História predškolského vzdelávania na Slovensku siaha do začiatku 19. storočia, kedy sa začali objavovať prvé detské opatrovne. Tieto zariadenia zohrávali dôležitú úlohu v živote detí a ich rodín, najmä v obdobiach, keď sa ženy začali viac zapájať do pracovného procesu. Prvé detské opatrovne boli zamerané nielen na starostlivosť o deti, ale aj na ich výchovu a vzdelávanie. Pri príležitosti 190. výročia založenia prvej materskej školy na Slovensku si pripomíname jej historický kontext, vývoj a súčasné postavenie materských škôl v slovenskom školskom systéme.
Korene predškolského vzdelávania v Uhorsku
Vznik prvých detských opatrovní na území Uhorska súvisel s činnosťou dobročinného Ženského spolku v Budíne a Spolku priateľov ľudí v dvadsiatych rokoch 19. storočia. Tieto prvé zariadenia vznikali najmä v hospodársky rozvinutých regiónoch, kde si požiadavka lacnej pracovnej sily vynútila zvyšovanie zamestnanosti už nielen mužov, ale aj žien. Počiatky teórie predškolskej pedagogiky, pôvodne importované z Anglicka, sa cez Viedeň a Budín dostali aj do Uhorska.
Prvá detská opatrovňa v Banskej Bystrici: Kolíska predprimárneho vzdelávania
Založenie a počiatočné roky
Prvým verejným predškolským zariadením na území Slovenska, v tej dobe nazývaným detskou opatrovňou, bola opatrovňa v Banskej Bystrici. Zriadená bola 4. novembra 1829 v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici. Bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti (založených v Budíne v roku 1828 a v Pešti o rok neskôr). Ďalšie opatrovne vznikli v Bratislave v roku 1830 a v Trnave. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862.
O jej založenie sa zaslúžila propagátorka opatrovní v Uhorsku, grófka Terézia Brunswicková roku 1829, priekopníčka predškolskej výchovy v Rakúsko-Uhorsku. Táto udalosť je považovaná za začiatok inštitucionalizovanej predškolskej výchovy na Slovensku. Magistrát mesta Banská Bystrica 1. októbra 1829 prerokoval jej žiadosť, aby sa rovnako ako v Pešti a Budíne zaviedol podobný filantropický ústav v Banskej Bystrici pod ochranou magistrátu.
Priamo pri zriadení detskej opatrovne v Banskej Bystrici v roku 1829 zohral dôležitú úlohu šľachtic, významný hudobník a mecén Mikuláš Zmeškal (19. november 1759 - 23. jún 1833). On poskytol prvý finančný obnos so želaním, aby sa ústav otvoril v deň menín cisárovnej Karolíny. Jeho želanie sa splnilo 4. novembra 1829, keď bola detská opatrovňa založená a otvorená. Na fasáde budovy detskej opatrovne je v súčasnosti umiestnená pamätná tabuľa.
Dozorným orgánom bol poverený novozaložený Ženský spolok, ktorý združoval vzdelané ženy. Verejná charitatívna činnosť bola dôležitým článkom verejného a spoločenského života v Banskej Bystrici. Spočiatku bola existencia ústavu závislá z veľkej časti na daroch a podporách majetných, filantropicky a humanisticky zmýšľajúcich mecenášov. Najviac oferoval Detskej opatrovni banskobystrický občan Jakub Heinrich, ktorý jej v poslednej vôli odkázal 2000 zlatých v roku 1838 a 1000 zlatých o rok neskôr. Z úrokov týchto financií mal učiteľ každoročne prijať zadarmo do opatrovne 10 chudobných detí evanjelických rodičov.
Do roku 1853 bola hlavnou činnosťou Ženského spolku správa Detskej opatrovne. Neskôr sa jej program v nových stanovách rozšíril na sociálnu činnosť - starostlivosť o chudobných a biednych v širšom rozsahu. Okrem darov a nadácií bola prevádzka opatrovne zabezpečená mesačnými príspevkami rodičov detí podľa majetkových pomerov. Spoločenská situácia v Banskej Bystrici v období založenia detskej opatrovne bola pozitívna, čo prispelo k jej úspechu.
