Či už pracujeme na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, zo zákona máme nárok na niektoré mzdové príplatky. Tieto príplatky sa poskytujú za prácu v prostredí alebo čase, ktoré sa líšia od bežnej zvyklosti. Výška príplatkov sa viaže na minimálnu mzdu alebo sa počíta percentuálne, a tak sa môže z roka na rok meniť.

Všeobecný prehľad mzdových príplatkov
Príplatok za prácu nadčas
Za prácu nadčas sa považuje pracovná činnosť vykonávaná navyše k bežnému stanovenému pracovnému času, teda väčšinou práca nad 8 hodín denne. Toto sa však týka len zamestnancov, ktorí majú vopred rozvrhnutý pracovný čas, keďže bez toho by sa práca nadčas nedala identifikovať. Ak zamestnanec spĺňa vyššie uvedené podmienky, má nárok na mzdový príplatok najmenej vo výške 25 % svojho priemerného zárobku.
Príplatok za nočnú prácu
V prípade práce v noci má zamestnanec nárok na príplatok 40 % hodinovej mzdy. V roku 2024 je táto suma minimálne 1,724 EUR/hodina (počítané na základe minimálnej mzdy). Samozrejme, existujú zamestnania, pri ktorých je vzhľadom na povahu práce nutné nočnú prácu vykonávať pravidelne.
Príplatok za prácu cez víkend
Podobne ako pri práci v noci, aj v prípade pravidelnej práce cez víkend sa môže zamestnávateľ zmluvne dohodnúť na znížených príplatkoch.
Príplatok za sťažené pracovné podmienky
Za sťažené pracovné podmienky sa zákonom považuje prostredie, v ktorom pôsobia chemické, karcinogénne a mutagénne alebo biologické faktory, je zvýšený prach alebo sú intenzívnejšie fyzikálne faktory.
Sviatky a dni pracovného pokoja v zmysle Zákonníka práce
Nie každý sviatok v kalendári prináša aj voľný deň od práce. Aj keď sa takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja podľa Zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje.
Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne).
Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja a nie je možné ich stotožňovať s kalendárnymi nedeľami alebo dňami nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie. Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. V roku 2024 to predstavuje minimálne 4,310 EUR/hodina.
Pod pojmom dosiahnutá mzda rozumieme všetky plnenia viažuce sa na čas výkonu práce, ktorých konkrétna výška závisí od zložiek mzdy dohodnutých v pracovnej alebo kolektívnej zmluve.
V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné v rámci mzdových podmienok dohodnúť vyššie, prípadne diferencované vyššie sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, napríklad podľa charakteru sviatku, počas ktorého zamestnanec musel pracovať, alebo podľa druhu a náročnosti vykonávanej práce.
Kumulácia príplatkov
V prípade, že štátny sviatok pripadne na víkend, mzdové príplatky sa kumulujú. To znamená, že zamestnanec má nárok na príplatok za prácu vo sviatok aj za prácu cez víkend.
Náhradné voľno ako alternatíva príplatku
Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas. Tomuto zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ale pomerná časť mesačnej mzdy. Ak si zamestnanec za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený príplatok za prácu vo sviatok. V opačnom prípade, ak čerpá náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude.
Špeciálne podmienky pre vedúcich zamestnancov
So vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takom prípade mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Sviatky so zmeneným statusom: 1. september a 28. október
Z pravidla, že sviatky sú dňami pracovného pokoja, existujú výnimky. Historicky aj legislatívne špecifické postavenie majú 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Hoci sú tieto dni podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú.
Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja. Deň 1. september je síce naďalej uvedený v zákone o štátnych sviatkoch, avšak v § 2 ods. 3 tohto zákona je upravená výnimka. Vďaka tomu tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tieto dni môžu byť otvorené aj obchody.
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu aj ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“.
V mzdovej agende sa tieto dni evidujú ako pracovné dni. Nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok, keďže sa na ne neaplikuje § 122 ods. 1 Zákonníka práce.

Obmedzenia maloobchodného predaja počas sviatkov
Zákonník práce obmedzuje maloobchodný predaj v určité dni, ktoré sú dňami pracovného pokoja. Toto obmedzenie predstavuje úplný zákaz výkonu práce vo sviatok z dôvodu charakteru vykonávanej práce, ktorou je maloobchodný predaj tovaru. Zamestnancovi v tieto dni nie je možné prácu nariadiť ani ju s ním dohodnúť.
Zákonník práce obmedzuje maloobchodný predaj aj počas Veľkonočnej nedele, ktorá nie je sviatkom podľa zákona o sviatkoch. Výnimkou zo zákazu sú iba druhy maloobchodného predaja uvedené v prílohe č. 1a Zákonníka práce.

Praktické príklady odmeňovania sviatkov
Príklad č. 1: Práca nadčas v deň bez statusu sviatku
Situácia: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka, je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas.
Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nemá status dňa pracovného pokoja.
Príklad č. 2: Neodpracovaný sviatok (deň pracovného pokoja)
Situácia: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 (Sedembolestná Panna Mária) pripadol na pondelok.
Riešenie:
- Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.
- Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku (§ 122 ods. 3 Zákonníka práce).
Príklad č. 3: Odpracovaný sviatok (deň pracovného pokoja) a náhradné voľno
Situácia: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. 2025 odpracoval.
Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, ale bude mať nárok na náhradné voľno.