Koniec prvého májového týždňa tradične patrí spomienke na jednu z kľúčových osobností slovenských dejín a oslavám vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Tento rok si pripomíname 99 rokov od tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika a jubilejných 100 rokov od vzniku Československa. Milan Rastislav Štefánik, ktorého srdce bilo za národ, slobodu a lepšiu budúcnosť Slovákov, spája náš národ aj 99 rokov po svojej tragickej smrti.
Život a dielo Milana Rastislava Štefánika
Rané roky a vzdelanie
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn evanjelického farára Pavla Štefánika. Rodičovská výchova a prostredie, v ktorom vyrastal, mu vštepili neobyčajne pevné citové základy národného povedomia. Stredoškolské štúdiá absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši. V rokoch 1898 - 1904, s polročným intermezzo pobytu v Zürichu, Štefánik strávil v Prahe. Tam dva roky študoval na technike stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. júna 1904 ukončil štúdium dizertáciou z astronómie.
Vedecká kariéra a cestovateľské aktivity
Po štúdiách pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom. V Paríži sa mu podarilo uplatniť v slávnom observatóriu Meudon, kde pod vedením známeho astrofyzika J. Janssena pracoval ako asistent. Až do prvej svetovej vojny sa venoval vedeckému bádaniu. Na pôde Francúzskej akadémie vied predniesol sedem vedeckých prác týkajúcich sa osobitne výskumu slnečnej korony. Trikrát vystúpil na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Štefánik sa 30. augusta 1905 zúčastnil na pozorovaní zatmenia Slnka v Alcosebre v Španielsku a 13. januára 1907 v turkestanskom Ura Tjube. Od jesene 1911 bol francúzskym občanom. 18. októbra 1910 sledoval prechod Halleyho kométy na Tahiti, 28. apríla 1911 zatmenie Slnka na ostrove Vavau a 10. októbra 1912 v Passa Quatro v Brazílii. O rok neskôr pôsobil s vedecko-diplomatickým poslaním v Ekvádore a v roku 1914 v Marakeši v Maroku. Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Bol prvým Slovákom, ktorý vystúpil na Mont Blanc, a napriek svojmu chatrnému zdraviu tak urobil 6-krát.
Závratná kariéra vedca, diplomata a vojaka
Štefánikova ďalšia kariéra vedca a diplomata bola prerušená vypuknutím prvej svetovej vojny. V auguste 1914 bol menovaný za rytiera Radu čestnej légie. Napriek zlému zdravotnému stavu sa prihlásil do francúzskej armády a po absolvovaní leteckého výcviku bojoval v hodnosti podporučíka v rámci stíhacej leteckej skupiny MF-54 na západnom fronte; vyznamenal sa najmä v „druhej bitke artoiskej“. Vo francúzskej armáde zorganizoval aj meteorologickú službu. Od jesene 1915 pôsobil na vlastnú žiadosť v zostave leteckej skupiny MFS-99 na exponovanom srbskom fronte.
Budovateľ Československej republiky
Cez vojnu spolupracoval s Masarykom a Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Po návrate zo Srbska sa Štefánik 13. decembra 1915 stretol v Paríži s E. Benešom a ohromil ho koncepciou i detailmi svojho plánu na oslobodenie slovenského a českého národa spod nemecko-maďarského útlaku. Prof. T. G. Masarykovi sprostredkoval významné audiencie u francúzskych štátnikov a bol zakladajúcim členom Národnej rady českých krajín, od jari 1917 podpredseda Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži. V jeho prospech sa M. R. Štefánik výrazne angažoval v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a USA. Od apríla 1916 pôsobil v Taliansku a dal výrazný impulz k letákovej akcii, v ktorej nabádal slovanských vojakov rakúsko-uhorskej armády k prebehnutiu na taliansku stranu. Podarilo sa mu získať významné kontakty medzi talianskou politickou elitou. V júli 1916 bol francúzskou vládou vyslaný do Ruska a Rumunska, kde rokoval v rámci tzv. „zajateckej akcie“ o nábore čs. dobrovoľníkov z radov zajatcov pre francúzsky front. Presadil vylúčenie J. Düricha z ČSNR, inicioval tzv. Kyjevský zápis a po februárovej revolúcii 1917 v Rusku dosiahol uznanie ČSNR za jedinú predstaviteľku čs. odboja v zahraničí. V máji 1917 odcestoval major Štefánik do USA, kde organizoval nábor čs. dobrovoľníkov medzi americkými krajanmi do čs. armády. Na základe dekrétu o čs. armáde, ktorý spracovali M. R. Štefánik a E. Beneš a podpísal francúzsky prezident R. Poincaré 19. decembra 1917 sa de facto konštituovali čs. légie vo Francúzsku, politicky podriadené ČSNR v Paríži a vojensky hlavnému veleniu francúzskej armády. Po dlhých a náročných rokovaniach sa plukovníkovi Štefánikovi podarilo zlomiť aj postoj talianskej vlády a 21. apríla 1918 podpísal s talianskym ministerským predsedom V. E. Orlandom a ministrom vojny V. Zupellim dohodu o konštituovaní politicky a právne samostatných čs. légií v Taliansku a osobne sa podieľal na ich výstavbe. Mnohí spojeneckí činitelia hodnotili zmluvu ako fakticky prvé uznanie budúceho Česko-Slovenského štátu niektorou z dohodových mocností. V júni 1918 bol Štefánik menovaný do hodnosti francúzskeho brigádneho generála. Spolu s generálom M. Janinom odišiel v auguste cez USA a Japonsko k čs. armáde.
Tragická smrť a celoživotné dedičstvo
Návrat do vlasti a letecká nehoda
V roku 1919 sa minister vojny ČSR Štefánik vrátil do Európy, krátko sa zúčastnil na mierových rokovaniach v Paríži. Vynaložil maximálne úsilie, aby sa urýchlil návrat čs. légií z Ruska do vlasti. Zároveň ho prezident Masaryk poveril riešením napätých vzťahov medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou v ČSR. 20. apríla 1919 pricestoval Štefánik na rokovanie do Talianska, kde vykonal aj prehliadku čs. domobraneckých práporov v Gallarate. 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campo Formido pri Udine do dvojplošníka typu Caproni Ca.33, aby sa vrátil do vlasti. Pri pristávacom manévri sa však lietadlo zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Celá posádka našla v troskách lietadla okamžitú smrť. Štefánikov život sa skončil náhle, na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil. Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila tragická nehoda 4. mája 1919.
Spomienkové udalosti a uznanie
Celoslovenská spomienková slávnosť je pripravená na 5. mája v obci Košariská a v meste Brezová pod Bradlom pri príležitosti 99. výročia tragického úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika. V dňoch 3. - 6. mája 2018 si na Košariskách, Ivanke pri Dunaji, Bratislave, Brezovej pod Bradlom, ako aj na ďalších miestach Slovenska pripomíname 99. výročie tragickej smrti gen. M. R. Štefánika, jednej z najvýznamnejších osobností moderných dejín Slovenska, ktorý sa významnou mierou zapísal aj do európskej histórie. Od roku 2017 je majestátna Mohyla Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom svedkom dvoch spomienkových slávností, počas ktorých si návštevníci mohyly pripomínajú tragické úmrtie M. R. Štefánika a vznik Československej republiky. Regionálna spomienková slávnosť pripadá vždy na 3. mája, teda v predvečer tragickej udalosti, pričom celoštátna spomienková slávnosť sa koná pravidelne najbližší víkend. V sobotu 5. mája sa uskutočnila Celoslovenská spomienková slávnosť pri príležitosti 99. výročia tragickej smrti gen. M. R. Štefánika a 100. výročia vzniku ČSR na jeho Mohyle na Bradle. Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách.
Prezident SR Rudolf Schuster udelil Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. V roku 1993 bola Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach premenovaná na Vysokú vojenskú školu letectva gen. M. R. Štefánika v Košiciach. S platnosťou od 20. novembra 1996, na základe novely zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, sa zmenil názov na Vojenskú leteckú akadémiu generála M. R. Štefánika v Košiciach. Po jej zániku bola zákonom č. 455/2004 Z. z. k 1. septembru 2004 zriadená Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši ako štátna vysoká škola.
Milan Rastislav Štefánik - Generál a diplomat dokument časť 1
Svojím životným príbehom, činmi a charakterovými vlastnosťami ostane Milan Rastislav Štefánik pre Slovákov navždy inšpiráciou. Vďaka svojej nezabudnuteľnej osobnosti sa mu podarilo zviditeľniť malý slovenský národ vo svete. Bol to práve M. R. Štefánik, ktorý sa výrazne pričinil aj o zrod prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Tento rok si pripomíname presne 100 rokov od vzniku prvej Československej republiky, ktorá predstavovala pre Slovákov nástup novej éry v podobe veľkého posunu v kultúre, vzdelávaní či rozširovaní demokratických hodnôt. Dôležitým posolstvom po sto rokoch je, že spoločný štát Čechov a Slovákov historicky obstál aj napriek všetkým peripetiám. Málokto tak výrazne ovplyvnil naše moderné dejiny, málokto bol tak bytostne slovenský a zároveň moderne európsky a svetovo rozhľadený a uznávaný ako práve on. Bol významným politikom, astronómom, vojakom, od roku 1918 generálom francúzskej armády. Milan Štefánik dostal druhé meno Rastislav, aby mu po celý život pripomínalo hlboké slovenské a slovanské korene, z ktorých pochádza.