Bratislavský kraj, s centrom v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, sa nachádza na strategickom mieste, kde sa pretínajú historické obchodné cesty - podunajská a rímska Jantárová cesta. Územie kraja zahŕňa južnú časť Malých Karpát a rozsiahle nížiny - Záhorskú a Podunajskú. Geograficky susedí na severe a východe s Trnavským krajom, na juhu s Maďarskom a na západe s Rakúskom, pričom významnú časť štátnych hraníc tvoria rieky Morava a Dunaj.
Hospodársky je Bratislavský kraj najvýkonnejším regiónom Slovenska, s dominantnými odvetviami ako automobilový, chemický a potravinársky priemysel. Zároveň je lídrom v oblasti obchodu, služieb, bankovníctva, poisťovníctva a informačných technológií. Priaznivá geografická poloha, bohaté kultúrne dedičstvo a rozmanité prírodné prostredie podporujú rozvoj cestovného ruchu.
Okrem Bratislavy, ktorá je významným turistickým centrom národného aj medzinárodného významu, láka Podunajsko návštevníkov svojimi vodnými plochami, Záhorie svojimi prírodnými krásami a región Malých Karpát je zase známy ako dôležitá vinohradnícka oblasť.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) je s rozlohou 2 052,6 km² najmenším krajom Slovenska, predstavujúc len 4,19 % celkovej plochy krajiny. Napriek tomu je s počtom 719 537 obyvateľov (k 1. januáru 2021, čo predstavuje 13,2 % populácie Slovenska) tretím najväčším krajom, čo z neho robí región s najvyššou hustotou zaľudnenia - vyše 350 obyvateľov na km². Takmer 79 % obyvateľov kraja žije v jeho siedmich mestách.
Územie Bratislavského kraja je identické s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). Predsedom kraja je od decembra 2017 Juraj Droba. Kraj je administratívne členený na osem okresov, vrátane piatich bratislavských (Bratislava I - V). Najväčšími okresnými mestami podľa počtu obyvateľov k 31. decembru 2024 sú Bratislava (479 389), Pezinok (24 375), Senec (20 234) a Malacky (18 810).
Stručná história kresťanstva v Bratislavskom kraji
Bratislavský región bol pred storočiami národnostne mimoriadne pestrý, obývaný Slovákmi, Maďarmi, Nemcami, Čechmi, Chorvátmi a Židmi, čo odráža jeho dlhodobú polohu na križovatkách kultúr a migračných trás. Svedectvo o svojej prítomnosti tu zanechali staroveké národy ako p>
Kresťanstvo sa na tomto území začalo šíriť až po víťazstve Karola Veľkého nad Avarmi a následnom prúde franských misionárov. Veľkomoravský knieža Rastislav úspešne požiadal o príchod slovanských vierozvestov z Carihradu. Napriek intrigám a násiliu zo strany franského kléru, ktoré ukončili dielo Cyrila a Metoda, ďalšie upevňovanie kresťanstva našlo oporu u panovníkov mladého uhorského štátu, počnúc Štefanom I.
Významným aspektom vývoja kresťanstva v oblasti Prešporka a okolia je, že Lutherova reformácia sa tu rozšírila až na začiatku 17. storočia, v kontexte búrlivých udalostí spojených s osmanskou okupáciou a protihabsburskými uhorskými revoltami. Mnohí uhorskí králi boli korunovaní v neďalekom Dóme svätého Martina.
Úspešná protireformácia, vedená najmä jezuitmi, oslabila pozíciu evanjelikov v Prešporku. Po postupnom vyhnaní Osmanov z Uhorska po bitke pri Viedni v roku 1683 sa rímskokatolícka cirkev stala dominantnou konfesiou.
Sakrálne stavby a náboženské komunity v Bratislavskom kraji
Na území Bratislavského kraja sa nachádza 78 farností a 130 kostolov Bratislavskej arcidiecézy, ktorá bola zriadená v roku 2008.
V kraji pôsobí takmer štyri desiatky rímskokatolíckych ženských a mužských rehoľných spoločenstiev, vrátane:
- Anglické panny
- Alžbetínky
- Cyrilky
- Dominikánky
- Františkánky
- Kanonisky
- Kapucínky a kapucínky terciárky
- Krížové sestry
- Malé sestry
- Mariánky
- Misijné sestry
- Misionárky Identes
- Notredamky
- Saleziánky
- Sestry Miles Jesu
- Sestry Matky Terezy
- Sociálne sestry
- Spasiteľky
- Školské sestry
- Tešiteľky
- Uršulínky
- Vincentky
- Vykupiteľky
- Dominikáni
- Františkáni
- Jezuiti
- Kapucíni
- Lazaristi
- Legionári
- Milosrdní bratia
- Minoriti
- Pallotíni
- Redemptoristi
- Resurekcionisti
- Saleziáni
- Školskí bratia
- Tešitelia
- Verbisti
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Bratislavskom kraji organizovaná v rámci Bratislavského seniorátu, ktorý zahŕňa 19 kostolov. Na jeho čele stojí Pavel Kollár, zborový farár Cirkevného zboru ECAV na Slovensku vo Veľkom Grobe - Čataji. Seniorát patrí do Západného dištriktu, ktorého biskupom je Ján Hroboň.
