Bahniatka a Veľkonočný Pondelok: Tradície a Zvyky

Veľká noc je niekoľkodňový kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie a vzkriesenie Krista. Ide o pohyblivý sviatok, ktorého dátum sa určuje podľa prvej nedele po splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. Tak ako aj ostatné sviatky na našom území, aj Veľká noc spája kresťanské tradície s predkresťanskými zvykmi, spojenými s príchodom jari. Je to najvýznamnejší kresťanský sviatok, kedy kresťania oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Pre ostatných je najmä príležitosťou na oddych a rodinné stretnutia.

Každý zvyk či predmet v sebe ukrýva určitý symbol, ktorý má svoje korene v dávnej minulosti. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna a sú oslavou jarného slnovratu, prebúdzajúcej sa prírody a počiatku nastávajúceho agrárneho pohybu. Odborníci prirovnávajú veľkonočné tradície obsahovo a účelovo k tým vianočným, resp. novoročným. Tak, ako bol zimný slnovrat významným medzníkom čohosi nového v zime, tak je s mágiou počiatku a prosperity spojená aj Veľká Noc symbolizujúca príchod jari a leta. Mnoho zvykov je dokonca takmer totožných.

Hlavné symboly Veľkej Noci

Základné symboly Veľkej Noci sú baranček, bahniatka, kraslice, zajačik a kríž. Sú to symboly, ktoré automaticky vyložíme na sviatočný stôl.

Baranček

Je symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás zachránila od večného zatratenia. Symbol baránka nájdeme už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii bol obetným zvieraťom za hriechy. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo podľa kresťanskej viery je on ako baránok obetovaný za spásu sveta. Jahňa bolo starožidovským rituálnym veľkonočným pokrmom, ktorý k nám prišiel až s rozmachom kresťanstva.

Zajačik

Zvestujú prichádzajúcu jar. Zajac v Biblii symbolizuje tiež chudobných a pokorných ľudí, preto sa zaradil i medzi znaky Veľkej Noci. Pôvod má pravdepodobne v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Oba tieto prvky sú koreňom slovenských tradícií cudzie a boli do našej kultúry iba importované. Zajac má veľkonočný pôvod v Nemecku.

Varené vajíčko

Na veľkonočnom stole nechýba zrejme aj preto, že vajcia sa nesmeli jesť počas pôstu. V kresťanstve je vajce symbolom zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus ako symbol nesmrteľnosti.

Bahniatka - Symbolika a Tradície Kvetnej Nedele

Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, kedy si kresťania vo svojich chrámoch nechávajú svätiť bahniatka - vŕbové prúty s pukmi. Bahniatka, ktoré sa počas Kvetnej nedele posväcujú v kostoloch, sú symbolom života. Palmové listy, ktorými ľudia vítali Ježiša Krista pri vstupe do Jeruzalema, boli symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou. U nás sú bahniatka náhradným symbolom, pôvodným je palmová ratolesť, ktorou vítali Ježiša po zmŕtvychvstaní. Palmy však v našich končinách nerastú.

Ak neviete čo to je, možno ich poznáte pod názvom babuliatka, baburence, jaburiatka či dokonca cicušky alebo kočičky. Názvov pre tieto vetvičky je krížom-krážom po Slovensku veľa.

Na Kvetnú nedeľu sa prinášali do kostola na posvätenie bahniatka, ktoré mali cez rok veľmi široké uplatnenie pri rôznych príležitostiach. V severozápadnom kúte Kysúc to boli aj vrcholce brezy alebo halúzky tisu červeného. Takto posvätené ratolesti sa používali na magické účely. Ich úloha bola všade viac-menej jednotná - ochrániť príbytok, v ktorom sa nachádzali pred bleskami a nešťastím.

Použitie posvätených bahniatok

• Po príchode domov si ich ľudia kedysi zasunuli za sväté obrazy a pripisovali im zvláštnu silu.
• Z bahniatok dali zjesť aj dobytku, aby zabezpečili ochranu zvierat pred chorobami a morom. Posvätenými bahniatkami pastier vyháňal prvýkrát dobytok do poľa.
• V gemerskej obci Bôrka posvätené puky bahniatok zjedol aj každý člen rodiny, aby ho nebolelo hrdlo.
• V tento sviatok vŕbové prútiky odnášali aj na hroby svojich blízkych zosnulých.
• Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok.
• Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Roľník ich zaorával do prvej brázdy, aby mal dobrú úrodu.
• Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia. Ľuďom ochraňovali dom pred bleskom a pohromami. Počas silnej búrky sa ich zopár hodilo do pece, čo zároveň so zapálenou hromničnou sviečkou malo ochrániť dom pred bleskom. Dávali sa za obrazy v dome. Pri prvom jarnom oraní aj furmanovi za klobúk a koňovi za chomút.
• V Skačanoch si do ich zväzku chlapci vkladali bič a dali ho posvätiť spoločne.

Veľkonočný Pondelok - Zvyky a Oblievačka/Šibačka

Veľkonočný pondelok sa spájal so zábavou. Čas dopoludnia bol vyhradený pre oblievačky a šibačky. Veľkonočný pondelok je sviatok všetkých mužov, ktorí musia vyšibať a obliať svoje ženy.

Oblievačka a Šibačka

Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, s ktorými šibali dievčatá.

