Manželstvo je pre mnohých snúbencov nielen naplnením romantickej predstavy o veľkom dni, ale aj vyjadrením duchovnej roviny ich vzťahu. Atmosféra svätyne, zvuk organu, svetlo dopadajúce cez vitráže - to všetko vytvára výnimočný rámec pre manželský sľub. Kým sa nevesta a ženích postavia pred oltár, je potrebné prejsť určitým procesom. Zásadné sú nielen dokumenty a dohody, ale aj súlad s požiadavkami konkrétnej cirkvi. Každé vierovyznanie má totiž svoje pravidlá a očakávania - od povinnosti prípravy cez krstné listy až po zloženie viery snúbencov. Ak jeden z dvojice nie je veriaci alebo pochádza z inej cirkvi, situácia sa môže mierne skomplikovať.
Čo znamená cirkevný sobáš?
Cirkevný sobáš je obrad, ktorý má pre veriacich hlboký duchovný význam. Ide o sviatosť (v prípade katolíkov) alebo bohoslužbu (v iných cirkvách), pri ktorej si snúbenci sľubujú lásku a vernosť pred Bohom a cirkevným spoločenstvom.
Základné podmienky pre cirkevný sobáš (všeobecne)
- Pokrstený kresťan: Najdôležitejšou podmienkou je, že aspoň jeden zo snúbencov musí byť pokrsteným kresťanom.
- Prvý zväzok: Cirkev neuznáva rozvody, preto musí ísť o prvý cirkevný zväzok. Výnimku tvoria ľudia, ktorých manželstvo bolo podľa cirkevného práva vyhlásené za neplatné, alebo vdovci a vdovy.
- Osobná viera a záväzok: Predpokladá sa osobná viera a rozhodnutie vychovávať deti v tejto viere.
- Príprava na manželstvo: Absolvovanie predmanželskej prípravy je nevyhnutné. Zvyčajne to zahŕňa niekoľko stretnutí s kňazom, počas ktorých sa preberajú vieroučné a manželské témy.
- Svedkovia: Čo sa týka viery svedkov, nemusia si s ňou robiť starosti. Svedok pri cirkevnej svadbe k ničomu nezaväzuje a postačí mu občiansky preukaz a schopnosť vypočuť a potvrdiť dopredu určené slová.
Pravoslávna cirkev a manželské záväzky
Pravoslávna cirkev má v otázke manželstva najbližšie ku katolíckej, pretože tiež uznáva nerozlučiteľnosť manželstva. Sobáš v obidvoch cirkvách je preto nezvyklý, keďže si obe navzájom uznávajú sobáše a krsty. Preto je pre katolíka pravoslávny sobáš platný. Podmienkou pravoslávnych je, aby sobášil kňaz; v Katolíckej cirkvi môže sobášiť aj diakon.
Podmienky pravoslávnej cirkvi pre prijatie sviatosti manželstva (Venčanija)
- Aby vstupujúci do manželstva boli kresťanmi pravoslávnej cirkvi.
- Aby ženích nemal menej ako 18 rokov.
- Aby nevesta nebola mladšia ako 16 rokov.
- Aby ženích a nevesta neboli blízkymi príbuznými (u Slovanov sa sobáš povoľuje medzi príbuznými počínajúc štvrtým stupňom - od štvrtého kolena).
- Ak niektorá zo strán vstupujúcich do manželstva už absolvovala tri manželstvá, štvrté a nasledujúce manželstvá - povolené občianskym zákonodarstvom, cirkvou nebudú požehnané.
- Pred sobášom by snúbenci mali absolvovať spoveď a prijímanie, aby vstúpili do duchovného manželstva očistení.
- Cirkev neschvaľuje sobáš snúbencov, ak je medzi nimi vekový rozdiel viac ako 15 rokov, pretože takéto manželstvá považuje za krehké.
Zmiešané manželstvá s pravoslávnym partnerom
V živote sa stáva, že si niekto nájde partnera iného vierovyznania či dokonca bez vyznania. Zobrať si niekoho, kto v jednej z najdôležitejších otázok života nie je rovnaký, je zaiste riskantné. Ak je človek presvedčený o svojej viere v Boha a je verný svojej Cirkvi, tak zrejme je najideálnejšie, ak to aj druhá polovica berie takisto.