Reformovaná kresťanská cirkev v Bratislavskom kraji má biskupský systém s synodálno-presbyteriálnym zriadením. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí duchovný predseda Róbert Géresi. V kraji pôsobia cirkevné zbory Bratislavského reformovaného seniorátu, ktoré majú bohoslužby v dvoch kostoloch. Jeho senior Miklós Görözdi pôsobí v Zemianskej Olči.
Dva chrámy Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku patria pod Prešovskú eparchiu, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej Gont).
Gréckokatolícke farnosti Bratislavského kraja sú súčasťou Bratislavskej eparchie, ktorú vedie biskup Peter Rusnák.
Konfesionálna charakteristika a sakrálne stavby
V Bratislavskom kraji dominujú rímskokatolíci (42,63 % populácie), nasledovaní luteránmi (4,12 %), gréckokatolíkmi (1,1 %), pravoslávnymi (0,53 %) a kalvínmi (0,35 %). Značná časť obyvateľstva (286 730, takmer dve pätiny) je bez náboženského vyznania, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých krajov Slovenska.
V 73 mestách a obciach Bratislavského kraja sa nachádza 155 kostolov a chrámov piatich denominácií. V samotnej Bratislave je 60 kostolov a chrámov.
Len v troch obciach BSK sa nenachádza žiaden kostol či chrám: Hurbanova Ves a Nový Svet (okres Senec) a Záhorie (vojenský obvod, okres Malacky).
Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 131 (84,52 %)
- Evanjelické kostoly: 19 (12,26 %)
- Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 2 (1,29 %)
- Pravoslávne chrámy: 2 (1,29 %)
- Gréckokatolícke chrámy: 1 (0,65 %)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 9. storočie: 2
- 12. storočie: 2
- 13. storočie: 15
- 14. storočie: 9
- 15. storočie: 3
- 16. storočie: 5
- 17. storočie: 22
- 18. storočie: 34
- 19. storočie: 23
- 20. storočie: 28 (z toho po Nežnej revolúcii 7 stojacich)
- 21. storočie: 12
Pútnické miesta a národné kultúrne pamiatky
Pútnické miesta Bratislavského kraja spadajú pod právomoc diecézneho biskupa Bratislavskej arcidiecézy. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Bazilika minor Narodenia Panny Márie v Marianke
- Kostol svätých Jána z Mathy a Félixa z Valois v Bratislave-Starom Meste
- Kostol Svätého kríža v Bratislave-Podunajských Biskupiciach
- Kostol Povýšenia Svätého kríža v Dunajskej Lužnej
- Kostol svätého Antona Paduánskeho v Báči
- Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Malackách
Veľké množstvo kostolov v kraji je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka (NKP). Zoznam týchto pamiatok je dostupný na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. V Bratislave, krajskom meste, je z celkového počtu 60 kostolov a chrámov až 38 vyhlásených za NKP.
Národné kultúrne pamiatky v Bratislave (výber):
- Prezentované základy kresťanskej baziliky na Bratislavskom hrade (polovica 9. storočia)
- Prezentované základy kresťanského kostola na hrade Devín (9. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach (polovica 12. storočia)
- Rímskokatolícky Kostol zvestovania Pána (13. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol Svätého kríža v Devíne (13. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol Povýšenia Svätého kríža - Klarisky (1302)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Filipa a Jakuba (1390)
- Rímskokatolícka Katedrála svätého Martina (14. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (14. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (1580)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Víta, svätého Modesta a svätej Krescencie (1613)
- Rímskokatolícky Kostol Loretánskej Panny Márie (1633)
- Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (1638)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Jozefa (1640)
- Pravoslávny Chrám svätého Mikuláša (1661)
- Rímskokatolícky Kostol svätej Márie Magdalény (1668)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Štefana (1718)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Kozmu a Damiána (1720)
- Rímskokatolícky Kostol svätých Jána z Mathy a Félixa z Valois (1725)
- Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie (1728)
- Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice (1738)
- Rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej - Alžbetínky (1742)
- Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Notre Dame (1754)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Jarovciach (1765)
- Veľký evanjelický kostol (1776)
- Malý evanjelický kostol (1777)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1783)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava (1832)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla (1834)
- Evanjelický kostol v Rači (1835)
- Gréckokatolícky Katedrálny chrám Povýšenia Svätého a životodarného kríža (1860)
- Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Blumentál (1888)
- Rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej - Modrý kostolík (1913)
- Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi (1913)
- Evanjelický kostol v Prievoze (1927)
- Rímskokatolícky Kostol Povýšenia Svätého kríža v Petržalke (1932)
- Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici (1933)
- Rímskokatolícky Kostol svätej Margity Antiochijskej (1951)
Zaujímavosti o sakrálnych stavbách Bratislavského kraja
- Najmladšie kostoly: Rímskokatolícky Kostol svätého Filipa a Jakuba v Novej Dedinke (2023).
