Anton Srholec: Životný príbeh kňaza, väzňa a humanistu

Anton Srholec (12. jún 1929, Skalica - 7. január 2016, Bratislava) bol významný rímskokatolícky kňaz, salezián, politický väzeň, charitatívny pracovník a publicista. Celý svoj život zasvätil boju za demokraciu, starostlivosti o ľudí na okraji spoločnosti a šíreniu hodnôt viery, slobody a ľudskosti.

Mladosť a vstup do saleziánskej rehole

Narodil sa v roľníckej rodine ako jedno zo siedmich detí. Už v trinástich rokoch sa rozhodol pre kňazské povolanie. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne, kde dokončil gymnázium aj noviciát. V roku 1946 oficiálne vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže.

Perzekúcia a väzenie

V roku 1950, počas celoštátnej akcie komunistického režimu proti reholiam (akcia K), bol saleziánsky dom v Šaštíne násilne obsadený. Srholec bol internovaný v kláštore v Podolínci a neskôr na Priehrade mládeže. Po prepustení v roku 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice, aby mohol v Taliansku študovať teológiu.

Pokus o útek cez rozvodnenú rieku Moravu však zlyhal. Za tento čin bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Z nich si 10 rokov odpykal v najtvrdších podmienkach, prevažne v uránových baniach v Jáchymove. Po prepustení na amnestiu v roku 1960 pracoval desať rokov ako robotník na stavbách a v ostravských oceliarňach. Napriek nepriazni režimu neustále študoval teológiu a získal štátne skúšky z anglického a nemeckého jazyka.

Kňazské pôsobenie a zápas s režimom

V roku 1969 dostal povolenie vycestovať do Talianska, kde dokončil teologické štúdiá. Pápež Pavol VI. ho 17. mája 1970 vysvätil za kňaza. Po návrate domov pôsobil ako kostolník v bratislavskom Blumentáli s povolením vypomáhať v kňazských prácach. Jeho aktivity, zamerané na mládež a kultúru slova, boli tŕňom v oku Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Následne bol preložený za správcu farnosti do Perneka, neskôr do Veľkého Zálužia a Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu bol odobraný štátny súhlas na vykonávanie kňazského povolania po tom, ako na púti na Velehrade zorganizoval mládežnícky program. Až do odchodu do dôchodku v roku 1989 pracoval opäť ako robotník.

Humanitárna činnosť po roku 1989

Po Nežnej revolúcii sa naplno venoval sociálnej práci. V roku 1992 založil v bratislavských Podunajských Biskupiciach domov pre bezdomovcov RESOTY, ktorý poskytol útočisko stovkám ľudí bez domova. Srholec bol tiež aktívny v Slovenskom helsinskom výbore pre práva menšín a predsedal Konfederácii politických väzňov Slovenska.

Odkaz a ocenenia

Anton Srholec zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov. Bol držiteľom viacerých čestných doktorátov a štátnych vyznamenaní, vrátane Radu Ľudovíta Štúra II. triedy. V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na treťom mieste. Jeho životný postoj výstižne zhrnul v roku 2014: „Želal by som si, aby pribúdalo ľudí, ktorí nežijú len pre to, aby mali, ale aby sa stávali priateľmi, budovali mosty, aby si podávali ruky.“

tags: #anton #srholec #narodeniny