Katolícko-pravoslávne manželstvá
Pre Katolícku cirkev je rozdiel, či katolík uzatvára manželstvo s veriacim cirkvi, s ktorou si katolíci uznávajú sviatosť krstu, alebo s nepokrsteným človekom. Ak si katolík berie pokrsteného nekatolíka, ktorý patrí do kresťanskej cirkvi, ktorej krst sa považuje z pohľadu Katolíckej cirkvi za platný (napríklad pravoslávni), ide o zmiešané manželstvo. Takéto manželstvo si vyžaduje povolenie alebo dišpenz od miestneho ordinára (biskupa).
K žiadosti sa má priložiť dokument, kde sa katolícka stránka zaväzuje, že urobí všetko pre to, aby deti boli vychovávané v katolíckej viere. Nekatolícka stránka potvrdzuje, že o tomto záväzku vie. Ján Duda však upozorňuje, že nekatolícka stránka len podpisom potvrdzuje vedomosť o záväzku, nie vlastný záväzok. Niektorí farári to neodlišujú, no cirkev nemôže zaväzovať k niečomu človeka iného vyznania.
Ak by sa katolík zosobášil bez dišpenzu v pravoslávnom chráme, jeho manželstvo by bolo z pohľadu Katolíckej cirkvi platné, ale nedovolené. V takomto prípade by katolícky partner nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam. Pre takéhoto človeka existuje riešenie, ktorým je sanácia, zjednodušene povedané, dekrét vydaný biskupom. Cirkevné právo neumožňuje uzavrieť sobáš duplicitne, teda obrad sa nemôže opakovať v inej cirkvi.
Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov v Direktóriu na vykonávanie princípov a noriem ekumenizmu (1993) uvádza, že katolícky rodič bude rešpektovať náboženskú slobodu a svedomie druhého rodiča a bude sa starať o zachovanie jednoty a stálosti manželského zväzku a rodinného spoločenstva. Ak napriek všetkým snahám deti nie sú ani pokrstené, ani vychovávané v Katolíckej cirkvi, katolícky rodič nepadne pod cenzúru kánonického práva. Predsa však zostáva jeho povinnosť odovzdávať vlastným deťom katolícku vieru.
Pravoslávny sobáš pre katolíka
Pravoslávna cirkev je jediná, ktorej sobáš pokladá Katolícka cirkev za platný. Preto je pre katolíka pravoslávny sobáš platný. Ak už bol niekto predtým platne sobášený v pravoslávnej cirkvi, nemôže byť sobášený v katolíckej. Sobáš v evanjelickej alebo v inej protestantskej cirkvi nie je pre katolíka platný, rovnako ako sobáš moslimský či hinduistický. Veriaci katolík, ktorý bol sobášený v inom kostole ako katolíckom, nemôže v katolíckej cirkvi pristupovať k sviatostiam, napríklad k svätému prijímaniu.
Sobáš v katolíckom kostole však pre nekatolíckeho partnera neznamená povinnosť dať sa prekrstiť na katolícku vieru, ako sa to často traduje.
Možnosť prijímania sviatostí v inej cirkvi
Za istých okolností môže katolícky kňaz vyslúžiť pravoslávnemu veriacemu sviatosť zmierenia, pomazanie chorých a udeliť mu Eucharistiu, avšak len za mimoriadnych okolností (napr. fyzická alebo morálna prekážka prijať sviatosti od vlastného kňaza) a bez trvalej praxe či prozelytizmu. Pravoslávni katolícke sviatosti neuznávajú v bežných podmienkach. Podľa pravoslávneho kňaza Petra Soroku, katolíci nemôžu prijímať sväté tajiny v pravoslávnej cirkvi. Aj keď existuje teoretická možnosť, že by veriaci prijal sviatosť zmierenia, Eucharistiu alebo pomazania chorých od pravoslávneho kňaza v mimoriadnej situácii, pravoslávna cirkev to neodporúča a takýto akt by mohol viesť k nedorozumeniam.
