý za rok z pracovne
ani sa len nepohne.
Zrazu má však veľa času:
- Ja precvičím chabé telá!
Koza z voza volá: - Bééé!
Že vraj chabé!

Či ozaj, naozaj?

Ježibaba nie je baba, ničoho sa nebojí, vo chvíli má metlu v labách,
frng - a už je na hnoji!
Rehoce sa tomu gazda, keď sa z okna vykloní:
- Prileteli ku nám azda uf, uf, ufóni?
Ale kdeže, iba baba!
Vyhrabte ju kury, veď je dáka slabá...
ježibaba zúri.
Schytí gazdu za bradu, poorie s ním záhradu a potom, po vojne, odfukuje spokojne:
Neveril si slabej žene.
Hop - a už máš porobené, počarené, gazda.
Čuduješ sa uchvátene:
taká rovná brázda!

Čo sa vlečie, neutečie

Slimák reční v tráve, dohovára ťave:
Stále nemám pokoja, upaľuješ ako ja!
Čo sa vlečie, neutečie.
Keď zaňucháš nebezpečie,
ťava, zviera veličizné, nik ti z nosa neuhryzne.
Vtiahni sa do ulity, tam ťa čert neuchytí.
Ťava vraví s úsmevom:
Slimáčik môj, nemám dom.
Ty len rožky vystrčíš a si v suchu ako myš.

Gajdulienka

Tancoval tenký s tenkou
v komore za putienkou, mačka im gajdovala,
slamené gajdy mala.
Tancoval tlstý s tlstou v komore za kapustou,
mačka im gajdovala, slamené gajdy mala.
Tancoval myšiak s myšou
v komore pred ich skrýšou, mačka im gajdovala, hop a skok, obed mala.

Kovboj holič

Ulízaný vyfintený úsmev ako med nemá pištoľ no keď spustí - ako guľomet
Stačí sa len naňho pozrieť
uhádnete hneď
prečesal už celý svet
Mexiko - tropiko Portoriko dávno si privykol na riziko
Kolty nechal kdesi v Kolte na južnom Slovensku
a keď zbadal Indiána
strčil hlavu do piesku
Sotva hlavu von vystrčil
náramne bol naštvaný
najradšej by zúfalo bil
ako dáky Bufallo Bill
žiaden Ňu Jork Piešťany
Ušla pred ním stará koza
zľakla sa ho mafióza
Mexiko - tropiko Portoriko
dávno si privykol na riziko

Básne Márie Rázusovej-Martákovej

Mária Rázusová-Martáková je známa svojou citlivosťou a láskou k prírode, čo sa odráža aj v jej básnickej tvorbe pre deti.

Biela zima

Skočil vietor po vysokú oblohu,
doteperil ťažkú chmáru v batohu.
Polietal po kraji trošku,
potom spravil dieru v rožku
a rozkázal: „Von sa, páper, veselo!
Pokry zem a premaľuj ju na bielo!“
Zapadá svet bielym snehom
deň aj noc:
v poli, v hore, všade je ho
moc a moc.
A keď slnko ráno vstalo,
všetko biele čiapky malo.
Krik, šum!

Biely oblak

Vyšli mraky v čiernom rúchu,
liali vodu na zem suchú,
a keď mali prázdne krhličky,
ostal z nich len mráčik maličký.
Pozrie mráčik vôkol seba:
sám je, sám v tej hĺbke neba…
“Bratia, kde ste? Beda-prebeda,
vetrisko mi nôžky objedá.“
Keď narobil kriku mnoho,
zlaté slnko počulo ho.
Hneď vyslalo na zem lúčov moc,
zavolalo paru na pomoc.
Jemná ako páper samý,
už je para nad horami:
„Vezmi si ma, mráčik, na rúčky,
stane sa z nás oblak ľahučký.“
Márne sa už vietor zlostí,
márne chce hrýzť bez milosti,
oblak si naň sadá: „Aja-hoj!
Nes ma teraz svetom, tátoš môj!“