- Najstaršie kostoly: Prezentované základy kresťanského kostola na hrade Devín a kresťanskej baziliky na Bratislavskom hrade.
- Najväčší kostol na Slovensku: Bratislavská Katedrála svätého Martina z hľadiska zastavanej plochy.
- Bazilika minor: V kraji sa nachádza jedna bazilika minor - Bazilika Narodenia Panny Márie v Marianke.
- Najviac zvonov: Veža Katedrály svätého Šebastiána ukrýva 17 zvonov, čo je najviac na jednom kostole či chráme na Slovensku.
- Najzápadnejší kostol: Kostol svätého Michala Archanjela a svätej Kataríny Alexandrijskej v Záhorskej Vsi sa nachádza len asi 100 metrov od rieky Morava.
- Slnečné hodiny: Na budovách niektorých bratislavských kostolov a kláštorov sa dodnes zachovali slnečné hodiny. Štyri takéto hodiny sa nachádzajú na kapucínskom kostole, nádvorí kostola uršulínok, nádvorí kostola milosrdných bratov a nádvorí františkánskeho kostola. Najstaršie z nich pochádzajú z polovice 17. storočia.
- Veža uršulínskeho kostola: Je vyššia ako samotná budova kostola bez veže.
- Historické prepojenia s reformáciou: Uršulínsky Kostol Loretánskej Panny Márie a jezuitský Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa pôvodne postavili maďarskí a nemeckí luteráni. V Dóme svätého Martina sa počas krátkeho obdobia (1619-1621) konali evanjelické bohoslužby po dobytí Prešporku Gabrielom Betlenom.
- Gréckokatolícka komunita: Gréckokatolícka farnosť Bratislava bola zriadená až v roku 1936. Vzhľadom na to, že gréckokatolíci v kraji vlastnia len jeden chrám (Katedrálny chrám Povýšenia Svätého a životodarného kríža), často využívajú na bohoslužby rímskokatolícke kostoly.
- Architektonické diela Milana Michala Harminca: Funkcionalistický Nový evanjelický kostol v Bratislave s asymetrickou vežou, navrhnutý Harmincom, je zaradený na medzinárodný zoznam architektonických pamiatok 20. storočia. Druhým dielom tohto architekta v Bratislave je rímskokatolícky Kostol svätej Margity Antiochijskej v Lamači.
- Evanjelické kostoly v Modre: V centre Modry, významnom meste s históriou spojenou s rodinou Štúrovcov, stoja vedľa seba dva evanjelické kostoly - tzv. nemecký a tzv. slovenský, zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi.
Katedrála svätého Martina v Bratislave
Katedrála svätého Martina, pôvodne gotická sakrálna stavba v historickom centre Bratislavy, je najvýznamnejším a najväčším kostolom v meste a jedným z najväčších na Slovensku. Od 14. februára 2008 je hlavným chrámom novovzniknutej Bratislavskej arcidiecézy, predtým bola konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
Archeologický výskum potvrdil, že najstaršie osídlenie na mieste dnešnej katedrály pochádza z eneolitu (neskorá doba kamenná), patriace ľudu badenskej kultúry. Intenzívne osídlenie existovalo aj v období Rímskej ríše.
Stavebný vývoj
11. storočie: Na mieste dnešného chrámu stál v 11. storočí menší kostol - rotunda s kruhovým pôdorysom, okolo ktorého sa pochovávalo. Táto rotunda bola v 12. storočí prestavaná na kaplnku zasvätenú svätému Martinovi, pričom jej spodná časť slúžila ako karner.
12. storočie: Duchovným predchodcom dnešnej katedrály bolo prepoštstvo s kolegiálnou kapitulou na hradnej akropole, založené pred rokom 1114. Kostol zasvätený najsvätejšiemu Spasiteľovi (svätému Salvátorovi) stál na mieste veľkomoravskej baziliky na východnej terase hradu.
