Bývalý prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa počas svojho pôsobenia opakovane prihováral občanom s dôležitými posolstvami, ktoré reflektovali na kľúčové historické udalosti aj aktuálne výzvy. Vo svojich prejavoch zdôrazňoval význam demokracie, potrebu slušnosti a spravodlivosti, ako aj dôležitosť poučenia sa z minulosti pre budovanie lepšej budúcnosti.
Novoročný príhovor 2019: Hodnotenie roka 2018 a vízie do budúcnosti
V novoročnom príhovore na prelome rokov 2018 a 2019 prezident SR Andrej Kiska vyhlásil, že rok 2018 sa do histórie zapísal ako ďalší prelomový "osmičkový" rok. Slovenská spoločnosť podľa neho v tejto "ťažkej skúške" obstála a do nového roka vstupuje ako silnejšia a odolnejšia. Prezident však zároveň pripomenul, že demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry.
Rok prelomových "osmičkových" výročí a vražda Jána Kuciaka
Rok 2018 mal byť podľa prezidenta rokom pripomenutia výročí, ale vraždou dvoch mladých ľudí sa zaradil ako ďalší prelomový osmičkový rok. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zmenila rok osláv na rok zápasu o slušnosť a spravodlivosť. „Vražda nás prinútila pozrieť sa na spoločnosť, v ktorej žijeme, na štát,“ uviedol Kiska. Predpokladalo sa, že v roku 2018 sa bude viac než inokedy spomínať a bilancovať. Mal to byť rok osláv okrúhlych výročí a príležitosť pripomenúť si symboliku osmičkových rokov, ktoré v našich dejinách zohrali mimoriadnu úlohu. So zdvihnutým varovným prstom sa malo pripomínať 70 rokov od nástupu totalitného režimu, ktorý na dlhé desaťročia vzal slobodu a demokraciu, a s hlbokou úctou spomínať na odvahu veriacich, ktorí sa pred 30 rokmi postavili proti komunistickému režimu na Sviečkovej demonštrácii. „Žiaľ, poznačení smútkom a hnevom. Pretože všetko bolo inak,“ dodal.
Sám rok 2018 sa zaradil do histórie Slovenskej republiky ako ďalší prelomový „osmičkový“ rok. Taký, v ktorom nestačilo spomínať, nestačilo pripomínať si symboliku dejinných udalostí a vysvetľovať ich význam pre našu súčasnosť i našu budúcnosť. Vražda dvoch mladých ľudí a jej dôsledky prinútili pozrieť sa priamo na seba, na spoločnosť, v ktorej žijeme, a na štát, ktorý tvoríme a rozvíjame. Bolo potrebné sa poctivo opýtať, či v Slovenskej republike platia hodnoty demokracie, rešpekt k rovnosti v právach a dôstojnosti každého človeka.
Slovenská spoločnosť obstála: Slušnosť a spravodlivosť ako piliere
Podľa prezidenta sme mali za sebou rok, v ktorom sme boli konfrontovaní s obavou, či dokážeme bojovať za spoločný záujem. „Museli sme si zložiť ružové okuliare pri písaní príbehu našej krajiny. Obstáli sme. Do roku 2019 vstupujeme ako silnejšia a odolnejšia spoločnosť, vďaka ľuďom, ktorých spojil záujem o slušnosť a spravodlivosť,“ povedal Kiska. Vyjadril presvedčenie, že ľudia, ktorých dokáže spojiť záujem o slušnosť a spravodlivosť, sú a vždy budú schopní slobodu a demokraciu rozvíjať a chrániť. „V roku 2018 sme dozreli v spoločnosť, ktorá aj na tie najhoršie pravdy o sebe samej dokáže odpovedať zdravou túžbou po zmene. A ochotou o ňu bojovať - slušne, ale dôrazne,“ pokračoval. V roku 2018 sme obstáli preto, lebo sme dokázali účinne brániť hodnoty, ktoré demokraciu posilňujú.
Demokracia ako neustály proces a práca
Kiska zdôraznil, že „Demokracia je proces. Demokracia je práca. V roku 2019 nás čaká veľa práce.“ Boj dobra a zla nepozná konečné víťazstvá ani prehry, trvá stále. Potvrdzujú to všetky tie významné osmičkové výročia. Demokracia je nástroj na spravovanie rozmanitých záležitostí, spájanie rôznorodých záujmov a riešenie spoločných výziev. Prezident na záver posmelil všetkých, aby pokračovali v snahe o slušné a spravodlivé Slovensko a nenechali sa odradiť pomalými zmenami alebo neochotou niektorých politikov reagovať.
Prezident SR Andrej Kiska - príhovor
Výzvy roku 2019: Boj proti extrémizmu a dôležitosť pochopenia
Prezident Kiska tiež považoval za veľkú výzvu hľadať a ponúkať riešenia, ktoré predchádzajú rozmachu extrémnych riešení a politikov, ktorí pohŕdajú demokraciou. Zdôraznil, že tejto výzve bude Slovensko čeliť v nadchádzajúcich prezidentských voľbách či vo voľbách do Európskeho parlamentu. Dôležité je však podľa neho pochopenie a rešpekt k ľuďom, ktorí sa na svet pozerajú inak. „Aby nás napriek názorovým rozdielom spájala nádej, že zmena k lepšiemu je možná,“ dodal. Veľkou výzvou zostáva hľadať a ponúkať také riešenia, aby časť spoločnosti nevidela východisko z hnevu či beznádeje v extrémnych riešeniach a politikoch, ktorí demokraciou a slobodou pohŕdajú.