Bodliak

V poli bodliak stojí
jak stráž na postojí,
z hrubých listov trčia ihly bodákov.
K nemu len tak v letku
chodí na besiedku
iba vietor a vše dáždik z oblakov.
Preto bodliak smúti
a žiť nemá chuti:
„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!
Teraz ako vlani
všetko sa ma stráni…
Samota je strašný údel bodliaka!“
Ale čo sa stalo?
Prejde času málo,
a tu puk sa vynorí z tých bodákov…
A raz - div nad divy -
kvet sa pravý, živý
rozvil tam a zaskvel krásou storakou.
Videla kvet včela,
zavolala čmeľa,
sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!
A bodliak sa díva,
veľkú radosť skrýva:
„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“

Jeseň pani bohatá

Jeseň pani bohatá,
farbí stromy do zlata,
premaľúva celý sad.
Zletel vietor šiky-miky,
hojdá všetky konáriky,
vraj by stromy zobliecť rád.
Vyhúda im celý čas:
“Ide zima, bude mráz,
pomrznete zaiste!”
Ale strom mu rozosmiaty
ako dáky peniaz zlatý
púšťa len list po liste.
Na polici v komore
stojí vojsko v pozore
a do okna nakúka…
A to vojsko na parádu,
to sú plody nášho sadu:
krásne žlté jablká.
Vojde Evka maličká
- v žltých vláskoch mašlička -
vyskočí a povie: “Jaj!
Žltý jačmeň, žlté žitko,
žltá skriňa, žlté sitko
a von žltý celý kraj!”

Básne Jána Andela

Ján Andel svojou tvorbou približuje deťom svet zvierat a prírodných javov hravou a pútavou formou.

Boľavé líčko

Veveričku maličkú,
udrel konár po líčku.
Očká sa jej rozplakali,
až slzičky pokvapkali vetvičku.
Prišiel vetrík,
pohladil ju po líčkach.
Už niet stopy
po boľavých slzičkách.

Išla myška

Išla myška briežkom, stretla sa tam s ježkom.
„Kam že ježko, kam?“
„Tamže myška, tam!“
„A čože je tam?“
„Neviem ani sám.“
Ale poďme, uvidíme, a nikomu nezradíme,
čo to bolo tam.
Kto sa pridá k nám?

Jarný zvuk

Puk, puk, puk!
Aký je to huk?
To sa ľady lámu, drobia, preto taký lomoz robia.
Puk, puk, puk!
Taký robia huk.
Žblnk, žblnk, žbln!
To je pieseň vĺn.
Berie ľady, berie voda,
Nebude ich veru škoda.
Žblnk, žblnk, žbln!
To je pieseň vĺn.
Puk, puk, puk!
Aký je to zvuk?
Starej vŕbe pri potoku
Vypučal puk popri puku.
Puk, puk, puk!
To je jarný zvuk.

Kocúr fuzáň

Za ránička, za rána,
Kocúr myšku naháňa.
A tá myška, šuch do diery!
Kto však nechce, nech neverí,
Že tá myška uchaňa
Smeje sa hneď za rána,
Na kocúra fuzáňa!

Tvorba Daniela Heviera

Daniel Hevier je majstrom slova, ktorý dokáže s humorom a nadhľadom zachytiť detský svet a jeho každodenné výzvy.

Čitateľ komiksov

Pod lavicou cez hodiny čítam komiksy
Čomu z toho nerozumiem
to si domyslím
Darmo do mňa všetci hustia
sú to nezmysly
Ja viem svoje najradšej mám
iba komiksy
Zloduch Pedro zhltol práve
drahé rubíny
To je mela Z úst mu plynú
prázdne bubliny
Pod lavicou cez hodiny čítam komiksy
Čomu z toho nerozumiem
to si domyslím
Trniem hrôzou Mafiózo
právě zdúchol preč
Najlepšia je komiksová
obrázková reč...

Dáma sa nemá biť

Dáma sa nemá biť
hovoria rodičia
Ja však vždy vrátim len
čo mi kto požičia
Napríklad Alino
ten je fakt strelený
Skúsil ma potknúť dnes
Hneď ležal na zemi
S rozbitým kolenom
a s novou modrinou
skončilo priateľské
stretnutie s Olinou
Dáma sa nemá biť
to len tak tárate
veď všetky baby dnes
chodia na karate
Nedám sa urážať
Bijem sa zas a znova
To musíš guráž mať
keď chceš byť MAKEPEACOVÁ

Básne Tomáša Janovica

Tomáš Janovic je autorom, ktorý vie s humorom a iróniou priblížiť deťom svet dospelých a školské prostredie.

Hodina hudobnej výchovy

V harmonike ako v mechu všetkým deťom pre potechu žije VZDUCH, ujo VZDUCH.
Náramne sa rozťahuje.
Počujete? Aha, tu je ujo VZDUCH - dobrodruh.
Nič ho nikdy nenahnevá.
Stále si v tom mechu spieva ujo VZDUCH, ujo VZDUCH.
Chvíľu tučný, chvíľu chudý, len čo príde medzi ľudí ujo VZDUCH - hneď je vzruch.
Vždy má dáky nový nápad.
Nechce piť a nechce papať.
Ujo VZDUCH - dobrodruh.
Zo vzduchu on stále žije, vlastne z peknej melódie.
Ujo VZDUCH je náš druh.

Hodina stretnutia s ježibabou

Dobre vás poznám, ctení papkáči.
Hladovať sa vám zrejme nepáči, preto mi chcete spapať chalúpku a pošúchať sa slastne po pupku.
Chcete zjesť moje vráta.
(Oj, to by bola strata!)
Chcete zjesť moju strechu.
(A komín odniesť v mechu!)
Chcete zjesť aj môj plôtik.
(A veselo si nôtiť!)
Chcete zjesť moju skriňu.
(A z jedenia mať psinu!)
Chcete zjesť moju podlahu.
(Tak na to treba odvahu!)
Prekukla som vás, ctení papkáči.
Chcete byť dozaista pupkáči.
Tečú vám slinky nad medovníkom?
Radšej si spapajte svoj panelový dom!
Poviem vám rovno:
Dupi - dup, aspoň si vylomíte zub!

Hodina telocviku

Dlhý, Široký a Bystrozaký
nie sú pretekári hocijakí,
ale prvotriedna značka.
Veď sú pretekármi áčka.
Dlhý preskakuje
na dedine máje,
za dedinou háje,
všetky domáce, aj cudzie kraje.
No a keď sa dobre naje,
preskočí aj Himaláje.
Pre Dlhého
každá výška primalá je.
Široký je majster v hode,
čo nemá rád náhody.
Na štart ako prvý dôjde.
Na aký štart? A čo tretí, Bystrozaký?
Ten je strelec, ale taký,
že keď v Turci
zoberie si pušku,
chvíľu mieria v Liptove trafí hrušku.
Neveríte?
Urobte s ním skúšku!
Čiže
Dlhý, Široký a Bystrozaký
nie sú pretekári hocijakí.
Postavte ich pekne do radu -
tí by vyhrali aj olympiádu!

Hodina žalovania

Vravia o mne v triede, že som žalobaba.
To je veľký omyl, veď ja nie som baba.
A kto nie je baba, ale správny chlap,
nie je žalobaba, iba - žalobab.
Žalujem vždy vtedy, keď už trieda pustne.
Neviem ešte písať, tak to robím ústne,
aby každý hriešnik sa raz spamätal.
Na všetkých som v triede veru pamätal.
Koho zažalujem, bude mi raz vďačný.
Tak sa prestaň hanbiť, aj ty rýchlo začni
najprv potichu, a potom dôrazne.
Oddnes v triede žalujeme dvojhlasne:
Jano s Jožom vedľa Marty
cez prestávku hrali karty.
A tá Marta vedľa Zuzy
nakreslila obom fúzy.
Potom je tu ďalší malér.
Včera okno rozbil Valér.
Napriek tomu naša Viera
s Valérom sa poneviera.
Žalujeme, žalujeme obaja
A v tom trieda posiela nás do hája.
A keby len, prosím pekne, do hája,
Ale nás aj všetci mastia, jajaija!
Jajaija jaj!
Nie naoko, ale naozaj!

Ďalší autori a básne

Do výberu básní pre deti patria aj diela od iných talentovaných autorov, ktoré obohacujú detský literárny svet.

