Medzi naše tradičné veľkonočné obyčaje patrí pletenie korbáčov z vŕbových prútov. Návod, ako si korbáč vlastnoručne upliesť, nám ukázal známy košikár Ján Zeman z Durcovej doliny. Kedysi sa zvyky a obyčaje dodržiavali striktnejšie, najmä na vidieku boli všetky tradície samozrejmosťou.
„Každý šibač si musel vedieť upliesť korbáč. Len maličkým chlapcom ho plietli otcovia či dedovia. Vŕby sme si udržiavali už počas roka tak, že sme ich v zime prerezali, aby v ďalšom roku vyhnali nové výhonky,“ spomína Ján Zeman. Korbáč bola naša vizitka, prirovnal by som to k štítu rytiera, preukazovali sme ním zručnosť, trpezlivosť a úctu k dievčatám. Lebo vyšibať nejakou ‚halúzkou‘ bola i pre dievča potupa a chlapec bol lajdák, ktorý si nezaslúžil ani vajíčko. Býval vždy terčom posmechu.
Šibalo sa vždy s vinšom a veľmi mierne. U nás platilo - s korbáčom sa môžeš zahnať, ale udrieť sa nepatrí. Korbáč je symbolom záujmu muža o ženu a voda je v tomto prípade symbolom zdravia. A naopak symbol vajíčka, ktoré dáva žena mužovi, ukazuje jej vďaku a odpustenie. Dnes tradície pomaly vyprchávajú, čo je veľká škoda.
Bitie korbáčom či polievanie dievčatá a ženy nemajú veľmi v obľube a nie je to vždy príjemné, no zachovanie zvyklostí pre budúce generácie by malo byť drahým opatrovaným dedičstvom. Pravý korbáč na Veľkú noc by si mal každý, kto „chce ženu biť“ upliesť vlastnoručne a sám.
Materiály a príprava
Hádam najdôležitejšie je mať materiál. Najprv si musíte zaobstarať prúty, aby ste mali z čoho pliesť. Na pletenie korbáča sú najvhodnejšie prúty z vŕby bielej, ktorá rastie pri vodných tokoch, pretože jej výhonky sú pružné a nelámavé. Podľa kraja sa líšia aj techniky, fígle či počty prútov, z ktorých sa korbáč skladá. Zvyčajne sa korbáč pletie z ôsmich prútov. Skúsení a znalí však ovládajú pletenie i z dvanástich či dvadsiatichštyroch prútov. Dĺžka korbáča sa spravidla pohybuje od pol metra do dvoch metrov, ozdobený je pletenou rukoväťou a farebnými stuhami.
Na výrobu korbáča budeme potrebovať 8 hrubších prútov. Postup pletenia korbáču bude z ôsmich prútov, ale odrežte si takých deväť - desať kúskov, ktoré budú mať dĺžku približne jeden meter (čím dlhšie prúty, tým dlhší korbáč si môžete upliesť). Samozrejme, lepšie bude, ak budeme mať v zálohe aj ďalšie prútiky pre prípad, že by sa nám počas pletenia niektorý prút zlomí.
Keď prídete s prútmi domov, dajte ich na nejaký čas do vody. Korbáč sa najlepšie pletie z mokrého prútia, ktoré je ohybnejšie. Ideálne je preto nechať prúty namočené v studenej vode niekoľko hodín pred samotným pletením, najlepšie však celú noc - napríklad doma vo vani. Prúty však treba zaťažiť, aby boli celé ponorené. Oni tak trochu zmäknú a bude sa vám s nimi jednoduchšie pracovať.
Pokiaľ sa prúty močia, nájdite si kliešte či kombinačky, špagát a miesto, kde budete pliesť. Ak je teplo, je dobré byť vonku, nakoľko nebudete mať problém s priestorom a odcviknutými koncami prútov na zemi.
Postup pletenia korbáča
Pletenie korbáča pozostáva z dvoch hlavných častí: výroby rúčky a pletenia tela korbáča.
