Etymológia je veda o pôvode slov, ktorá nám pomáha spoznať, pochopiť a zapamätať si históriu. Hoci si mnohí myslia, že existuje jednoduché vysvetlenie histórie Vianoc, skutočný príbeh je oveľa zložitejší. Vianoce sú každoročný kresťanský sviatok, ktorý sa slávi 25. decembra. Pripomínajú narodenie Ježiša Krista a sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári. Vianoce (knižné) sú obdobím pokoja, rodinnej pohody, obdarúvania sa a náboženských obradov. Slovo Vianoce je podstatné meno, stredného rodu, pomnožné (pluralia tantum).
Pôvod Slova „Vianoce“: Nemecké Korene a Alternatívne Teórie
Pôvod slova Vianoce je nejasný, ale jazykovedci sa zhodujú na jeho prevzatí z nemeckého prostredia. Vianoce pozná každý z nás, ale význam tohto slova je mnohým ukrytý pod povrchom svetielok a kolied.
Prevzatie z Nemčiny: „Weihnachten“
Slovo Vianoce (podobne ako čes. Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten, a to doslovným preložením druhej polovice slova a prevzatím a prispôsobením prvej polovice. Už zo staronemeckého winnahten (wiha - svätiť, nacht - noc) vyplýva, že je to ešte z čias predcyrilometodských. Názov „Vianoce“ sme prebrali približne pred 1 200 rokmi z nemeckého výrazu Weihnachten, čo znamená „sväté noci“.
V nemčine je toto slovo v podobe wîhe naht prvýkrát doložené až roku 1170. Prvá časť slova (weih-) je odvodená od výrazu weihen (zasväcovať), gót. weihs, st. h. n. wîh, str. h. n. wîch. Wei-nachten je teda niečo ako sväté noci, svätené alebo zasvätené noci. Jazykovedci sa zhodujú, že toto slovo je prevzaté zo staronemeckého „winnahten“ alebo z mladšieho slova „weihnachten“, čo sa v stredoveku používalo vo význame „k svätým nociam.“ V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten.
Slovo „Vianoce“ je v porovnaní s inými jazykmi veľmi originálnym pomenovaním (oproti napr. „Christmas“ - angličtina, „Roždestvo“ - ruština, „Boże Narodzenie“ - poľština). Ich pôvodný význam je jasný: ide tu o posvätné noci, v ktorých sa slávi narodenie Boha a jeho príchod na tento svet.

Ďalšie Etymologické Hypothézy
Pôvod slova Vianoce je síce nejasný, no existujú aj alternatívne teórie. Jedna z teórií hovorí, že pochádza zo staroslovanského výrazu *vielenъ dьnь, čo znamená „veľký deň“. Ďalšia teória spája pôvod so slovom „víno“, čo by mohlo súvisieť s oslavami a hostinami spojenými s týmto obdobím.
Iný názor je, že slovo Vianoce bolo zavedené do praxe v čase protestantizmu ako skomolenina talianskeho „via (di)nozze“ [čít. via (di) noce], čo doslovne znamená svadobná cesta, nakoľko k narodeniu Ježiša Krista došlo náhle na ceste do Betlehema. Rímskokatolícka terminológia na Slovensku prevzala, či lepšie povedané, si ponechala tento protestanský novotvar. Správny názov sviatku by mal byť Narodenie, ako to bolo v cyrilometodejskej staroslovančine: Roždestvo.
Rôzne Pomenovania Vianočného Obdobia na Slovensku
Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. V širšom kontexte Vianoce zahŕňajú aj obdobie Adventu, príprav na sviatky a následné dni po 25. decembri.
- Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý.
- Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov „vilija“ alebo „vigilija“, odvodený od latinského „vigília“, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície, keďže pre Židov sa deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra.
- V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer.
- Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer.
- V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun).
- V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody.

Etymologicky Súvisiace Pojmy
Medzi ďalšie etymologicky zaujímavé pojmy súvisiace s Vianocami patria:
- Advent - pre reformačné a protireformačné 16. storočie je typické slovo Advent.
- Koleda - nasledoval pôvabný výraz Koleda, ktorý však vôbec nemá pôvabný pôvod.
Historický Kontekst Dátumu a Jeho Vplyv na Vnímanie Slova
Výber dátumu pre oslavu Vianoc je neoddeliteľne spojený s vnímaním sviatku a tým aj s jeho pomenovaním.
Stanovenie Dátumu 25. Decembra
Stanoviť, odkedy si kresťania pripomínajú narodeniny svojho Spasiteľa, nie je také jednoduché. Presný dátum narodenia Ježiša Krista sa však len diskutuje a nie je vôbec dôležitý. Do cirkevného kalendára boli Vianoce ako sviatky narodenia Spasiteľa zaradené až roku 336 po Kristovi. Dátum 25. december je tradičný a pravdepodobne nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. Ako cirkevný sviatok je po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov ("Depositio Martyrum") z roku 336. Pôvod tohto dátumu je sporný.
Teórie o Výbere Dátumu a „Pohanské Korene“
Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Historik William Tighe však prezentuje najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli. Rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra - jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.
„Ukazuje sa, že stanovenie dátumu Kristovho narodenia na 25. december nebolo nijako ovplyvnené pohanskými vplyvmi,“ hovorí Tighe. Korelácia však neznamená kauzálnu súvislosť. To, že tieto sviatky jestvovali súčasne, nie je argument, ktorý by sám o sebe dokazoval, že jeden pochádza z druhého. Naopak, mohlo ísť o prípad liturgickej rivality. Sviatok mohol byť stanovený na rovnaký dátum, aby zabránil slabým kresťanom zúčastniť sa na oslavách slnka a tak upadnúť späť do pohanstva. Sv. Ján Zlatoústy tiež považuje za mimoriadne náležité, že Slnko a Kristus sa oslavujú v rovnaký deň a upriamuje pozornosť na „Slnko spravodlivosti“, mesiášske meno, ktoré Kristovi udeľuje Malachiáš (4:2).

Vianoce ako Sviatok Vtelenia
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Obsahom sviatku je oslava vtelenia a telesného narodenia Ježiša Krista, Božieho Syna. Boh sa stáva človekom a prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie a neskôr smrť a vzkriesenie, človek mohol mať účasť na Božom živote. Dôležitým aspektom sviatku je aj zjavenie sa Boha ľuďom v tele, teda vo viditeľnej podobe. Ježiš prišiel na svet nato, aby zomrel za hriechy ľudstva. Narodenie Ježiša Krista sa oslavuje vo vízií celého jeho ďalšieho života, preto sa v bohoslužobných textoch popri narodení/vtelení spomína aj Kristova smrť, jeho vzkriesenie a vykúpenie ľudstva.
Vtelenie a Ježiš Kristus (za 90 sekúnd)
tags: #akym #slovotvornym #postupom #vzniklo #slovo #vianoce