Spokojnosť zamestnancov je kľúčovým faktorom úspešného fungovania každej spoločnosti. Okrem mzdy zohrávajú dôležitú úlohu aj zamestnanecké výhody, známe ako benefity. Cieľom benefitov je prilákať kvalitných zamestnancov, posilniť ich lojalitu, motivovať ich k lepším výkonom a poskytnúť im daňovo zvýhodnené odmeny. Jednou z foriem odmeňovania, ktorú zamestnávateľ môže poskytnúť, je aj vianočný príspevok.
Zamestnanecké benefity a ich členenie
Zamestnávatelia majú široké možnosti, ako svojim zamestnancom poskytovať benefity. Tie sa delia na peňažné a nepeňažné.
Peňažné benefity
Medzi najčastejšie peňažné benefity patria:
- Kvartálne alebo ročné odmeny: Tieto odmeny sú často viazané na výkon zamestnanca alebo hospodárske výsledky spoločnosti.
- 13. a 14. plat: Hoci od roku 2021 už nie sú oslobodené od dane z príjmov a odvodov, stále predstavujú atraktívny benefit.
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Finančná pomoc pre zamestnancov pri významnej životnej udalosti.
- Finančný príspevok na stravovanie (nad rámec zákona): Dodatočný príspevok k stravným lístkom alebo finančný príspevok na stravovanie.
- Stravné a vreckové pri pracovnej ceste: Náhrada nákladov spojených s pracovnými cestami.
- Príspevok na rekreáciu alebo šport: Podpora aktívneho oddychu a zdravého životného štýlu.
Nepeňažné benefity
Medzi nepeňažné benefity patria napríklad:
- Využívanie služobného auta aj na súkromné účely.
- Mobilný telefón a notebook: Poskytnutie pracovných nástrojov aj na súkromné účely.
- Zamestnanecká pôžička s nižším úrokom.
- Rekondičné a rehabilitačné pobyty: Starostlivosť o zdravie a regeneráciu zamestnancov.
- Vzdelávanie a školenia: Investícia do rozvoja zamestnancov a zvýšenie ich kvalifikácie.
- Zabezpečenie dopravy do zamestnania a ubytovanie.
Sociálny fond ako jeden zo zdrojov financovania
Sociálny fond (SF) tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Je dôležitým nástrojom sociálnej politiky zamestnávateľa a tvorbu a použitie SF upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.
Povinnosť tvorby a výška fondu
Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ tvorí SF povinným prídelom vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Výška povinného prídelu závisí od splnenia určitých podmienok:
- Povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok zamestnávateľ dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
- Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 % (§ 3 ods. § 3 Zákona č. 152/1994 Z. z.).
Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť fond aj z ďalších zdrojov, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Správa a čerpanie fondu
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky (§ 6 Zákona č. 152/1994 Z. z.). Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka (§ 6 ods. 3 Zákona č. 152/1994 Z. z.).
Prostriedky SF sa môžu použiť na rôzne účely v súlade so zákonom o sociálnom fonde. Medzi najčastejšie použitia patrí:
- Príspevok na stravovanie zamestnancov.
- Príspevok na rekreáciu a služby (napríklad masérske služby, kaderníctvo, kúpeľné zariadenia a rehabilitačné pobyty).
- Peňažné prostriedky vo forme pôžičky alebo finančnej výpomoci.
- Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS).
- Príspevok na dopravu do zamestnania a späť, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu a zamestnanec spĺňa podmienky (priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond). U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.
Vianočný príspevok zo sociálneho fondu a jeho daňové aspekty
Vianočný príspevok je možné poskytnúť aj zo sociálneho fondu. Ak je tento príspevok poskytnutý v peňažnej forme, podlieha zdaneniu a odvodom. Ak je však poskytnutý vo forme nepeňažného plnenia, napríklad vo forme darčekovej poukážky, môže byť oslobodený od dane do výšky 500 eur za rok, ak spĺňa stanovené podmienky.
Príspevky zo SF, ktoré sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, podliehajú zdaneniu a odvodom. Medzi takéto príspevky patrí napríklad:
- Peňažný príspevok na stravovanie (nad rámec zákona).
- Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) platený zamestnávateľom za zamestnanca (nezahŕňa sa do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie).
- Príspevok na dopravu do zamestnania a späť.
- Peňažné alebo vecné dary pri určitých príležitostiach a jubileách.
Naopak, od dane sú oslobodené napríklad:
- Príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. (hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov).
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.
- Sociálna výpomoc (do 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa).
Zdaňovanie a odvody zamestnaneckých benefitov
Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 - 4 zákona o dani z príjmov, sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem prípadov vymedzených v zákone.
Na strane zamestnanca
Pre zamestnanca môže mať benefit charakter peňažného alebo nepeňažného príjmu. Z dôvodu, že sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Uvedené platí aj v prípade, ak je benefit poskytnutý napr. manželke zamestnanca, ale tento benefit súvisí s výkonom závislej činnosti jej manžela (ak by tam nepracoval, benefit by manželka nemala), ide tak o zdaniteľný príjem jej manžela.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane
Medzi benefity, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zamestnanca, patria napr.:
- Ochranné pracovné prostriedky, pracovné oblečenie, osobné hygienické prostriedky.
