Literárnovedná verejnosť pozná M. Hrica najmä vďaka jeho prózam. Hoci je autor známy aj ako básnik (jeho prvá zbierka Z domu na kopci vyšla v roku 1983), kritici sa zhodujú, že jeho prozaické dielo je v mnohých smeroch presvedčivejšie než básnická tvorba. V kontexte slovenskej literárnej produkcie tvorba ako Zo zanedbanej záhrady (1993) nadobúda hlbší zmysel práve prostredníctvom spätosti s jeho prozaickým rukopisom.
Poetika a zmyslové vnímanie v básnickej tvorbe
V Hricovej básnickej reči sa prejavuje silný dôraz na zmyslové javy, predovšetkým vizuálne a akustické vnemy. Básnik pracuje s neobvyklými metaforami a autorskými prirovnaniami, ktoré plynule zapadajú do kontextu jeho úvah o bytí. Často využíva motívy prírody - stromy, kvety či vodu, ktoré sú bytostne späté s komunikovaným obsahom.
Typickým znakom jeho poetiky je:
- Slovesná dynamika: Práca so slovesami spojenými s ohňom a svetlom (blkotať, vzbĺknuť).
- Zvukomalebné prostriedky: Využívanie slovesných vyjadrení pre zvuky zvierat, najmä vtáctva.
- Inovácia prirovnaní: Príkladom je metafora času, ktorý „beží ako ovečka“ (Spustnutý chrám).
Štýl úvah a fejtónov
V publicistickej tvorbe, konkrétne v úvahách a fejtónoch, Hric uplatňuje špecifický prístup k syntaxi. Jeho texty sú charakteristické:
- Krátkymi vetami: Autor nimi dosahuje úspornú výraznosť a nadľahčenosť prejavu.
- Opytovacími vetami: Namiesto priamych tvrdení často volí otázky, ktoré majú vyvolať reflexiu u čitateľa.
- Subjektívnymi vstupmi: Časté využívanie zátvoriek na osobné poznámky, ktoré dodávajú textu neformálny, takmer hovorový tón.
Autor sa v týchto žánroch nebojí siahnuť ani po slangových výrazoch, čím buduje svoj demokratický imidž a znižuje bariéru medzi spisovateľom a čitateľom. Jeho prístup k spoločenským témam je triezvy, no podporený autorskou prítomnosťou v texte.
Jazykové špecifiká a syntaktické konštrukcie
Významnou súčasťou Hricovho štýlu je práca s konštrukciou „bolo by + neurčitok“. Táto modálna konštrukcia v jeho podaní vyjadruje potrebnosť alebo zámer a vychádza z bohatej tradície hovorovej slovenčiny. Autor ju využíva s cieľom priniesť do textu osviežujúcu úspornosť. Zároveň sa venuje správnemu používaniu predložiek, ako sú vďaka, zásluhou či vinou, pričom upozorňuje na logické chyby pri ich spájaní s pozitívnymi či negatívnymi javmi.
| Predložka | Sémantický význam | Príklad použitia |
|---|---|---|
| Vďaka / Zásluhou | Priaznivý výsledok deja | Zásluhou brigádnikov. |
| Vinou | Negatívny výsledok deja | Vinou nezodpovednosti. |