13. storočie: V roku 1221 sa prepoštstvo presťahovalo z hradu do podhradia. Vzhľadom na rastúci počet obyvateľov mesta bola kaplnka svätého Martina nedostatočná, a preto na jej mieste vyrástol románsky kostol zasvätený najsvätejšiemu Spasiteľovi. Tento kostol bol postavený z lomového kameňa a stal sa prvým kapitulsko-farským chrámom v podhradí, zmieneným v roku 1234.
14. storočie: Udelenie mestských privilégií kráľom Ondrejom III. v roku 1291 podporilo rozvoj mesta. Vzhľadom na rastúcu prosperitu mesta bolo potrebné postaviť nový, reprezentatívnejší chrám. Kapitula a mestská rada sa rozhodli pre prestavbu existujúceho kostola v novom gotickom slohu. Stavba nového prepoštského chrámu začala v rokoch 1311 - 1314 okolo starého románskeho kostolíka, pričom sa postupne postavilo presbytérium a trojlodie. Pozostatky starého románskeho kostola sú dodnes viditeľné na južnej strane lode.
Okolo roku 1400: K hranolovej veži boli pristavané dve kaplnky z južnej a severnej strany. Južná kaplnka sa stala pohrebnou kaplnkou kráľovnej Žofie Bavorskej.
15. storočie: Stavba bola prerušená husitskými vpádmi a pokračovala v tridsiatych rokoch 15. storočia. V roku 1432 zbúrali starý kostolík, aby mohli postaviť klenbu nového trojlodia, ktorá je dodnes charakteristickým prvkom Dómu. V roku 1451 pokryli strechu chrámu krytinou. Koncom štyridsiatych rokov 15. storočia sa začalo s výstavbou priestrannejšieho presbytéria. Koncom 15. storočia bola pristavaná kaplnka svätej Anny.
Okolo roku 1510: Bola pristavaná neskorogotická predsieň k južnému portálu, ktorej portál na východnej strane už nesie prvky renesancie.
Výzdoba a prestavby
14. storočie: V chráme sa nachádzali už viaceré oltáre, napr. oltár svätého Jána Krstiteľa (1354) a oltár svätého Juraja a svätého Vojtecha (1373).
15. storočie: Hlavný oltár svätého Martina bol monumentálny drevený neskorogotický krídlový oltár. V oltárnej skrini bolo súsošie svätého Martina so skulptúrami svätého Jána Krstiteľa a svätého Šebestiána.
16. storočie: V tomto období sa v meste rozšíril protestantizmus, pričom Kostol svätého Martina slúžil dva roky (1619-1621) ako evanjelický kostol.
18. storočie: Počas barokových úprav, najmä pod patronátom arcibiskupa Imricha Esterházyho, došlo k rozsiahlym zmenám. V rokoch 1722-1732 bola postavená Kaplnka svätého Jána Almužníka v duchu viedenského baroka, s umeleckou výzdobou od Georga Rafaela Donnera. V roku 1734 bol odstránený pôvodný hlavný oltár svätého Martina a nahradený novým barokovým oltárom, taktiež od Donnera.
19. storočie: Počas regotizácie Dómu v roku 1865 bol barokový oltár odstránený.
Katedrálny chrám Povýšenia svätého Kríža
Katedrálny chrám Povýšenia svätého Kríža je gréckokatolícka katedrála nachádzajúca sa na Ondrejskom cintoríne v Starom Meste. Pôvodne bol postavený v 19. storočí ako rímskokatolícka kaplnka v neogoticko-renesančnom štýle.
13. mája 1859 bol na cintoríne položený základný kameň pre výstavbu kaplnky Povýšenia svätého Kríža. Dňa 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža) bol sakrálny objekt vysvätený. Projekt pôvodnej kaplnky vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Išlo o jednoloďový priestor s apsidou, zaklenutou konchou. Obdĺžniková loď mala plochý strop a steny členené slepými arkádami.
Od roku 1972 je objekt v správe gréckokatolíckej cirkvi po generálnej oprave a úprave podľa požiadaviek byzantského obradu. Obnovený kostol Povýšenia sv. Kríža posvätil 29. septembra 1972.
V roku 1996 bol chrám prispôsobený pre byzantský obrad s ikonostasom od Rastislava Bujnu. Od roku 2008 je sídlom Bratislavskej eparchie.
Ikona s relikviami svätého Kríža
V predsieni chrámu je v nike umiestnená Ikona Ukrižovania Nášho Pána Ježiša Krista, ručne písaná pozlátená ikona na plátne a dreve, vytvorená vaječnou temperou podľa tradičnej ikonopiseckej techniky. Na drevenom ráme sú zobrazení anjeli a v spodnej časti sú uložené pravé relikvie sv. Kríža.
Ikona bola inštalovaná v septembri 2008 počas odpustovej slávnosti Sviatku Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža. Verejnej úcte býva vystavená každý rok na chrámový sviatok (14. september).
