Prelom októbra a novembra je každoročne obdobím, kedy si väčšina kresťanov intenzívnejšie spomína na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Tieto dni sú venované spomienke na tých, ktorí navždy zostanú v našich spomienkach. Sviatok dušičiek sa skladá z dvoch dní: Sviatku všetkých svätých (1. november) a Pamiatky zosnulých (2. november).
Predkresťanské korene a Samhain
Korene týchto sviatkov siahajú do veľmi dávnej minulosti, kedy si už staroveké kmene uctievali zosnulých. Takmer všetky národy praktizovali rôzne rituály, zamerané na oslavu a priklonenie si mŕtvych predkov, známe ako manistické obrady. Predkresťanské obdobie v našich končinách, u pohanských Slovanov, poznalo rituálne oslavy a hostiny, ktoré sa konali priamo na cintoríne na počesť mŕtvych predkov.
Kelti, ktorí žili aj na našom území, ako aj na území dnešného Anglicka, Írska a Škótska, mali veľmi vyspelú materiálnu i duchovnú kultúru. Verili, že koncom jesene a začiatkom zimy môžu duše na jednu noc opustiť podsvetie. V noci z 31. októbra na 1. novembra slávili Kelti sviatok Samhain, ktorým sa lúčili s letom a oslavovali Nový rok (1. novembra). Verili, že v túto noc, keď život (leto) odovzdáva svoje žezlo smrti (zime), prichádzajú mŕtvi na zem. Stena medzi svetom živých a mŕtvych je túto noc veľmi tenká. Počas sviatku Samhain si Kelti uctievali svojich mŕtvych predkov tým, že pri hroboch strávili v podstate celú noc (z 31. októbra na 1. novembra). V snahe nakloniť si duše mŕtvych a odohnať zlých duchov, im Kelti nachystali rôzne dobroty a obetné dary.
Vznik Sviatku všetkých svätých (1. november)
Sviatok všetkých svätých má korene v časoch rozpadu Rímskej ríše a vznikol vo východnej kresťanskej cirkvi už vo štvrtom storočí ako spomienka na tých, čo pre vieru trpeli alebo za ňu položili život. Pôvodne pripadal na siedmu nedeľu po Veľkej noci.
Rímske korene a Panteón
V starovekom Ríme vládol polyteizmus a existovali chrámy, kde sa uctievali rôzni bohovia. Po prijatí kresťanstva ostal posledným rímskym chrámom, kde sa uctievali všetky predkresťanské, teda pohanské božstvá, Panteón. Pápež Bonifác IV. v roku 609 (alebo začiatkom 7. storočia) premenil antickú svätyňu Panteón v Ríme na kresťanský chrám a zasvätil ho Panne Márii a všetkým dovtedajším svätým, zvyčajne kresťanským mučeníkom. Tým pohanský chrám získal nový, kresťanský rozmer. Pápež Bonifác IV. tak ustanovil 13. máj za Sviatok všetkých mučeníkov.
Presun dátumu a význam
Neskôr, v 8. storočí, pápež Gregor III. presunul slávenie Sviatku všetkých svätých na 1. november, kedy ho v rímskej Bazilike svätého Petra zasvätil kaplnku na počesť všetkých svätých. V roku 837 (alebo 844) pápež Gregor IV. vyhlásil, že pohanský sviatok Samhain bude aj v kresťanskej cirkvi patriť mŕtvym, a potvrdil 1. november ako dátum pre Sviatok všetkých svätých. Od roku 835 sa vďaka pápežovi Gregorovi IV. presunul na prvý november, kde sa slávi dodnes. V katolíckej cirkvi je omša v tento deň povinná a tento sviatok je na Slovensku dňom pracovného pokoja.
Pôvod Pamiatky zosnulých (Dušičky, 2. november)
Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, sa vyvinula v stredoveku a je katolíckym sviatkom, kedy sa veriaci modlia za duše zosnulých v očistci.
