Táto komplexná správa poskytuje informácie týkajúce sa svadby Eriky a Andreja, pôsobenia DJ-a Mikea a podrobný prehľad života a kariéry Milana Lasicu, vrátane jeho prepojenia s vydavateľstvom Andrej Šťastný.
Svadba Eriky a Andreja: Rustikálny šarm a tradície
Svadba v Stodole Gréta na Liptove je skutočne jedinečným zážitkom, ktorý spája rustikálny šarm s moderným komfortom. Atmosféra bola naplnená láskou, radosťou a nezabudnuteľnými emóciami. Slzy šťastia a dojatie sa miešali so smiechom, keď si Erika a Andrej vymieňali prstene a prvýkrát sa pobozkali ako manžel a manželka.
Koliba Gréta ctí bohaté slovenské tradície. Slávnostný vstup do sály je toho dôkazom. Zvuk šable odsekávajúcej hrdlo fľaše šumivého vína a následné zametanie črepov sú staré zvyky, ktoré majú za cieľ privolať šťastie a odvrátiť všetko zlé. Svadba v Kolibe Gréta sa niesla v boho štýle. Všetko bolo zladené, od výzdoby až po oblek ženícha. Svadba bola plná radosti a smiechu.
Po prvom tanci sa okamžite zaplnil tanečný parket. Hudobný výber bol pestrý - od najväčších hitov 70., 80. a 90. rokov až po súčasné klubové pecky. Špeciálnym hosťom večera bola skupina Para, ktorá svojím vystúpením očarila všetkých prítomných.
Svadobné zvyky dostali priestor aj počas polnočného programu, ktorý vyvrcholil tradičným čepčením a vykrúcanou. Počas polnočného programu sme sa stali svedkami tradičného čepčenia, pri ktorom nevesta dostala na hlavu šatku, symbolizujúcu jej vstup do manželstva.
Bohatý raut ponúka široký výber studených aj teplých jedál, ktoré uspokoja aj tých najnáročnejších gurmánov.
DJ Mike: Profesionálna hudba a moderovanie
Moderátor DJ Mike - multižánrový DJ a moderátor s viac ako 15-ročnou praxou. Pôsobí na Slovensku, v Českej republike a Rakúsku. Na podujatia prináša okrem skvelej hudby aj moderovanie v slovenskom alebo anglickom jazyku.
Andrej Šťastný ako vydavateľ a jeho prepojenie s Milanom Lasicom
Názov Andrej Šťastný je spojený aj s vydavateľskou činnosťou, konkrétne s vydavateľstvom Nakladatelství Andrej Šťastný, ktoré publikovalo diela významných osobností slovenskej kultúry, ako bol aj Milan Lasica. Nižšie uvádzame podrobný prehľad života a tvorby tohto významného slovenského umelca.
Život a kariéra Milana Lasicu
Rané roky a rodinné zázemie
Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Jeho matka pochádzala zo Zvolena, no pred jeho narodením rodičia žili v Košiciach. Po roku 1938, keď Košice pripadli Maďarsku, sa rodina presťahovala do Zvolena. Otec bol bankovým úradníkom a po Milanovom narodení dostal lepšie pracovné miesto v Tatra banke, kvôli čomu sa presťahovali do Bratislavy.
Milanova stará mama (otcova mama) sa narodila ako sedliacka dcéra Anna Ratkovská (cca 1885). Keď mala 20 rokov, vydala sa za bankového úradníka Lasicu (1879), ktorý si pomaďarčil meno na Lipcsei (Ľupčiansky), aby si udržal miesto a postup v banke. V roku 1914 narukoval a domov sa vrátil s ťažkým zranením. Stará mama ovdovela, keď mala 36 rokov. Už nikdy sa nevydala a až do smrti chodila v čiernom. Po mužovej smrti si otvorila obchod so zmiešaným tovarom, ktorý bol v roku 1948 znárodnený.
Starý otec po matke sa volal Šmálik a bol Slovák. Matkin starý otec sa volal Muellhans, bol Maďar a nevedel vôbec po slovensky.
Komunistický prevrat vo februári 1948 zasiahol aj jeho rodičov. Podľa Lasicu jeho otec prišiel o zamestnanie, pretože Tatra banku zrušili. Bol nútený odísť do výroby, aby získal skúsenosti ako robotnícka trieda. Tieto udalosti ovplyvnili aj osobný život manželov Lasicových, ktorí sa rozviedli. Milana poslali do Pliešoviec, neďaleko Zvolena, kde žil so svojou starou mamou a otcovou sestrou Jolankou, ktorá nemala deti. Jeden rok tam aj chodil do školy.
Druhého manžela (Mateja Weselého) si Lasicova mama zobrala ešte v ten istý rok, ako sa rozviedla. Keď bola v šiestom mesiaci tehotenstva s Milanovou nevlastnou sestrou Veronikou, syna si vzala opäť k sebe do Bratislavy.
Vzdelanie a začiatky umeleckej dráhy
V Bratislave navštevoval Prvú jedenásťročnú strednú školu (dnes známu ako GAMČA). V roku 1957 bol prijatý, napriek kádrovému posudku, na VŠMU. Na prijímacích skúškach bola seriózna komisia, vrátane Andreja Bagara, rektora VŠMU, ktorý dával šancu aj tým, čo boli na tom kádrovo zle. Vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na VŠMU v Bratislave.
Už počas štúdia začal vystupovať v Tatra Revue, kde spolu s Júliusom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy.