Spoločné slávenie liturgie nie je možné - katolícky kňaz sa nemôže postaviť k oltáru s pravoslávnym a spolu s ním koncelebrovať. Avšak, v rovnakom chráme sa môžu konať pravoslávne aj katolícke liturgie, nie však spoločne alebo v ten istý čas. Príkladom je hrob sv. Mikuláša v Bari, kde sa pravidelne slúžia obe liturgie.
Priebeh pravoslávneho sobášneho obradu (Venčanije)
Pravoslávny sobášny obrad (venčanije) spája muža a ženu, spája ich duše a tvorí „malý kostol“. Prvé zmienky o svadobnom obrade pochádzajú z 1. storočia nášho letopočtu. Táto sviatosť sa stala kánonicky ustálenou v 4. storočí. Predtým boli ženích a nevesta povinní oznámiť kňazovi svoje želanie zosobášiť sa. Otec duchovný toto prianie zverejnil na omši. Ak nikto nenamietol nič proti chystanému sobášu, mohol sa konať.
Príprava a zvyklosti
- Tesne pred sviatosťou sa mladí majú držať pôstu, vyspovedať sa a prijať sväté prijímanie.
- Jeden deň pred sviatosťou sa nesmie jesť, fajčiť, piť opojné nápoje ani mať sexuálny styk.
- Obraz nevesty by mal byť skromný: dlhé biele šaty jednoduchého strihu, šatka alebo závoj, pohodlné topánky, bez mejkapu.
- V chráme sa novomanželia môžu spoločne modliť doma, a ak budú mať deti, musia sa dohodnúť, v akom obrade príjmu sviatosti a aký obrad budú praktizovať.
- Obrad sa často koná v staroslovienčine, ale manželský sľub je možné hovoriť po slovensky.
- Snúbenci si musia všetko vydiskutovať a dohodnúť sa na spoločnom rozhodnutí, ktoré budú musieť obhájiť pred svojimi rodičmi.
Časti obradu
Prijatie „tajomstva“ pravoslávneho sobáša pozostáva z dvoch hlavných častí:
1. Obrucenie (Zásnuby)
Vojdúc do chrámu, pomodliac sa, ženích sa postaví na pravú stranu a nevesta na ľavú. Presne tak sa stavajú svedkovia. Svedok na strane ženícha a svedkyňa na strane nevesty. Za nimi ich družbovia a jej družičky. Toto rozostavenie sa zachováva do konca sobášneho obradu.
Svadobné obrúčky, ktorými sa budú zasnubovať mladí, sa nachádzajú vpravo od svätého oltára blízko jedna od druhej. Diakon nasledujúc kňaza prináša ich na špeciálnom podnose. Kňaz mladomanželov trikrát žehná a každému dáva jednu sviečku. Sviečky sa dávajú, aj keď novomanželia vstupujú do manželstva druhý alebo tretíkrát.
Nasleduje odovzdávanie prsteňov. Otec duchovný pritom trikrát hovorí: „Обручается раб Божий (meno ...) рабе Божьей (meno ...)“ (Zasnubuje sa otrok Boží (meno...) otrokyni Božej (meno ...)), urobiac nad hlavou ženícha znak kríža nasúva mu obrúčku na štvrtý prst pravej ruky. Potom berie druhú obrúčku a robiac kríž nad hlavou nevesty trikrát hovorí: „Обручается раба Божья (meno ...) рабу Божьему (meno ...)“ (Zasnubuje sa otrokyňa Božia (meno ...) otroku Božiemu (meno ...)) a nasúva obrúčku na jej štvrtý prst pravej ruky. Následne otec duchovný trikrát vymení obrúčky na rukách ženícha a nevesty. Bezprostredne potom nasleduje obrad venčanija - samotného svadobného obradu.
2. Venčanije (Korunovácia)
Korunujúc ženícha kňaz hovorí: „Венчается раб Божий (meno) рабе Божьей (meno) во имя Отца и Сына и Святого Духа“ (Žení sa otrok Boží (meno ...) na otrokyni Božej (meno ...) v mene Otca i Syna i Svätého Ducha). Berie veniec, ktorým robí na ženíchovi znak kríža a dáva mu pobozkať obraz Spasiteľa pripevnený na prednej časti venca. Žehnajúc obdobne nevestu, dáva jej pobozkať obraz Presvätej Bohorodičky, zdobiaci jej veniec (korunu). Kňaz ju sobáši, pričom hovorí tieto slová: „Венчается раба Божья (meno) рабу Божью (meno) во имя Отца и Сына и Святого Духа“ (Vydáva sa otrokyňa Božia (meno ...) otroku Božiemu (meno ...) v mene Otca i Syna i Svätého Ducha).