- Náhrada za používanie vlastného náradia.
- Cestovná náhrada (do limitu).
- Poskytované rekondičné, rehabilitačné pobyty, preventívne prehliadky (do limitu).
- Suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil.
Príjmy oslobodené od dane
Do skupiny oslobodených benefitov od dane u zamestnancov patria napr.:
- Vzdelávanie zamestnanca (splnenie stanovených podmienok, súvisiace s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa).
- Hodnota stravy poskytnutej na pracovisku, finančný príspevok na stravovanie (do limitu).
- Suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa.
- Suma príspevku na rekreáciu (do limitu).
- Nealkoholické nápoje.
- Použitie zariadenia (rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom (ale nie služby poskytnuté v zariadení).
- Produkty vlastnej výroby (do 200 eur ročne).
- Sociálna výpomoc (do 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa).
- Doprava na miesto výkonu práce a späť (za určitých podmienok, v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne).
- Ubytovanie (do výšky 100 eur alebo 350 eur mesačne).
- Nepeňažné plnenie do výšky 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov úhrnne (platné od roku 2022), za podmienky, že ide o nedaňový výdavok na strane zamestnávateľa.
Zdaňovanie a odvody z neoslobodených benefitov
Benefity poskytnuté zamestnancom, ktoré nepatria medzi príjmy oslobodené od dane a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sa zamestnancom zdaňujú ako súčasť mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ „pripočíta“ sumu poskytnutého benefitu k dohodnutej mzde zamestnanca a z tejto celkovej sumy vypočíta odvody a daň z príjmov, ktorú vysporiada ako preddavok. Zamestnanec tak v konečnom dôsledku dostane za konkrétny mesiac nižšiu mzdu, akoby dostal bez poskytnutého benefitu, pretože bude znížená aj o odvody a daň súvisiacu s benefitom.
Hodnota poskytnutého benefitu, ktorý nie je oslobodený a ani vylúčený z predmetu dane, vchádza do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotných i sociálnych odvodov. Výnimkou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a tieto sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného na sociálne poistenie.
Na strane zamestnávateľa
Poskytovanie benefitov zamestnancom má vplyv aj na daňové povinnosti zamestnávateľa.
Daňové výdavky
Pokiaľ je poskytnutý benefit nad rámec stanovených limitov (napríklad, vyššia suma poskytnutej cestovnej náhrady ako povoľuje zákon o cestovných náhradách, vyšší finančný príspevok na stravovanie), môže si zamestnávateľ tento výdavok uznať ako daňový náklad len v tom prípade, že tento príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytnutie benefitu musí byť zároveň upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce. Ak však výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov (okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov) preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.
Zákon v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov vyslovene uvádza, ktoré výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami zamestnávateľa, a teda napr. výdavky na:
- Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk.
- Starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia.
- Vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, a vlastné vzdelávacie zariadenia.
- Príspevky na stravovanie zamestnancov.
- Príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
- Cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách.
- Tvorba sociálneho fondu, ak sú dodržané podmienky jeho tvorby podľa zákona o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Odvody na strane zamestnávateľa
V prípade poskytnutia zamestnaneckých benefitov platí, že ak ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, zamestnávateľ je povinný z tohto príjmu odvádzať aj odvody (sociálne a zdravotné) za zamestnávateľa. Ak však ide o príjem, ktorý je oslobodený od dane, resp. nie je predmetom dane z príjmu zamestnanca, zamestnávateľ „ušetrí“ aj na zdravotných a sociálnych odvodoch.
Praktický príklad: Vianočný večierok ako nepeňažný benefit
Spoločnosť zorganizovala vianočný večierok pre zamestnancov. Účasť na večierku nebola povinná, zamestnávateľ nemá zoznam zúčastnených. Pohostenie sa poskytlo zamestnancom formou bufetových stolov. V kolektívnej zmluve sú benefity definované takto: „Zamestnávateľ môže organizovať rôzne podujatia pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ako napr. vianočný večierok.“
Ak zamestnávateľ zorganizuje vianočný večierok - poskytne občerstvenie na vianočnom večierku vopred upravené v kolektívnej zmluve ako tzv. zamestnanecký benefit, vynaložené prostriedky na večierok možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Je iba na zamestnávateľovi, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. zákona č. 595/2003 Z. z. Na základe účtovných dokladov vie vypočítať hodnotu občerstvenia.
Zamestnávateľ mal mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), ako napr. rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako, pretože sa večierku mohol zúčastniť každý (tzn. občerstvenie bolo zabezpečené na všetkých zamestnancov) alebo rozpočítanie len pre zúčastnených.
V prípade, ak poskytnutie takéhoto benefitu bude so zamestnancami dohodnuté, napr. v pracovnej zmluve, či internom predpise, pôjde o daňový výdavok zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Ak by však zamestnávateľ nesplnil podmienku a poskytnutie takéhoto poradenstva, ktoré je nad rámec povinnosti zamestnávateľa, by nebolo dohodnuté napr. v pracovnej zmluve, či internom predpise, výdavok nebude daňovo uznateľný (podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov), pretože výdavok nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa.