Pochopenie pravidiel preplácania sviatkov, najmä ak sa prekrývajú s obdobím práceneschopnosti (PN), je pre zamestnancov aj zamestnávateľov kľúčové. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákonník práce a právne predpisy o nemocenskom poistení, detailne upravuje tieto situácie, aby zabezpečila férové zaobchádzanie a kontinuitu príjmu.
Sviatok a jeho preplácanie
V zmysle § 122 Zákonníka práce patrí zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok.
- U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí, pretože už je zahrnutá v jeho mesačnej mzde.
- Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Zamestnancovi pracujúcemu na čiastočný úväzok patrí príplatok za prácu vo sviatok rovnako, ako každému inému zamestnancovi. Takéto obmedzenie by predstavovalo znevýhodnenie oproti iným zamestnancom.
Obmedzenia maloobchodného predaja počas sviatkov
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj), okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a. Zamestnávateľ, ktorý neotvoril prevádzku (napr. potraviny) počas týchto sviatkov, postupoval v súlade so zákonom.
Práceneschopnosť (PN) a jej úhrada
Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia. Zamestnanec však o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
ePN - Elektronická práceneschopnosť
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Mechanizmus úhrady príjmu počas PN
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Proces je nasledovný:
- Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je vyplácaná zamestnávateľom od 1. najviac do 10. kalendárneho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Nemocenská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, vyplatí sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Výnimky nároku na náhradu príjmu a nemocenské
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské nevznikne študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období delený počtom dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto kalendárneho roka.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklad výpočtu PN
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
- Náhrada za 1. až 3. deň: Zamestnávateľ platí.
- Náhrada za 4. až 10. deň: Zamestnávateľ platí.
- Náhrada od 11. dňa: Sociálna poisťovňa platí (v tomto prípade dni 11-14).
Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Sviatok počas práceneschopnosti - špecifiká
Doba, počas ktorej bol zamestnanec práceneschopný, sama o sebe nemá vplyv na zvýšenie alebo zníženie mzdy zamestnanca. To znamená, že ak sviatok pripadne na obdobie, kedy je zamestnanec práceneschopný, považuje sa tento deň za deň PN a je hradený v rámci dávok nemocenského poistenia, nie ako bežná náhrada mzdy za sviatok.
Praktický príklad: Optimalizácia PN pred sviatkami
Predstavte si situáciu: zamestnanec je na PN po operácii a chce nastúpiť do práce v apríli. V jeho práci sa pracuje len cez pracovné dni - víkendy a štátne sviatky sú voľné. Rozhoduje sa medzi ukončením PN do štvrtka 29.3., s tým, že práceschopný by bol od piatku 30.3. (štátny sviatok), alebo ukončením PN do konca mesiaca, teda do 31.3., s tým, že práceschopný by bol od nedele 1.4. V oboch prípadoch by do práce nastúpil až v utorok 3.4. (ak sú 30.3. a 1.4. sviatky a 2.4. je tiež voľný, alebo 30.3. je sviatok a 1.4. je sviatok a 2.4. je víkend/deň voľna). Ak predpokladáme, že 30.3. a 1.4. sú sviatky a pre zamestnanca by to boli bežné pracovné dni, ak by nebol na PN, potom platí:
- Ak ukončí PN vo štvrtok 29.3., v dňoch 30.3. (piatok, sviatok) a 1.4. (pondelok, sviatok) by bol mimo PN. Keďže by to boli jeho obvyklé pracovné dni a nepracoval by pre sviatok, mal by nárok na náhradu mzdy za sviatok v sume priemerného zárobku (ak je hodinovo odmeňovaný) alebo by sviatok bol zahrnutý v mesačnej mzde (ak je mesačne odmeňovaný). Finančne by to mohlo byť výhodnejšie ako poberať dávku PN.
- Ak ukončí PN až v nedeľu 31.3., potom 30.3. aj 1.4. sú zahrnuté v období PN. Za tieto dni by dostával dávky práceneschopnosti, ktoré sú spravidla nižšie ako náhrada mzdy za sviatok alebo bežná mzda.
Pre zamestnávateľa je jednoduchšie, ak je zamestnanec na PN v celých blokoch. Z pohľadu príjmu zamestnanca je však dôležité zvážiť, či by ukončenie PN pred sviatkami neprinieslo vyšší príjem vďaka nároku na mzdu alebo náhradu mzdy za sviatok namiesto nemocenskej dávky.
Zmeny v statusoch vybraných sviatkov a ich dopad na mzdy
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“.
Videonávod pre riaditeľov. Ako spracovať poradie na prihláškach žiakov SŠ 2026 v1
Sviatok 1. september (Deň Ústavy SR)
Hoci je Deň Ústavy SR naďalej uvedený v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch medzi štátnymi sviatkami, v § 2 ods. 3 tohto zákona je upravená výnimka. Vďaka tomu tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
- V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň.
- Nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 15 Zákonníka práce).
Príklad č. 1: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas.
Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september už nie je dňom pracovného pokoja.
Sviatok 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu)
Rovnaký status ako 1. september má aj 28. október. Tento deň nie je dňom pracovného pokoja a z pohľadu miezd a dochádzky ide o deň, ktorý sa považuje za pracovný. Na tento deň sa tiež nevzťahuje výnimka.
Sviatok 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
Tento deň je štátnym sviatkom, ktorý je zároveň považovaný za deň pracovného pokoja. Ak zamestnanec v tento deň nepracuje z dôvodu sviatku (sviatok pripadne na jeho bežný pracovný deň), patrí mu náhrada mzdy za sviatok, ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca. Pri výpočte mzdy sa postupuje ako pri bežnom sviatku, ktorý je dňom pracovného pokoja.
Príklad č. 2: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok.
Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. 2025 odpracuje.
Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
PN v zahraničí a administratívne náležitosti
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zmluvný štát“, napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré aj v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.
Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Doklady a povinnosti pri PN
Na uplatnenie nároku na nemocenské je potrebné:
- Žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, je povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom). Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
- Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
- Iné doklady, ktoré ovplyvňujú nárok na nemocenské a jeho sumu.
Poistenec má tiež povinnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak trvala viac ako štrnásť dní (telefonicky, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu). Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.
Premlčacia lehota
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. V prípade nesplnenia povinnosti uloženej zákonom, vedomej manipulácie s informáciami alebo iného konania, v dôsledku ktorého Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume, je osoba povinná neprávom vyplatené sumy nahradiť.