Cirkevné kánony neobsahujú prísne pravidlá v zmysle, či majú byť vence (koruny) nasadené na hlavy novomanželov, alebo ich majú držať svedkovia nad ich hlavami, stojac za ich chrbátom. Vence sú pozlátené a môžu byť ťažké.
Potom sa prináša čaša s vínom, nad ktorou otec duchovný číta modlitbu, krížom značí čašu vína a následne ju dáva ženíchovi a neveste. Novomanželia natrikrát - po sebe, najprv ženích, potom nevesta, vypijú víno. Spoločná čaša symbolizuje spoločný osud, so spoločnými radosťami, smútkom a útechou.
Po vypití čaše vína, kňaz spája pravú ruku muža s pravou rukou ženy. Kňaz vezme manželov za ruky a pripojí sa k nim, trikrát obídu rečnícky pult. Po dosiahnutí kráľovských dverí sa mladí zastavia: ženích pobozká obraz Ježiša Krista, jeho manželka - Matku Božiu, potom si mladí vymenia miesta. Ďalej každý pobozká kríž vysunutý kňazom. Mladí ľudia dostávajú ikony Ježiša Krista a Matky Božej, ktoré musia byť zavesené nad posteľou. Kňaz vyslovuje veľa rokov pre mladých a prítomní blahoželajú.
Manželský sľub v slovenskom znení často znie: „Ja, (meno), beriem si teba (meno partnera/partnerky), za manžela/manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným/vernou manželom/manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“
Celý svadobný obrad (vrátane svätej liturgie) môže trvať hodinu a viac.
Ľudové tradície a povery spojené so sobášnym obradom
- Pád obrúčky pri obrade znamená rozpad manželstva alebo smrť jedného z manželov.
- Nikomu nedávajte ručník, na ktorom mladomanželia stáli pri sobášení. Tento ručník symbolizuje životnú cestu mladomanželov, preto je ho potrebné chrániť celý život.
- Je nutné urobiť rituálny darček chrámu za realizáciu obradu. Tradične takýmto rituálnym darčekom bol ľanový ručník, do ktorého bol zabalený bochník sviežo napečeného chleba.
- Keď sviečky mladých silne prskajú, ich manželstvo bude nepokojné.
- Koho sviečka rýchlejšie horela, ten bude kratšie žiť.
- Sobášne sviečky chráňte celý svoj život. Zapáliť ich je možné len vo veľmi ťažkých rokoch (situácii) a len v čase choroby detí.
Dokumenty a praktické aspekty cirkevného sobáša
Prípravy na svadbu v kostole zahŕňajú aj papierovanie. Dokumenty ste povinní predložiť na matričnom úrade aspoň 7 dní pred sobášom. Po úradnom overení ich musíte zaniesť na farský úrad.
Doklady pre farský úrad:
- Žiadosť o uzavretie manželstva (predpísané tlačivo, ktoré potvrdíte na matrike).
- Potvrdenie o absolvovaní cirkevných sviatostí (krst, prvé sväté prijímanie, birmovka alebo iné sviatosti, ktoré si vyžaduje daná cirkev).
- Údaje o svedkoch: meno, priezvisko, adresa a rodné číslo (u cudzincov dátum a miesto narodenia).
Doklady pre matričný úrad:
- Vyplnená žiadosť o uzavretie manželstva.
- Občianske preukazy.
- Rodné listy.
- Fotokópia úmrtného listu manžela/manželky (ak ide o vdovca/vdovu).
- Sobášny list zaniknutého manželstva (v prípade, že je jeden zo snúbencov rozvedený alebo bolo jeho manželstvo vyhlásené za neplatné).
