Pojem "modrý" sa v rôznych kontextoch spája s výnimočnými udalosťami alebo stavmi, ktoré sa vyznačujú svojou zriedkavosťou alebo špecifickou povahou. V tomto článku sa pozrieme na dva takéto fenomény: astronomický úkaz Modrý Mesiac a psychologicko-lingvistický pojem Modrý Pondelok.
Modrý Mesiac: Astronomický Úkaz
Slovné spojenie Modrý Mesiac (alebo Blue Moon) zarezonovalo nielen Slovenskom koncom júla 2015, keď sa tento jav odohral 31. júla. Je dôležité zdôrazniť, že toto pomenovanie nemá nič spoločné so samotným zafarbením Mesiaca, pretože Mesiac nikdy nie je modrý. Modrastý odtieň môže získať len výnimočne, ak je v zemskej atmosfére dym z rozsiahlych požiarov alebo popol zo sopečných výbuchov. Na to, aby sa Mesiac zafarbil do modra, musia mať častice prachu veľkosť iba o trochu viac ako 0,7 mikrometra. Príkladmi takýchto udalostí boli výbuchy sopiek ako Krakatoa (1883), Mount St. Helens (1980) alebo Mount Pinatubo (1991), ktoré spôsobili tento efekt.
Definícia a frekvencia Modrého Mesiaca
Astronóm Mgr. Marek Husárik, PhD., z Astronomického ústavu SAV vysvetľuje, že nie je jasné, odkiaľ pochádza toto slovné spojenie. Najnápadnejším úkazom sprevádzajúcim obiehanie Mesiaca okolo Zeme je striedanie mesačných fáz. Štyri hlavné fázy Mesiaca - spln, posledná štvrť, nov a prvá štvrť sa pravidelne opakujú. Od jedného splnu Mesiaca po ďalší spln uplynie približne 29,5 dňa. Keďže klasický kalendárny mesiac má 30 alebo 31 dní (s výnimkou februára), logicky môže nastať situácia, kedy v jednom kalendárnom mesiaci nastanú dva splny Mesiaca. Prvý spln nastane začiatkom mesiaca a druhý, označený ako Modrý Mesiac, koncom mesiaca.
Okrem toho, že obeh Mesiaca okolo Zeme nie je rovnomerný (raz je bližšie k Zemi v čase perigea, raz ďalej v čase apogea), môže nastať aj stav, kedy v jednom astronomickom ročnom období (jar, leto, jeseň, zima) nastanú až štyri splny Mesiaca. Preto rozlišujeme dve definície pojmu Modrý Mesiac: buď je to druhý spln v jednom kalendárnom mesiaci alebo štvrtý spln Mesiaca v jednom ročnom období.
Jav označujúci druhý spln Mesiaca v mesiaci dochádza približne raz za 2,7 roka. Kedysi ľudia Modrému Mesiacu nepripisovali žiaden astronomický význam. Moderná definícia je vlastne výsledkom chyby, ktorá siaha do 40. rokov 20. storočia, keď Farmársky almanach štátu Maine (USA) uvádzal definíciu takú zložitú, že aj samotní astronómovia mali problém jej porozumieť.
Väčšina rokov má 12 splnov, jeden každý mesiac. Lunárny mesiac trvá 29,530589 dňa, zatiaľ čo naše kalendárne mesiace sú dlhšie, s výnimkou februára. Tieto zvyšné "poldni" a "jedenapoldni" sa postupne nazbierajú, takže z času na čas máme namiesto 12 splnov 13. Hoci by sa mohlo zdať, že spln je úkaz trvajúci celú noc, technicky vzaté ide o chvíľkovú udalosť, ku ktorej dochádza, keď sú Slnko, Zem a Mesiac takmer v jednej línii.
Historické a budúce pozorovania
V posledných rokoch nastal u nás dvakrát spln Mesiaca v júni 2007 (1.6. a 30.6.), v decembri 2009 (2.12. a 31.12.) a v auguste 2012 (2.8. a 31.8.). Modrý Mesiac sa napríklad odohral 31. októbra 2020. Vtedy sa prvý spln v októbri odohral v 1. a 2. deň mesiaca ako tzv. „Harvest Moon“, zatiaľ čo druhý spln bol označený ako „Blue Moon“. Tento jav sa odohráva práve na prelome 31. októbra a 1. novembra v čase Halloweenu.
Modré Mesiace bolo možné najbližšie vzhliadnuť v roku 2018, konkrétne až dva - 31. januára a 31. marca. Následne 31. októbra 2020. Podľa dostupných informácií sa tento spln v znamení Býka, považovaný za mimoriadne zvláštny a silný, naposledy vyskytol pred 76 rokmi a zopakuje sa v roku 2023.
Kultúrny a symbolický význam
Podľa starej tradície v Amerike ľudia hovoria, že druhý spln Mesiaca v kalendárnom mesiaci sa volá „modrý Mesiac”. Od neho sa odvíja aj pôvod výrazu „raz za modrý mesiac” (once in a Blue Moon), čo u nás znamená „raz za uhorský rok”, teda veľmi zriedka. Pojem „modrý Mesiac” sa na severoamerickom kontinente používa viac ako 400 rokov a má viacero významov, pričom kalendárny význam sa stal najviac rozšíreným až od osemdesiatych rokov 20. storočia.
