Krst v Gréckokatolíckej Cirkvi: Spojenie s Kristom a Cirkvou

Sviatosť krstu v Gréckokatolíckej cirkvi predstavuje základ celého kresťanského života a je vstupnou bránou do života v Duchu, otvárajúcou prístup k ostatným sviatostiam. Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Stáva sa dedičom Božích prisľúbení, očisteným od dedičného hriechu a ponorením do vody sa stáva novým človekom - novým stvorením. Práve ponorenie do vody vyjadruje jeden z najdôležitejších aspektov celého krstu - krstom je človek účastný na Kristovom utrpení i zmŕtvychvstaní. Je s Kristom zjednotený, pochovaný s ním, aby mu bol podobný aj v zmŕtvychvstaní a mohol žiť večným životom. Zomiera starému životu, aby žil novým životom (porov. Rim 6, 1 - 7).

Sviatosti Kresťanskej Iniciácie v Gréckokatolíckej Cirkvi

Vo východnom obrade je krst súčasťou celej kresťanskej iniciácie - uvedenia do kresťanského života. V Gréckokatolíckej cirkvi sa spolu s krstom vysluhuje aj sviatosť myropomazania (birmovky) a podáva sa aj Eucharistia. Spolu tieto sviatosti tvoria sviatosti kresťanskej iniciácie. Spoločným slávením týchto troch iniciačných sviatostí sa uskutočňujú tri momenty jediného tajomstva - uvedenie do Kristovho tajomstva. Kresťanská iniciácia, teda kresťanský začiatok, je zrod nového života s Ježišom Kristom, v Ježišovi Kristovi a pre Ježiša Krista.

• Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Iba platne prijatým krstom sa človek stáva schopným prijať ostatné sviatosti. Ten, kto prijal krst, spája sa s Ježišom Kristom, čo privádza k hlbokému pretvoreniu osobného života. Človek sa stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla. Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.
• Myropomazaním je krstenec označený pečaťou daru Svätého Ducha. Táto sviatosť dopĺňa krst a udeľuje dary Svätého Ducha na užšie primknutie sa ku Kristovi a ľahšie zachovanie si posväcujúcej milosti v každej situácii. V dobe cirkevných otcov sa myropomazanie označovalo ako korunovanie a zavŕšenie krstu, pripisovalo sa mu plnosť Svätého Ducha a zdokonalenie účasti na úlohách Ježiša Krista.
• Eucharistiou je ukončená úplná iniciácia krstenca. Táto sviatosť nie je len spoločenstvom jednotlivcov s Kristom, hlavou mystického tela, ale aj spoločenstvom medzi všetkými veriacimi, členmi tela, ktoré žije nový život v Kristovi. Prijímanie tela a krvi vteleného Slova vedie kresťana k dokonalosti takým spôsobom, že už nežije on, ale v ňom žije Kristus (Gal 2, 20).

Sviatostné slávenie kresťanskej iniciácie je teda viditeľný znak, ktorý ľuďom udeľuje dar dobrotivosti, poskytnutej nebeským Otcom vo svojom vtelenom Synovi, a dáva večný život tomu, kto počúva Kristovo slovo a verí tomu, ktorý ho poslal (porov. Jn 5, 24). Z uvedených charakteristík nie je potrebné odkladať krst detí a vyslúženie kompletnej kresťanskej iniciácie.

Príprava na Krst Dieťaťa

Rodičia často prichádzajú s prosbou o vyslúženie krstu pre ich dieťa. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Už predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a náležite sa na ňu pripravili. Dieťa má byť pokrstené vo vlastnom farskom kostole rodičov, teda tam, kde majú trvalé bydlisko.