Výroba rúčky korbáča
Pripravte si hrubší prút na tzv. omotku, ktorý si najskôr nožom na polovicu narežte. Palcami ho postupne rozštiepajte, pričom miesto štiepania treba zvyšnými prstami stláčať, aby sa prút rozštiepil na polovicu až dokonca. Tlak prstov v mieste štiepania môžete nahradiť aj kolenami.
Vezmeme si 8 prútov a z ich hrubších koncov vyformujeme okrúhly zväzok. Na koniec zväzku prútov si položíme palec. Jednu polovicu rozštiepeného prúta vsuňte medzi tenké prúty uložené do zväzku, z ktorých jeden ponechajte viacej vysunutý. A začnite ho okolo nich omotávať.
- Po prvom otočení „omotky“ prúty vo zväzku dobre utiahnite a vysunutý prút zahnite cez závit „omotky“. Takto docielite, že sa po vysušení korbáča „omotka“ nebude zvliekať.
- Pokračujte v „omotke“, za ktorú budete korbáč následne držať.
- Rozštiepený prút omotávajte pekne vedľa seba, až kým nevytvoríte požadovanú rúčku. Celková dĺžka rukoväte by nemala byť dlhšia ako dvanásť centimetrov.
- Koniec omotávacieho prúta vsuňte medzi ostatné prúty v zväzku.
Ak máme možnosť, aby nám niekto podržal rukoväť korbáča tak, aby bola oproti nám, plietlo by sa nám lepšie. Môžeme ju však nechať aj voľne visieť oproti nám. Rukoväť si môžeme tiež dať zvislo medzi kolená a pliesť tak.
Pletenie tela korbáča (z 8 prútov)
Rozdeľte si prúty na dve časti po štyri prúty na každej strane. Do každej ruky si uchopíme polovicu prútov - teda štyri. Korbáč potom splietame špičkami prútov smerom k sebe alebo, ak máme korbáč medzi kolenami, tak smerom dole. Pri pletení je potrebné neustále prúty doťahovať, aby bol korbáč pevný. Pletenie vykonávame nasledovne:
- Vezmite vonkajší prút z ľavej časti (považujme ho za prút č. 1, ak si prúty očíslujeme odľava doprava).
- Tento prút prevlečte vrchom (ponad zväzok) do stredu medzi šiesty a siedmy prút v pravej časti zväzku.
- To isté spravte s vonkajším prútom na pravej strane (napr. prút č. 8). Prevlečte ho vrchom do stredu medzi prúty v ľavej časti zväzku.
- Techniku pletenia opakujte striedavo z oboch strán, vždy berúc vonkajší prút a vplietajúc ho do stredu druhej časti zväzku.
Tento postup pletenia opakujte až do konca, t. j. asi 10 cm od konca prútika, prípadne pokiaľ sa vám zdajú byť prúty pevné a dostatočne hrubé. Tento spôsob je najrozšírenejší a používa sa dokonca v Srbsku, na južnej Morave a v južnom Poľsku.
Pletenie korbáča z ôsmich prútov
Ukončenie korbáča
Korbáč môžete ukončiť dvoma základnými spôsobmi:
Jednoduché ukončenie špagátom
Na koniec, medzi prúty, zapleťte špagát, ktorým korbáč pevne zviažete. Ten môžete potom zamaskovať farebnou stuhou. Každá vyšibaná žena či dievča by mala podľa tradície šibačovi na korbáč priviazať novú stuhu.
Ukončenie "uškami"
Korbáč môžete ukončiť aj tzv. uškami. Stačí si prútiky rozdeliť na dve strany po štyroch, pričom každú stranu prútikov budete zapletať vždy do kríža po dva a dva prútiky. To isté aj na druhej strane. Vzniknú vám dve ušká, ktoré ukončíte pevným uzlom.
tags: #ako #upliest #velkonocny #korbas