Magicky povedané, modré splny sú úžasné príležitosti na uvoľnenie a uzdravenie našich tiel, myslí a sŕdc. Splny boli vždy považované za časové okamihy, v ktorých astrologická energia vrcholí. Spln v Býkovi ponúka možnosť dostať sa do osobnej harmónie a rovnováhy. Luna v splne podporená starobylým sviatkom Samhain uľahčuje napojenie na energiu rodovej línie i energiu našich predkov, ktorých môžeme požiadať o požehnanie a ochranu nášho života.
Čo je modrý Mesiac? | Prekvapujúca veda
Modrý Pondelok: Deň Depresie a Voľna
Kým Modrý Mesiac je astronomický jav, Modrý Pondelok (Blue Monday) je koncept, ktorý sa týka psychologického stavu. S týmto pojmom prišla skupina psychológov ešte v roku 2005. Niektorí psychológovia sú presvedčení, že práve v januári je najdepresívnejší deň roka, ktorý nazvali Modrý Pondelok. Tento deň vychádza vždy na tretí pondelok v mesiaci január a je považovaný za deň, keď sa ľudia cítia najhoršie v roku.
Pojem Modrý Pondelok sa opiera o rôzne faktory vrátane počasia, dlhov, ktoré človek na seba prevzal pred sviatkami mínus reálna schopnosť ich platiť do budúcej výplaty, času, ktorý uplynul od Vianoc, a času, ktorý prešiel od novoročných predsavzatí. V súčasnosti sa metaforicky, v užšom zmysle, Modrý Pondelok označuje ako deň, keď niekto málo pracuje alebo má nechuť k práci, obvykle po zábave alebo jednoducho v pondelok.
Pôvod frazeologizmu "Modrý Pondelok"
Frazeologizmus modrý pondelok veľmi pravdepodobne vznikol doslovným prekladom z nemčiny („blauer Montag“, kde „blau“ je modrý a „Montag“ je pondelok). Od konca stredoveku v Nemecku tovariši nemuseli v pondelok (resp. v niektoré pondelky) pracovať u svojho majstra. Takýto pondelok sa nazýval najprv „guter Montag“ (dobrý pondelok), no od prelomu stredoveku a novoveku sa postupne začal nazývať „blauer Montag“.
Spojenie „blauer Montag“ je v nemčine prvýkrát bezpečne doložené z roku 1550 v texte z Viedne (v podobe „plaber montag“), hoci sporné doklady existujú už z rokov 1452 (Viedeň) a 1515 (Brandenbursko). V 16. a 17. storočí sa tento výraz vyskytoval zriedkavo, najmä v textoch z Viedne, a častejšie sa objavuje až od polovice 18. storočia.
Teórie o vzniku voľných pondelkov
Existuje viacero teórií o pôvode voľných pondelkov pre tovarišov:
- Nedostatok pracovnej sily: V dôsledku moru v 14. storočí vznikol nedostatok pracovných síl aj v remeslách. Tovariši tak boli schopní požadovať vyššiu mzdu, ktorá im bola zvýšená nepriamo - skrátením pracovného času o jeden deň (pondelok, spočiatku len časť pondelka) pri nezmenenej mzde. Tento zvyk sa udomácnil najprv v severnom Nemecku, Prusku, Krakove a Vroclavi (14. storočie), neskôr v Prahe, Viedni a Porýní (15. storočie).
- Zádušné omše: Iná teória tvrdí, že výraz vznikol podľa pondelkov (štyrikrát do roka počas kvatembrov), keď remeselníci mali voľno a museli sa zúčastniť zádušných omší pre zosnulých remeselníkov. Modrá farba bola sviatočná a nedeľná farba oblečenia roľníkov a remeselníkov.
- Etymologické korene: Pôvod nemeckého výrazu „blauer Montag“ je sporný. Jedna z etymologických teórií spája slovo „blau“ s jidišským slovom „belo“ (= bez) alebo „b'lo/b'lau“ (= zlý, ne-), ktoré sa dostalo do nemeckého argotu a následne do spisovnej nemčiny v ustálených spojeniach.
- Kresťanské povinnosti a oslavy: Zvyk voľného pondelka mohol vzniknúť aj z povinnosti kresťanov zúčastňovať sa pondelkových nešpor. V stredoveku viacero miestnych nariadení stanovilo, že veľké oslavy (hostiny, svadby, krsty) sa majú konať v pondelok, aby sa nimi neznesvätila nedeľa. Navyše, pondelok býval aj dňom cechových zhromaždení.
Rozšírenie zvyku
V slovenskom, moravskom a českom prostredí existovala povera, že pondelok je nešťastný deň pre začiatok určitých pracovných činností. Medzi tovarišmi bol zvyk v pondelok nepracovať veľmi rozšírený, ako dokazujú cechové stanovy z Ostrihomu (1675), Kremnice (1697) a Šaštína (1791). V Česku bol modrý pondelok zakazovaný už v 16. storočí, ale napríklad medzi krajčírmi pretrval až do 20. storočia.