Had - Jozef Mokoš

Kto sa raz pozrie do mojich očí,
nespasí ho ani prosba, ani krik,
dobrovoľne mi do brucha skočí,
lebo ja som hypnotizér odborník.
Keď na teba smrteľný raz padne chlad,
keď studeným raz zájdeš potom,
potom
poznáš, že sa z teba stáva
rýchla zdravá hadia strava.
Áno, ja som hrozný Ivan Hrozný - had,
čo má nado všetko rád,
keď inému sa z hrdla derie
vystrašený krik a ston,
keď ti dupkom stáva perie
a srdce búcha ako zvon.
Kto sa raz pozrie do mojich očí,
nespasí ho ani prosba, ani krik,
dobrovoľne mi do brucha skočí,
lebo ja som hypnotizér odborník.
No, keď moja obeť - obed - škúli,
vrie to vo mne ako v júli v úli.
Takýto lov - to je peklo.
Mňa už dávno v krížoch seklo,
a obed je pritom čulý.

Husle - Mária Štefánková

Mám ja husle.
Neposlušné husličky.
Ani za svet
nechcú mi hrať husličky.
Zahrali už:
prasiatko, čo v chlieve hladné kvíka,
vŕzgajúce kolo od fúrika,
v špajzi zavretého kocúrika,
starú bránu, ktorú prievan myká,
a cvrčka, čo cvrčká niekde z kríka.
A pesnička? Ani jedna jediná.
Vatu v ušiach nosí celá rodina.
Chudák tato, ošedivie dočista,
kým vyrastie zo mňa slávny huslista.

Chýrna svadba - Milan Ferko

Ženil sa úľ s ulicou, veselo im bolo, staré laso s lasicou, tancovalo sólo.
Bolo to tak?
Presne tak, možno však aj - naopak.
Obzerance papali, bumbali vzduch z fľaše, a tak hostia pomaly
išli kadeľahšie.
Bolo to tak?
Presne tak, možno však aj - naopak.
Zostal dedo s dedinou, nemal ho kto odniesť, zakryl pery perinou, spí tam ešte podnes.
Tak to bolo? Presne tak, možno však aj - naopak.

Keby už tá kukla pukla - Miroslav Demák

Ocko, pozri:
kde bol potok,
tam je iba ľad!
Schoval sa nám?
Ušiel niekam?
Vedel by som rád.
Ľad je ako taká kukla,
tvrdá, studená.
Počas zimy
v nej je bystrá
voda schúlená.
Tam už tichá
iba čaká.
Čaká do jari,
kým sa z kukly
nerozbehne
potok bujarý.

Kto pomáha mojej mame - Magda Baloghová

Mama príde z roboty,
hneď nám chystá dobroty.
A kto mieša toľko dobrôt?
Vrtký kuchár majster robot.

Riekanky a verše pre deti

Riekanky sú výborná možnosť, ako deťom sprostredkovať meniaci sa svet a sú veľmi dôležité pre rozvoj detskej reči a pamäte. Prinášajú témy rôznych ročných období, zvieratiek a každodenného života.