Podmienky a náležitosti:

• Žiadatelia: Krst nahlási jeden z rodičov osobne na farskom úrade aspoň 2 týždne pred vyslúžením sviatostí kresťanskej iniciácie. Odporúča sa telefonicky dohodnúť si termín s kňazom.
• Miesto krstu: Pre krst dieťaťa v danej farnosti je potrebné, aby aspoň jeden z rodičov mal trvalé bydlisko, alebo aspoň tri mesiace prechodné bydlisko v obvode farnosti. Ak sú rodičia z inej farnosti, je potrebný písomný súhlas kňaza z ich farnosti.
• Požadované dokumenty: K zápisu je potrebný rodný list dieťaťa. Ak ide o krst prvého dieťaťa, rodičia potrebujú cirkevný sobášny list alebo krstné listy oboch rodičov (nepotrebujú ich v prípade, že sú sobášení v danej farnosti). Krstné listy rodičov a krstných rodičov nesmú byť staršie ako 3 mesiace. Ak boli rodičia krstení mimo danej farnosti, doložia svoje krstné listy.
• Predkrstná náuka a rozhovor: Prípravu (náuku) odporúčame ešte pred narodením dieťaťa. Náuky pred vysluhovaním sviatostí kresťanskej iniciácie sú zvyčajne v piatky, o 19:00 hod. na farskom úrade. Krstnú náuku absolvujú nielen rodičia, ale aj krstní rodičia. Obsahom náuky je oboznámenie s významom sviatostí kresťanskej iniciácie, záväzkami a úlohami rodičov. Je to tiež duchovná a praktická príprava na slávenie obradov. Pred samotným krstom je potrebné zúčastniť sa predkrstného rozhovoru s kňazom, ktorého sa účastnia rodičia a krstní rodičia.
• Situácia rodičov: Pri nahlásení krstu je potrebné predstaviť svoju situáciu (duchovný život, sviatostný život) a ozrejmiť prípadné prekážky.
• Meno dieťaťa: Treba dbať aj o to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
• Časový rámec: Časy a termíny predkrstných náuk a samotného vyslúženia kresťanskej iniciácie sú na základe dohody s kňazom. Kresťanská iniciácia obsahuje aj obrad vovedenia do Cirkvi, ktorý sa spravidla vykonáva pri jednej z nedeľných liturgií nasledujúcich po samotnom krste.
• Potrebné veci: Na krst je potrebné priniesť krstnú košieľku a sviecu.

Požiadavky na Krstných Rodičov

Je potrebné s veľkou zodpovednosťou pristúpiť aj k výberu krstných rodičov pre dieťa. Krstní rodičia (kmotri) majú pomáhať pokrstenému pri uvádzaní do kresťanského života, aby viedol kresťanský život primeraný krstu a verne plnil súvisiace povinnosti. Kňaz je povinný náležite poučiť rodičov a krstných rodičov o význame sviatosti a záväzkoch, ktoré s ňou súvisia.

Kto môže byť krstným rodičom?

K tomu, aby niekto platne plnil úlohu krstného rodiča (kmotra), cirkevné právo (CCEO) v kán. 685 vyžaduje:

• aby bol pokrstený, myropomazaný a už prijal Eucharistiu,
• bol katolíkom, bez ujmy,
• mal úmysel túto úlohu zastávať,
• bol označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje, a ak ich nie je vysluhovateľom krstu,
• nebol otcom, matkou, alebo manželom toho, kto má byť pokrstený,
• nevykonával trest vyobcovania, vrátane menšieho, ani trest pozastavenia a nebol pozbavený práva byť kmotrom,
• aby dosiahol vek požadovaný partikulárnym právom (zvyčajne 16 rokov),
• viedol život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať.

Je potrebné brať na vedomie, že krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca, teda sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev. Pomáhať deťom vo viere je s pomocou krstných rodičov. Príprava na túto úlohu je obtiažnejšia po narodení dieťaťa, keďže v tom čase pribúda veľa nových povinností. Človek, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok, sa nemôže stať krstným rodičom.

Kto nemôže byť krstným rodičom?

