Sviatok Tu B’Av, známy aj ako 15. Av, mal v časoch Jeruzalemského chrámu značný význam. Po jeho zbúraní bol zrušený mnohý z vtedajších sviatkov, no na 15. Av sa dodnes pozerá ako na polosviatok.
Historické udalosti spojené s 15. Av
Podľa tradície prestali muži na púšti umierať práve 15. Av, po štyridsiatich rokoch putovania. Každý rok počas tohto putovania si museli všetci muži vo veku od 20 do 60 rokov predvečer 9. Av vykopať pred sebou hrob a na noc si doň ľahnúť. Každoročne zomieralo 15 000 mužov, až kým sa nenaplnil počet 600 000. Keďže v jednu noc nikto nezomrel, mysleli si, že si zmýlili dátum a do hrobov si ľahli opäť. Toto opakovali až do 15. Av, keď bolo jasné, že im Boh odpustil.
15. Av bolo tiež umožnené pochovať židovské obete protirímskeho povstania v Bejtare. Hoci obete padli už 9. Av, pochovať ich bolo možné až o šesť dní neskôr, čo je ďalší zázrak spojený s týmto dňom.
Okrem toho, kráľ Hošea, syn Elov, 15. Av zrušil zákaz pútí do Jeruzalema. Tento zákaz bol dlhé roky vynucovaný ozbrojenými strážami na ceste do Jeruzalema a vydal ho kráľ Jarobeam, ktorý sa obával znovuzjednotenia Židov po tom, čo sa rozišiel s Dávidovým rodom a založil si vlastné kráľovstvo Izrael.
V tento deň bolo tiež prikázané nosiť drevo do chrámu.
Význam 15. Av v súčasnosti
V súčasnosti je 15. Av prirovnávaný k dni zamilovaných, keď sa prednostne uzatvárajú svadby a zakladajú nové rodiny.
Ďalšie významné židovské sviatky
Židovské sviatky sú mimoriadne dôležité v náboženstve a poukazujú na príbehy, ročné obdobia alebo iné významné aspekty judaizmu. Mnohé z nich oslavujú kľúčové momenty v histórii židovského národa.
Roš ha-šana (Židovský Nový rok)
Vysoké sväté dni sa oficiálne začínajú na Roš ha-šana, židovský Nový rok. V hebrejčine znamená "Hlava roka" a je spomínaný ako výročie Stvorenia sveta a prvých krokov Adama. Je to deň oslavy začiatku nového roka, ale aj deň zúčtovania za skutky predchádzajúceho roka, ktorý má ľudí vytrhnúť z náboženskej ľahostajnosti a obrátiť ich mysle k Bohu. Podľa tradície na Roš ha-šana Boh rozhoduje o osude každého človeka v nadchádzajúcom roku. Preto nie je spojený s hlučnými oslavami, ale s ponorením sa do seba, vnútornou meditáciou, uznaním vlastných chýb a úprimným pokáním.
Ľudia si Roš ha-šana pripomínajú v synagóge, kde sa koná slávnostná bohoslužba. V domácnostiach sa rodiny stretávajú pri slávnostne prestretom stole, na ktorom nechýba hlava ryby. Tradičným symbolickým pokrmom je jablko namočené do medu, čo symbolizuje túžbu po sladkom nadchádzajúcom roku. Do medu sa namáča aj tradičné pečivo chala a jedia sa sladké koláče.
Roš ha-šana je zároveň začiatkom radu sviatočných dní, nazývaných Vysoké sviatky, a je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského kalendára - Jom Kipur.
Desať dní pokánia
Desať dní medzi Roš ha-šana a Jom Kipur sa nazýva dni pokánia. V tomto vážnom období sa dbá vo zvýšenej miere na plnenie príkazov, predlžuje sa čas venovaný štúdiu Tóry, hovoria sa ranné ospravedlňujúce modlitby (slichot) a mnohí sa postia. Ľudia vyhľadávajú priateľov aj nepriateľov, aby sa odprosili za všetko zlé, čo v uplynulom roku spôsobili, čím dochádza k všeobecnému zmiereniu.
Jom Kipur (Deň zmierenia)
Jom Kipur je najvyšší židovský sviatok, známy aj ako Deň zmierenia alebo Najvyšší zo šabbatov. V Izraeli sa v tento deň zastaví verejný aj súkromný život, rádio ani televízia nevysielajú a doprava sa zastaví. Jom Kipur je deň posvätený pokániu, modlitbám a čítaniu Písma. Predpisuje sa pokorenie sa, zdržanie sa akýchkoľvek prác okrem bohoslužby a úplný celodenný pôst ako znak pokánia pred Najvyšším Sudcom.
Židia veria, že počas Jom Kipur budú ich hriechy určite odpustené. Čítajú knihu proroka Jonáša, kde je hlavnou myšlienkou Dňa Vykúpenia odpustenie tým, ktorí činili pokánie a vrátili sa na správnu cestu.
V staroveku bol Jom Kipur jediným dňom v roku, kedy mal najvyšší kňaz dovolené vstúpiť do Svätyne svätých v Chráme, aby vykonal obrady zmierenia za Izraelský ľud.
Pesach (Sviatok nekvasených chlebov)
Pesach, často nazývaný Sviatok nekvasených chlebov, je jedným z najdôležitejších a najstarších židovských sviatkov. Pripomína vyslobodenie Židov z egyptského otroctva a útek z Egypta. Spolu so sviatkami Šavuot a Sukot patrí medzi tri pútnické sviatky.
Šavuot (Sviatok týždňov)
Šavuot, známy aj ako Sviatok týždňov alebo Letnice, je sviatok žatvy a pripomienka prebývania na púšti. Pripomína sa ním aj odovzdanie Desatora Božích prikázaní Mojžišovi na vrchu Sínaj. V súčasnosti sa počas Šavuot praktizuje študovanie Zákona a Knihy Rút celú noc. Židia si počas tohto sviatku ozdobujú domy kvetmi, pretože veria, že keď prijali Zákon, vrch Sínaj rozkvitol.
Sukot (Sviatok stánkov)
Sukot, nazývaný aj Sviatok stánkov, je poctou úrode a pripomína putovanie Izraelitov púšťou. Je to jeden z veselých sviatkov, ktorý zároveň symbolizuje koniec vegetačného obdobia roka.
Chanuka (Sviatok svetiel)
Osemdňový sviatok Chanuka, známy aj ako Festival svetiel, je na počesť znovuzasvätenia Druhého chrámu v Jeruzaleme. Zahŕňa hranie hier, zapaľovanie menory a dávanie a prijímanie darčekov. Príbeh Chanuky je zaznamenaný v Prvej a Druhej knihe Machabejcov a pripomína porážku sýrskych síl, ktoré sa pokúšali zamedziť Izraelcom praktizovať judaizmus.
Purim
Purim je najveselší zo židovských sviatkov a pripomína udalosti zaznamenané v Knihe Ester. Oslavuje sa čítaním biblickej knihy Ester, divadelnými predstaveniami, obdarúvaním chudobných, posielaním darčekov (mišloach manot) a karnevalom.
Šabat (Sobota)
Šabat je najdôležitejší sviatok, spomenutý ako jedno z prikázaní v Desatore. Slávi sa každú sobotu, od piatkového do sobotného súmraku. V tento deň sa nesmie vykonávať žiadna práca ani cestovať či vykonávať obchodné transakcie. Je to sviatok, pri ktorom sa schádzajú priatelia a celá rodina. Začína sa piatkovým obradom kabalat šabat (prijatie šabatu), po ktorom nasleduje večerná modlitba a slávnostná večera.