Krátke básne a príbehy

• Neviete, kto je najkrajší na svete? - odpovedali: - Ty, ty, ty, ty, ty...?
• A prišiel Ďurko Hruška - šuch - kriedu do vrecúška! A prišiel Šaňko Šuška - šuch - kriedu do vrecúška! Vo vreckách bola krieda, nemala kriedu trieda. A potom Muška, Hruška, Šuška, čo skryli kriedu do vrecúška, našli si plôtik dáky, čmárali haky-baky. A žiaci v triede veľkú nulu písali prstom na tabuľu.
• Fí, to bude princacinka, frnduľacinka, cifruľacinka, lepšia ako palacinka! Také drak ľúbi. Dav prišiel na miesto, starý kráľ smúti, ale už o chvíľu smeje sa schuti. Joj, moje zuby! - zreval drak nebožák. Bŕ, to bola rašpľacinka, drevuľacinka, tvrdulacinka! - do sveta trúbi. Drak ufrngol kadeľahšie, šťastný ženích sa však našiel. Vydala sa dievka stará, ospalá, vraj cigána - milionára dostala.
• Gustík: Normál hlava, normál rúčky, zdá sa, že je bez horúčky. Líce zdravou farbou horí, svaly pevné, čistý zrak, predsa sa nám vidí však, že je Gustík dáky chorý. Prečo? Prečo? Blčia oči, horí hlava, prosto, Gustík - našepkáva. Povedali sme mu neraz: “Ako môžeš takto žiť?! To sa treba odučiť!!!” Nepočúvol. Ale včera… Včera prišla nová žiačka až odkiaľsi z Prešova. Nová žiačka, menom Kačka. Katarína Mešková. Pýta sa jej učiteľka, skade prišla, jak jej meno. Gustík rýchle pošuká: “Z Bratislavy! Gustáv Beňo!” Ľudia moji, to bol rehot! Myslím ale, že ten špás na večitý večný čas nemoc vytĺkol už z neho.
• Dokonalí žiaci sú z umelej hmoty. Pichni do nich špendlík - nepotečie krv. Dokonalí žiaci nepreskočia ploty, ale radia: „Len sa dokonale drv!“ Dokonalí žiaci všetko robia vzorne. Dokonalí žiaci - smutní ako nik. A preto je, prosím, od začiatku sporné, či tí žiaci nie sú vlastne na kľúčik. Nuž našinec občas niečo vyparatí a pokazí ten svoj dokonalý stroj; riskuje, že bude pre kamošov zlatý a pre babku zase: „Joj, ty si lapaj môj!“
• Stade do rozhlasu, veď má málo času. Ale pozor, raz - dva - tri o pác. Nechytaj ju, spraví s tebou bác!
• Len čo vetrík jemne fúkne, ukryje sa popod sukne. Kýcha, smrká, kade chodí, že vraj sa mu plano vodí. Poviem ti ja tajné veci, ktoré vedia asi všetci. Ráno sprcha, rozcvička, trénujeme telíčka. Chrípku, nádchu nepoznám, pridaj sa ty, ježko, k nám. Otužujme sa my spolu, bacily, tie majú smolu.
• Musí dávať pozor aby aby ho tie ježibaby ako dezert po večeri nezjedli. Ježibaby sú vždy hladné, pochrúmali by ho riadne, aj keby bol absolútne nejedlý. Chystajú si nové háby tie tri hladné ježibaby, ako keby išli na módnu prehliadku. Prikryli si hlavy čímsi, obliekli si staré džínsy a šetria na ojazdenú fiatku. Jedna ľudí do tmy vábi, ostatné dve ježibaby zmietajú sa v neustálom napätí. Hviezdy si vrtké rytmy a číhajú kdesi v prítmí, kto im na tú habaďúru naletí. Či sa nájde niekto slabý, koho si tie ježibaby podvečermi ugrilujú na ražni. Našiel sa len jeden občan istý Jano Bobáč z Kopčian, ale ten bol nečakane odvážny. Nemal ruky ale laby a tak všetky ježibaby museli sa cítiť veľmi skrúšene. A radšej hneď zmizli z lesa, takže deti nebojte sa, v Polabí sú ježibaby zrušené. Bombo rombo rombo bombo.
• Postaviť si z piesku hrad, už sa teším, to mám rád. Čistý vzduch a vôňa lesa, každý nad tou krásou plesá. Vyberiem si to i to, aj cirkusové šapitó. Hríbikov je celý les, pozbieram ich ešte dnes. Bylinky na zdravý čaj, ak si chorý, tak si daj.
• Deň a noc: - Deti, hore! - budík volá. Osem bije na veži, Janko letí, nebeží. Omeškal sa o pár minút, ešte si chcel odpočinúť. Nesmejte sa, kamaráti, zajtra si už cestu skráti. Na ulici hodinár veľký výklad hodín má, Evka nesie potraviny, pozerá sa na hodiny. Samé tik-tak počuť znútra, v jedných kukulienka kuká. Dvanásť hodín - čas obeda. Hladný ponúkať sa nedá. Chutí teplá polievka, miznú lokše z tanierka. Tie my radi, veru hej! A teraz spať do druhej! Zdriemli sme si, bežne von do záhrady poza dom, hrať sa s loptou, poliať kvety. I pri hre čas rýchlo letí, k olovrantu po zábave sadáme si k sladkej káve. O siedmej už večeria, o ôsmej sa ukladajú. A keď mesiac žltý, veľký svieti oknom do postieľky - spí Janko aj Evička, sen im zastrel očičká... Dobrú noc a pekné sny!