Oblievanie mladých dievčat vodou im má zaručiť plodnosť, krásu a zdravie po celý rok. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel". Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Šibanie je úkonom očistným, má chrániť ženu od všetkých chorôb.

Mládenci chodili spoločne po obci a dievčatá museli niekedy hľadať, pretože sa pred nimi ukrývali. Dievčatá sa snažili šibačom ujsť a skryť sa, nakoniec ich ale chlapci lapili.

Na Kysuciach bývala Veľká Noc zväčša ešte chladná, oblievalo sa bez ohľadu na to, či padal sneh, alebo svietilo slnko. Žiadna žena neunikla vode či korbáču. Ak by tak nebolo, mnohé by to po celý rok mužom a mládencom neodpustili.

Na Hornej Nitre bolo bežné dievčatá aj oblievať, aj vyšibať. Zaujímavosťou je, že starší mládenci začínali so šibačkou už v noci, predpoludnie pondelka patrilo skôr mladším chlapcom. Mladší chlapci zvykli skôr odriekať rôzne veršovačky, pre starších bolo typické chodenie s muzikou. Horná Nitra je však zaujímavá aj tým, že pôvodne chlapci oblievali dievčatá podomácky zhotovenými drevenými striekačkami, až neskôr (cca od 30. rokov 20. storočia) ich vymenili za voňavky.

Odmeny pre kúpačov a iné zvyky

Kúpačov odmenili hneď, ponúkli koláčmi, slaninou, dievčatá ich obdarovali maľovanými vajíčkami, starších ponúkli aj pálenkou. Dávnejším zvykom však bolo, že kúpačom pohostenie dievčatá doniesli až večer na tanečnú zábavu. Po oblievačke a vyšibaní obdarovali mládencov koláčom, farbeným vajíčkom a menšou sumou peňazí.

Na Veľkonočný pondelok gazdinka upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko muselo byť podojené pred západom slnka. Tento koláč bol určený na svätenie ozimín.

Symbolika a Zdobenie Veľkonočných Vajíčok (Kraslíc)

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Vajíčka symbolizovali plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. To boli vlastnosti, ktoré ľudia v minulosti považovali za extrémne dôležité.

Použitie vajíčok v tradíciách

• Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko.
• Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda.
• Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie.
• Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdinky okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji", dostávali za odmenu od gazdiniek vajíčka.
• Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky.

História a povesť vajíčok

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku boli objavené farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi.

U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami.

Kraslice a techniky zdobenia

Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka. Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. Kraslice symbolizujú znovuzrodenie, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona. Kedysi sa kraslice farbili väčšinou na červeno, aby pripomínali Ježišovu krv. Nikdy sa nemaľovali na modro, pretože to charakterizovalo smútok.

Existuje mnoho techník zdobenia. Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív.

Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom, alebo tenučkou trubičkou. Batikovanie pozostáva z nanesenia vosku na vajíčko, ktoré sa potom ponorí do farby. Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary, odpozorované z prírody - bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozvaliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo - veršíky a pod.

Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobenie vajíčka odrôtovaním - buď medeným alebo strieborným drôtikom. V dnešnej dobe sa vajíčka zdobia aj rôznymi novými modernými technikami.

Vajíčka zdobili ženy pred Veľkou Nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Za tento úkon ako odmenu dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života - vajíčko.

Korbáč - Symbol a Použitie

K výbave šibačov patrí aj korbáč. Korbáč je upletený zo zväzku mäkkých vŕbových prútikov. Symbolizuje zdravie, plodnosť, šťastie a odohnanie zlých duchov. Korbáč má pôvod v starých pohanských zvykoch. Používa sa však len v niektorých regiónoch. Na západe Slovenska prevažuje šibačka, na východe oblievačka.

Kontext Veľkonočného Týždňa a Jeho Význam

Veľká Noc je pohyblivý sviatok, ktorého dátum sa určuje podľa prvej nedele po splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. Kresťanská Veľká Noc vychádza každoročne na iný dátum. Veľká Noc sa oslavuje v nedeľu, ktorá nasleduje po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká Noc bude až nasledujúcu nedeľu. Pôstne obdobie trvá 40 dní.

Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale aj v správaní. Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie" na kríži zakryté čiernou látkou. Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné - je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny.

Veľkonočné obdobie sa začína až Kvetnou nedeľou (posledná nedeľa pred Veľkou Nocou), pričom ozaj sviatočnými dňami boli len Veľkonočná nedeľa a čiastočne pondelok. Hoci dnes máme aj Veľký piatok ustanovený ako štátny sviatok a deň pracovného pokoja, v niektorých oblastiach tomu tak vždy nebolo a pracovalo sa aj vtedy. Každopádne však bol z hľadiska tradícií pestrý celý veľkonočný týždeň. V Prievidzi napríklad ľudia verili, že oblek ušitý z nití upradených v tomto týždni uchráni majiteľa od utopenia počas búrky či zásahu bleskom.

Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty nezneli zvony ani hudobné nástroje, namiesto zvonenia sa používali rapkáče. Magické vlastnosti pripisovali v tieto dni aj vode. Dievčatá sa kúpali na potoku a pod vŕbou sa česali, aby mali dlhé vlasy.

tags: #bahniatka #velkonocny #pondelok