Prejav k 50. výročiu okupácie Československa v roku 1968
Prezident Andrej Kiska predniesol príhovor aj pri príležitosti 50. výročia okupácie Československa, ktorý odvysielala RTVS a na žiadosť českých občanov aj česká televízia ČT24. Zdôraznil povinnosť demokratických politikov chrániť slobodu a možnosť rozhodovať o budúcnosti bez obáv z hrubej sily.
Invázia a šok: Tragédia z augusta 1968
Pred päťdesiatimi rokmi, 21. augusta 1968, vstúpili na územie vtedajšej Československej socialistickej republiky vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky. Milióny obyvateľov Československa sa ocitli v šoku. Rozhlasoví reportéri ohlasovali neslýchanú správu: do krajiny vtrhli cudzie vojská. Po uliciach miest a obcí rachotili tanky, ľudia stáli pred nimi s holými rukami. Všetko to malo podobu nepredstaviteľného, príšerného filmu. „Naozaj, kto by bol uveril, že raz nás budú okupovať armády takzvaných »spriatelených krajín«, spojencov z Varšavskej zmluvy? Žiaľ, naozaj sa to stalo,“ uviedol Kiska. Sovietske divízie napadli Československo z východu, zo západu, zo severu aj z juhu. Pridali sa k nim poľskí, maďarskí a bulharskí vojaci, pričom jednotky armády východného Nemecka stáli na hraniciach ako rezerva. Najväčšia operácia v dejinách Varšavskej zmluvy sa vydarila, do rána obsadili celú republiku.
Dôsledky okupácie a obdobie normalizácie
Po podpísaní Moskovského protokolu sa „hororový film“ menil na krutú realitu normalizácie. Začala sa potláčať sloboda tlače, prejavu či viery. Na pracoviskách sa rozbehli potupné previerky, desaťtisíce zamestnancov boli šikanované, vyhadzovali ich z práce, ich deti nesmeli študovať. Mnohí šikovní a vzdelaní ľudia emigrovali.
Posolstvo pre súčasnosť: Ochrana slobody a historická pamäť
„Dnes sa vám prihováram zo Sliača. Z miesta, odkiaľ po dlhých 23 rokoch odišli poslední cudzí vojaci,“ povedal Kiska. Je povinnosťou dnešných demokratických politikov chrániť našu slobodu, možnosť rozhodovať o našej budúcnosti bez obáv z toho, že naše rozhodnutia zlomí hrubá sila. Preto potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami a rovnakým rešpektom k slobode, právam ľudí a demokracii.
Význam spojencov a vzdelávanie mladých generácií
Kiska pripomenul, že našich spojencov a partnerov máme v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, dvoch pilieroch našej prosperity a bezpečnosti. „Okupáciu našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy dnes odsudzujú tri pätiny obyvateľov Slovenska. Pribúda však tých, ktorí o nej vedia málo alebo nič. Najmä medzi mladými ľuďmi,“ povedal prezident. Preto prosil rodičov, učiteľov, príbuzných, ako aj pamätníkov, aby si v tieto dni našli chvíľu času a s mladšími ľuďmi a deťmi sa podelili o svoje poznatky a skúsenosti. Je im potrebné priblížiť „časy nádeje, ale aj chvíle zrady, zúfalstva a poníženia“. „Spomenuli si na obete okupácie i zásadnú zmenu, akú nám priniesol November 1989. Aby sme im pomohli pochopiť, že slová 'nikdy viac' znamenajú nielen odhodlanie, ale vyžadujú si rozumné, zodpovedné rozhodnutia, ktoré túto túžbu naplnia obsahom,“ dodal Kiska.
Ohlasy a dôležitosť prejavu
Prezident Andrej Kiska požiadal o mimoriadne vystúpenie v RTVS, ktoré súviselo s 50. výročím vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Túto iniciatívu podporila aj česká strana, najmä vzhľadom na postoj českého prezidenta. „Tá občanov vypočula a prejav slovenského prezidenta si tak budú môcť pozrieť aj v Českej republike.“
Všeobecné posolstvá a apel na zodpovednosť
Vo svojich vystúpeniach sa Andrej Kiska často dotýkal aj všeobecnejších tém týkajúcich sa fungovania štátu a zodpovednosti politikov.
Štát pre ľudí a požiadavka nezávislých inštitúcií
„Kedy sme zabudli na to, že štát je tu pre ľudí a nie ľudia pre štát?“ pýtal sa Kiska. Zdôrazňoval potrebu nezávislých inštitúcií. „Máme skutočne nezávislú políciu a prokuratúru? Myslím, že v kontexte kauzy, ktorá je témou číslo 1, chcem zdôrazniť, že keď má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať vážne následky.“
Potreba politickej zodpovednosti a riešenie problémov
Prezident Kiska vyzýval na konkrétne riešenia. „Považujem ako prezident upozorniť, kam sa Slovensko posunulo. Prestaňme donekonečna diskutovať. Je najvyšší čas zaviazať sa, že pretneme kruh chudoby.“ Zdôraznil, že vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešenie kauzy, ale obyčajným gestom slušnosti.