V nadväznosti na podmienku, aby krstný rodič viedol život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať, krstným rodičom nemôže byť:

• kto nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách, či sviatostnom živote…),
• kto neprijal sviatosť myropomazania (birmovania),
• slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka),
• len civilne zosobášený,
• nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam),
• kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.

V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť iba s jedným krstným rodičom.

Priebeh Liturgie Krstu a Myropomazania

Sviatosť krstu sa môže vysluhovať počas sv. omše, alebo mimo nej. V mnohých farských chrámoch sa sviatosti kresťanskej iniciácie vysluhujú zvyčajne v sobotu v určených hodinách. Ak prebieha krst počas omše, môže mamička v prípade potreby zájsť do sakristie dieťa prebaliť či nakojiť.

Fázy obradu:

1. Úvodné oslovenie a prijatie:

   Kňaz začína slovami: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Následne osloví rodičov a krstných rodičov: „Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho ako nás o tom poučil Kristus. A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť.“ Potom dodá: „(Meno dieťaťa), svätá matka Cirkev Ťa prijíma s veľkou radosťou.“ A bez slova poznačí dieťa znakom kríža na čele. Následne vyzve rodičov, prípadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža.

2. Bohoslužba slova a svätenie vody:

   Nasleduje Bohoslužba slova a prosby. Zväčša sa číta úryvok, ako bol Ježiš pokrstený v Jordáne od Jána Krstiteľa, a pokračuje sa slovami: „Nech ťa posilňuje sila Krista, nášho spasiteľa.“ Potom nasleduje svätenie vody. Kňaz povie: „Požehnaj, Bože, túto vodu, ktorou pokrstíme služobníka/služobnicu (meno). Veď si ho/ju vo viere povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal(a) život večný.“ Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody a namiesto nej sa povie modlitba: „Bože, daj, aby sa z tejto posvätenej vody duchovne znovuzrodil (a) tvoj služobník/služobnica M. Veď si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný.“

3. Zrieknutie sa hriechu a vyznanie viery:

   Kňaz sa prihovorí rodičom a krstným rodičom: „Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje Boží život v človekovi. Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení. Zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.“ Následne sa kňaz opýta: „Zriekate sa zlého ducha?“ Rodičia a krstní rodičia odpovedia: „Zriekam.“ Kňaz sa opýta: „Aj všetkých jeho skutkov?“ a následne vyhlási: „Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi.“

4. Samotný krst a pomazanie svätým myrom:

   Kňaz vyzve rodinu, aby pristúpila ku krstiteľnici. „My všetci sme teraz s vami vyznali vieru Cirkvi. Chcete teda, aby (Meno dieťaťa) bol(a) pokrstený(á)?“ Keď sa krst udeľuje liatím vody, dieťa má držať matka alebo otec. Kde je však zvykom, že dieťa drží krstná matka alebo krstný otec, môže sa tento zvyk ponechať. Kňaz hovorí: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud.“ Po krste kňaz položí na dieťa biele rúcho (krstnú košieľku), iná farba sa nepripúšťa. „(Meno)..stal(a) si sa novým stvorením a obliekol(a) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech Ti je znakom tejto hodnosti.“ Následne prebieha sviatosť myropomazania, pri ktorej je dieťa označené pečaťou daru Svätého Ducha.

5. Záver obradu:

   Po myropomazaní a prijatí Eucharistie kňaz povie: „Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca.“ Nasleduje Modlitba Pána a záverečné požehnanie: „Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý. Iďte v mene Božom.“

Špecifiká Krstu Dospelých

Zatiaľ čo krst detí sa udeľuje na základe viery rodičov, pri krste dospelého človeka je to práve on, kto vyjadruje túžbu byť pokrstený. Krst je sviatosť, ktorá sa udeľuje tomu, kto verí a chce sa zjednotiť s Kristom. Hlavným rozdielom je teda vedomé rozhodnutie dospelého.

Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní a o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť. Rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov. Po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.

Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi.

tags: #ako #prebieha #krst #v #greckokatolickom #kostole