Umelecké partnerstvo s Júliusom Satinským
Od roku 1959, ešte počas štúdia, začal Milan Lasica vystupovať s Júliusom Satinským v autorských divadelných predstaveniach. Vo svojich dialógoch a scénkach porušoval všetky pravidlá realistického divadla. Spolu sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a priklonil sa k intelektuálnemu satirickému nazeraniu na svet.
Ako komediálno-kabaretná dvojica účinkovali v Tatra revue a od roku 1966 v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze), čo bolo odjakživa ich veľkým snom. Vo svojej dramatickej tvorbe si bral za vzor českých komikov Voskovca a Wericha. Komika Lasicu a Satinského je založená na rozoberaní banálnych životných situácií a ich posune až do absurdna, čo im umožňuje dosiahnuť aj veľmi svojský prístup k jazyku. Absurdná poloha ich textov však nemá byť únikom z reality, ale skôr zvýraznením a upozornením na prázdnosť jazyka a nebezpečenstvo konvenčného myslenia. Tieto texty tiež neostávajú bez skeptického pohľadu na slovenskú mentalitu.
Tvorba pod politickým dohľadom
V rokoch 1964 - 1967 pracoval ako dramaturg Československej televízie. V rokoch 1967 - 1970 bol členom Divadla na korze v Bratislave, ktoré bolo v roku 1970 zatvorené a Lasica a Satinský dostali zákaz umeleckej činnosti. Milan Lasica vravel, že „Politická satira bola režimom povolená, no my sme boli dvojica, ktorá sa venovala ,humoru‘ a humor ako prejav slobody, ten bol zakázaný.“
Ich útočiskom sa v rokoch 1970 - 1972 stalo kabaretné divadlo Večerní Brno, no aj tu boli pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti. Po dvojročnom pôsobení museli z Česka odísť a vrátili sa na Slovensko. Po návrate do Bratislavy sa stali, vďaka ponuke Ivana Krajíčka a Kamila Peteraja, členmi operety Novej scény, pričom sa mali podieľať na komediálnych hudobných inscenáciách.
Aj v tomto čase bola ich tvorba pod dohľadom štátnych orgánov. „Často sa nám stalo, že kým sme začali predstavenie, tak usporiadateľ prišiel, zavolal si nás niekam na záchod a tam nám povedal, že v hľadisku bude takýto človek, aby sme si dávali pozor,“ hovoril Lasica. Umelci mali neustále pocit toho, že sú sledovaní a z veľkej časti i strach z toho, že ktokoľvek môže kedykoľvek prekrútiť ich slová a vyvodiť z toho dôsledky.
Emigrácia, pre ktorú sa rozhodlo množstvo slovenských umelcov, pána Lasicu neoslovila natoľko, aby jej podľahol. Hovorí, že puto k Slovensku bolo prisilné a nakoľko jeho životným poslaním i povolaním bol život na javisku, nevedel si predstaviť pôsobenie v inojazyčnej kultúre.
Podľa dobového denníka Rudé právo figuroval podpis Milana Lasicu v dokumente zvanom Anticharta zo začiatku roka 1977, ktorá mala byť reakciou na Chartu 77. Dokument s oficiálnym názvom: „Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru“ obsahoval podpisy takmer 7 000 ľudí, predovšetkým známych osobností Československa. Milan Lasica nikdy idey komunizmu nezdieľal a nikdy do Komunistickej strany Československa nevstúpil. Štátna bezpečnosť ho naopak evidovala ako preverovanú osobu.
Osobné a literárne diela
Keď mal Milan Lasica dvadsaťdva rokov, oženil sa s herečkou Zorou Kolínskou. Svadbu mali v deň jej promócie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Po ôsmich rokoch sa rozviedli. S druhou manželkou, o vyše osem rokov mladšou Magdou Vášáryovou, s ktorou sa oženil na jeseň 1980, mal dcéry Hanu (*1981) a Žofiu.
Pôsobil vo viacerých divadlách - v rokoch 1970 - 1972 v divadle Večerní Brno, 1972 - 1978 v spevohrách Novej scény v Bratislave a od roku 1978 bol členom činohry Novej scény v Bratislave.
Písal najmä texty piesní a naspieval dva albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders. Milan Lasica patril medzi autorov mnohých textov piesní Petra Lipu. Medzi jeho knižné diela patria:
- 2007 - Bodka - Fejtóny 2003-2006, zbierka fejtónov uverejnených v týždenníku Týždeň.
- 2009 - Bodka 2 - Fejtóny 2007-2009, zbierka fejtónov uverejnených v týždenníku Týždeň.
Filmová tvorba
Milan Lasica stvárnil niekoľko filmových úloh:
- 1969 - Sladké hry minulého leta ....Barón (podľa Lasicu asi najlepší film, v ktorom hral)
- 1983 - Samorost ....doc.
- 1984 - Keď jubilant plače ....Dr.
- 1986 - Utekajme, už ide! ....dr.
- 1987 - Devět kruhů pekla ....dr.
- 1993 - Posledný coctail
- 2005 - Pribinov kríž II.
Posledné roky a úmrtie
Milan Lasica zomrel 18. júla 2021 počas výročného koncertu skupiny Bratislava Hot Serenaders v bratislavskom Štúdiu L+S. Potom, ako dospieval skladbu „Ja som optimista“, počas klaňačky náhle odpadol. Po tejto udalosti sa ho nepodarilo oživiť.