Sezónne riekanky

Jeseň

Jeseň je čas, kedy sa príroda okolo nás výrazne mení. Lístie na stromoch je farebnejšie a opadáva. Zvieratká sa ukladajú na zimný spánok. Dozrieva úroda. Je chladnejšie počasie. Riekanky sú výborná možnosť, ako deťom sprostredkovať tento meniaci sa svet.

Leto

Leto začína a spolu s ním aj slnečné počasie. Deti sa budú užívať letné kúpanie sa a prázdninovú pohodu. Spoločne strávený čas na výlete, či pri cestovaní v aute, si môžete obohatiť o letné riekanky.

Vianoce

V tomto vianočnom čase si s deťmi spievame veľa kolied.

Riekanky o zvieratkách a prírode

• Krtko myška a deti:
  Vyšiel krtko z domčeka von pomaličky cupká,
  prišla k nemu malá myška volala sa Ľubka.
  Bola rada, že je pekne že slniečko svieti
  môžu sa aj vonku zahrať zavolajú deti.
  Zahrali sa naháňali zaspievali pesničky,
  ani sa však nenazdali a na oblohe zasvietili hviezdičky.
• Zvieratká a strašidlo:
  Beží zajko rýchlo cez les a veľmi sa bojí,
  tam za lesom na čistinke strašidlo vraj stojí.
  Veľké je a celé čierne biele má len oči,
  kto sa k nemu priblížiť chce na toho vraj skočí.
  Zvieratka sa veľmi zľakli čo to môže byť?
  Nechceli sa preto bližšie ani priblížiť.
  Zajko išiel trocha bližšie a na čosi smiešne prišiel.
  Veď to nie je strašidlo, ale myška biela no od blata celá.
  Išiel rýchlo pre mydlo a umyl to strašidlo.
  Zvieratka sa potom smiali, že sa malej myšky báli.
• Motýle:
  Motýle letia ponad lúky slnko zas svieti aj lienka prišla.
  Deti za kvietkami vystierajú ruky,
  všetkým je jar tak zrazu bližšia.
  V čistom potôčiku deti sa hrajú,
  nad nimi vtáčiky krásne štebotajú.
  Večer si aj cvrčky na husliach zahrajú
  a peknú pesničku nám radi doprajú.
• Dážď:
  Kvapky dažďa padajú na zem,
  no rybkám to nevadí veď majú bazén.
  Ostatní sa musia skryť, lebo nechcú mokrí byť.
  Rybkám je však do smiechu, lebo robia neplechu.
  Že sa hrajú v daždi to vie o nich každý.
• Bocian:
  Bocian letí milé deti, keby ste vy vedeli,
  koľko má on veľa práce, kým bábätká rozdelí.
  Niesol malú Aničku, no plakala trošíčku.
  Pri jazierku zastali a žabky jej spievali.
• Sneh:
  Len čo Zuzka ráno vstala von oknom hneď nazerala.
  Snehu plno v každom kúte sánkovačka veru bude.
  Zobrala si sánky lyže a už sa aj z kopca kĺže.
  Letí z kopca, ako guľa do kríkov sa zakotúľa.
  Všetci zhíkli to je beda, nič sa však už robiť nedá.
  Domov prišla červená, ako ružička sfarbená.
• Žltá farba:
  Čo je žlté? Predsa slnko. A čo ešte? Pšenice zrnko.
  Dáva svetlo dáva jas, je to farba plná krása.
  Žltá je aj púpava, čo nám tíško rozpráva,
  že je ako slniečko, čo nás hladí ľahúčko.
• Záhradník:
  Jar sa blíži, kope hriadky, čo zasadí do záhradky?
• Veľkonočné zajačiky:
  Veľkonočné zajačiky uplietli si korbáčiky.
• Módna šou:
  Líška bola predavačkou, dnes má obchod s vlastnou značkou.
• Pomoc, zle je! Hladná vstala ráno bedľa:
  Hneď by veru niečo zjedla.
  Lenže v chladničke nič nie je.
• Kocúr Stano:
  Lenivý je kocúr Stano, nechce sa mu vstávať ráno.
• ZOO za plotom:
  Hovoril som vám už o tom, že máme ZOO za plotom?

tags: #basne #pre #deti