Po svadobnom obrade sa vyhotoví zápisnica o uzavretí manželstva, ktorú cirkevný orgán doručí na príslušnú matriku do troch pracovných dní. Približne týždeň po svadbe si môžete vyzdvihnúť sobášny list.
Termín a miesto cirkevného sobáša
Termín svadby si dohodnete s oddávajúcim kňazom najneskôr tri mesiace pred plánovaným obradom. Miesto konania býva najčastejšie v domovskej farnosti jedného zo snúbencov. Ak sa rozhodnete pre iné miesto, budete potrebovať povolenie od farára vo vašom bydlisku (tzv. prepustenie z farnosti).
Pokiaľ máte svojho obľúbeného kňaza a želáte si, aby vás oddal on, budete navyše potrebovať súhlas duchovného, ktorý má poverenie na službu vo vami vybranom kostole. Svadobná výzdoba chrámu by sa s ním tiež mala prekonzultovať.
Cena svadby v kostole
Cena za cirkevný sobáš nie je striktne určená a ani požadovaná. Je však vhodné dať zaň aspoň nejaký príspevok aj bez vyzvania, a to formou daru. V predsvadobných diskusiách sa dočítate, že snúbenci najčastejšie venujú 30 až 100 eur, pričom občas čiastku sami rozdelia medzi kňaza a ďalších účastníkov obradu, napríklad kantora či miništrantov. V niektorých farnostiach je zvykom pridať aj balíček s koláčikmi alebo kvetiny.
Cirkev a civilné manželstvo
Cirkev rešpektuje štátne zákony a život v neregistrovanom manželstve vníma ako hriech. Takéto páry nemajú právo stať sa krstnými rodičmi, pretože ich život je presiaknutý nedostatkom spirituality a zhýralosti, čo znamená, že nebudú môcť vykonávať správnu duchovnú a morálnu výchovu krstného syna. Poradie oficiálneho sobáša a svadby je dnes prísne stanovené: najprv matrika, potom svadba.
Ak sa pár chce len zosobášiť, ale nechce dať pečiatku do pasu, duchovný to môže považovať za nezodpovednosť pri zakladaní novej rodiny. Mladomanželia si musia úprimne odpovedať, či sa obaja chcú vydať a či to urobia pod nátlakom. Kňaz si musí byť istý úmyselným rozhodnutím novomanželov usporiadať svadobný obrad.
Existujú výnimky z pravidiel vykonávania svadobného obradu po oficiálnom obrade, avšak to posudzuje nielen konkrétny duchovný, ale aj diecézny biskup individuálne. Môže ísť o situácie, keď sa obe udalosti konajú v rovnaký deň (s preukázaním potvrdenia z matriky) alebo ak existujú dôvody ohrozujúce zdravie a život jedného z budúcich manželov (vážne operácie, služba v „horúcich miestach“).
Svadba v kostole len pre atmosféru?
Mnohé páry túžia po sobáši v kostole pre jeho symboliku, krásu a dôstojnosť - aj keď nie sú veriaci. Žiaľ, väčšina kresťanských cirkví neumožňuje cirkevný obrad len z estetických dôvodov. Nevesta a ženích by mali mať aspoň minimálny vzťah k viere, inak je vhodnejšou voľbou civilný sobáš s duchovnými prvkami, napr. v kaplnke, v záhrade alebo na inom výnimočnom mieste.
Ak ste obaja neveriaci a nepokrstení, v katolíckom kostole, bohužiaľ, manželstvo uzavrieť nemôžete. V prípade, že sa nechcete brať na úrade alebo v inom civilnom prostredí, existuje pre vás len jeden variant, a to „odsvätený“ kostol alebo kaplnka. V tej vás neoddá kňaz, ale iná osoba kompetentná na civilné sobáše, najčastejšie starosta alebo jeho zástupca.
Medzi „odsvätené“ sakrálne stavby v Bratislave patrí napríklad Kostol Povýšenia svätého kríža a kláštor klarisiek (hovorovo jednoducho Klarisky), v Skalici Kostol sv. Františka Xaverského alebo napríklad Kostol sv. Víta v Rusovciach. Možnosť predstavujú taktiež aj niektoré zámky. Cena za takýto obrad sa odvíja od atraktivity a vyťaženosti miesta.