Úloha opáta Odila z Cluny
Druhý sviatok, Pamiatka zosnulých, má svoj pôvod v benediktínskom kláštore vo Francúzsku. V roku 998 mnísi benediktíni vo francúzskom opátstve v Cluny, pod vedením opáta Odila (†1048), začali zvoniť na kostolných zvonoch na počesť svojich zosnulých bratov. Opát Odilo z Cluny preniesol pripomínanie si pamiatky zomrelých na deň po sviatku Všetkých svätých, čím sa snažil pokresťančiť pohanské tradície.
Rozšírenie tradície a viera v očistec
Tento zvyk sa rýchlo ujal u ostatných obyvateľov a rozšíril sa do celého kresťanského sveta. Mnísi večer pred 2. novembrom zvonili a spievali žalmy za mŕtvych a modlili sa za ich duše. Nasledujúci deň slúžili zádušné omše. V 11. storočí kresťanstvo dalo kultu dávnych predkov nový význam. V tomto období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja či do Pekla. Práve očistec sa stal miestom pre dušičky, kde sa majú očistiť duše hriešnikov. Pápež Urban VI. nariadil v polovici 14. storočia, aby sa v západnej cirkvi pamiatka verných duší slávila ako sviatok. V 15. storočí v Aragónii začali dominikánski kňazi sláviť tri omše v tento deň, čo neskôr potvrdil pápež Benedikt XIV. a rozšíril pre kňazov v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike. V roku 1915 Benedikt XV. dovolil, aby každý kňaz slávil tri omše na Pamiatku zosnulých.
Význam v rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi
V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok nazýva Spomienkou na všetkých verných zosnulých. Jeho obsahom je pripomínanie si všetkých duší v očistci a pomoc týmto dušiam modlitbami a odpustkami. Pre veriacich kresťanov má sviatok veľký duchovný význam, súvisiaci s kresťanským učením o nesmrteľnej duši človeka. V evanjelickej cirkvi a. v. má sviatok názov Pamiatka zosnulých a veriaci počas neho prichádzajú ku hrobom príbuzných a známych a spomínajú na nich, avšak neoslavujú ho v kontexte očistca, keďže v jeho existenciu neveria.
Výzdoba hrobov a zvyky na Dušičky
Dušičky sú dnes hlavne spomienkou na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Tento zvyk má dve roviny: svetskú a duchovnú. Svetská rovina zahŕňa úpravu hrobov, kedy sa tam dávajú sviečky, kvety a vence. Duchovná rovina spočíva v tom, že veriaci prichádzajú na hroby, aby sa pomodlili za duše svojich mŕtvych predkov a v chrámoch sa za nich slúžia omše. V rímskokatolíckej cirkvi je zapaľovanie sviečok na hroboch znakom nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva. Dnes mnohí ľudia udržiavajú tradíciu návštevy cintorína. Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sú na Slovensku vnímané ako spomienka na zosnulých predkov.
Historický vývoj výzdoby
Do polovice 20. storočia boli hroby na vidieku veľmi jednoduché. Na jeseň sa prikrývali čečinou a dávali sa tam jedna až dve sviečky. Pre ľudí v minulosti bola dôležitá duchovná podpora duší zosnulých modlitbami a nie to, ako hrob vyzerá. Mešťania a šľachtici si budovali mohutnejšie hroby a aj ich výzdoba bola bohatšia. V súčasnosti rozdiely medzi mestom a dedinou vo výzdobe hrobov nie sú a dnes je výzdoba niekedy až príliš okázalá, čo ale nesúvisí s minulosťou. Zdobenie hrobov kvetmi či vencami je novšou tradíciou, ktorá sa ujala až na konci 19. storočia.
Tradičné pokrmy a symbolika
V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií. Na Dušičky sa napríklad piekli koláčiky z bielej a tmavej múky - prvé sa dávali na stôl pánom, druhé poddaným. Pečivo sa pieklo v tvare kríža a označovalo sa ako „kosti svätých“. Robili sa aj malé žemličky, ktoré sa plnili sladkými plnkami a predstavovali dušičky zomrelých. Večer sa zvyčajne nechávalo prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych ešte chcel zasýtiť. Lampy sa plnili maslom alebo olejom, aby si mŕtvi, ktorí prišli navštíviť svojich živých blízkych, mohli pomazať rany z očistca a vyliečiť ich. Sypala sa tiež múka do ohňa, aby vyhladované duše nezostali hladné. Neodmysliteľnou súčasťou sviatku sa stalo „živé svetlo“ v podobe plameňa - aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými, ako to hovorila keltská tradícia. Pôvodne sa na hroboch zapaľovali malé vatry, zvyk páliť sviečky so sebou prinieslo kresťanstvo.
Halloween: Pôvod a prenikanie do kultúry
Halloween sa u nás stretáva s istým odstupom, najmä staršie generácie neuznávajú jeho zábavnú stránku a je vnímaný ako americký výmysel. Jeho názov je skratkou pre „All Hallows’ Eve“ (v preklade „Predvečer Pamiatky všetkých svätých“) a má keltské korene. Odkiaľ pochádza Halloween?
Keltské korene a írski imigranti
Halloween vznikol v Írsku a bol to sviatok, počas ktorého sa ďakovalo za úrodu. Jeho pôvod sa spája s keltským Samhainom, ktorý oslavoval koniec leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Kelti verili, že v túto noc sa mŕtvi môžu vrátiť na zem a tým, že na nich budú spomínať, tieto duše môžu potešiť. Íri si túto tradíciu udržiavali a keď došlo k vysťahovaniu Írov do Ameriky v polovici 19. storočia, priniesli si sviatok so sebou. Deti z chudobných rodín chodili koledovať po domoch a dostávali oblečenie alebo pomôcky do školy. Pôvodne si Kelti na zahnanie zlých duchov vystavovali vyrezávané okrúhlice podobné repe, v ktorých horela sviečka, symbolizujúca dušu zadržanú v očistci. V Amerike Íri zistili, že na to jestvuje ešte lepšia plodina ako zemiak, a to tekvica, a tak sa ujalo vyrezávanie tekvíc.
Transformácia a komercializácia
K zmene na Halloween vo forme nosenia kostýmov došlo až v polovici 20. storočia. Veľmi do toho zasiahol Hollywood a rozvoj hororových filmov, kedy sa Halloween postupne menil a deti a mládež sa začali prezliekať za strašidelné postavy z hororov. V súčasnosti je to v Amerike rodinný sviatok, ktorý všetci oslavujú. Koledovanie tam ostalo, ale teraz už deti dostávajú sladkosti. Halloween sa veľmi výrazne zmodernizoval a skomercionalizoval. V 90. rokoch 20. storočia sa táto komerčná forma dostáva späť do Európy, kde našla svojich priaznivcov, najmä medzi mladšími generáciami.
História Halloweenu
Rozdiel medzi Halloweenom a Dušičkami
U nás to nie je rodinný sviatok, ale je to skôr priestor pre mladých ľudí, ktorí sa stretávajú v podnikoch na halloweenskych párty, skôr ako dôvod na zábavu. Dušičky sú sviatok reálnych ľudí, ktorí tu boli a chodíme si ich uctiť na cintorín, zatiaľ čo Halloween je sviatok vymyslených duchov. Halloween môže deti vystrašiť, lebo majú strach z toho, že sa niekomu blízkemu niečo stane a príde ho strašiť. Deťom nikdy nehovoríme, že naši predkovia vyjdú z hrobu a prídu nás strašiť. Smrť je prirodzenou súčasťou života, deťom treba vysvetliť, že nám je smutno, ako to prežívame, ale nikdy ich mŕtvymi nestrašíme.
Kresťanský postoj k Halloweenu
Mnoho kresťanov Halloween neuznáva. V USA existuje aj Cirkev Satanova a ich najväčším sviatkom je práve Halloween, kedy prijímajú nových členov a majú rituály na dávanie vďaky Satanovi. Pre satanistov je to oslava smrti v zmysle, že hoci človek zomrie, jeho duša neumiera. Je to ale niečo iné ako Halloween, kde ide najmä o zábavu. Satanisti veria v Satana ako duchovnú bytosť a sú mu oddaní, počas Halloweenu sa venujú modlitbám, rituálom a vzývaniu. Z tohto pohľadu je pochopiteľné, že kresťania Halloween vnímajú ako kontroverzný sviatok, na ktorom neparticipujú.