Výchovno-vzdelávací proces
Prekvapujúca bola vysoká úroveň humanistického charakteru výchovno-vzdelávacieho systému tejto detskej opatrovne už od jej otvorenia. Podľa dokumentov *Riadiace pravidlá (Regulae directivae)* z roku 1834 sa zamestnanie detí delilo na vzdelávanie (institutio) a praktické i telesné cvičenia (exercitatio). Robili sa rozdiely vo vzdelávaní detí chudobných a majetných občanov, pričom podľa pravidiel sa „chudobné deti majú odťahovať od vyšších poznatkov“.
Autentický obraz o priebehu výchovného procesu v roku 1836 vidno z nasledujúcej ukážky: „Deti sa vzdelávajú v elementoch poznatkov jazykom nemeckým, slovenským a maďarským: v poznaní Boha - Stvoriteľa všetkých, odriekajúc a spievajúc modlitbičky. Ukazujú sa im živočíchy, tak štvornohé ako i vtáci, a to jednak namaľované a jednak vypchaté. Ďalej sa im ukazujú rozličné remeselnícke výrobky a poučujú sa o ich používaní. Vzdelávajú sa tiež v elementoch pracovných úkonov. Učia sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť. Spievajú tiež a tancujú.“
Smernice pre Ženský spolok a detskú opatrovňu z roku 1853 podávajú obraz o výchovno-vzdelávacích formách a vybavení tejto inštitúcie. Vyučovalo sa v jednej z dvoch miestností, na stenách boli písmená, tabule, kresby, obrazy, a zariadená bola pevnými školskými lavicami. Chlapci a dievčatá sa vyučovali oddelene. Druhá miestnosť mala slúžiť viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa mali dvakrát denne vetrať a deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade, kde sa mali venovať gymnastickým cvičeniam. Opatrovňa spĺňala nielen sociálnu, ale aj výchovnú funkciu, pripravujúc deti zamestnaných rodičov na elementárnu školu, učiac ich základy kreslenia, písania, čítania, základné pracovné úkony a dva jazyky. Súčasťou boli aj detské hry, spev a tanec.
Ako príručky pre učiteľa a pomocnicu sa v tridsiatych rokoch odporúčali dve knihy: *Das praktische Handbuch fur die Erziehung des erste Kindesalters in allgemein fasslicher Darstellung, Wien, 1832* (Praktická príručka pre výchovu v ranom detskom veku vo všeobecne pochopiteľnom opise) a *Die Bewahrschule fur kleine Kinder von zwei dis sieben Jahren, Wien, 1832* (Opatrovňa pre malé deti od dvoch do siedmych rokov). Výučba a výchova v tom čase prebiehala najmä v slovenskom a nemeckom jazyku.
Presťahovanie a trvalé sídlo
Prvých sedemdesiat rokov bola Detská opatrovňa v pôvodnej budove na Striebornej ulici. V tejto budove sídlila opatrovňa do 1. júla 1899, keď sa presťahovala do dnešnej budovy na Lazovnej ulici. V roku 1898 bola pre detskú opatrovňu otvorená nová moderná budova, ktorú dal postaviť Ženský spolok za 20 000 zlatých. Predtým, v roku 1883, bola asanovaná Lazovná brána, ktorá tu pôvodne stála.
Na fasáde novej budovy prvej detskej opatrovne na Lazovnej ulici je umiestnená pamätná tabuľa s nasledovným textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA OD ŠK. R. 1898/99 UMIESTNENÁ 1. DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. ZRIADENÁ 4. 11.“. Zabezpečenie novej budovy bolo považované za posledný pozitívny počin Ženského spolku predtým, ako sa od deväťdesiatych rokov 19. storočia dal do služieb maďarizácie.
V Banskej Bystrici sa 6. novembra konala celoslovenská odborná konferencia „Odkaz prvej detskej opatrovne pre súčasné materské školy“ pod záštitou Ministerstva školstva SR. Konferencia sa uskutočnila pri príležitosti 190. výročia založenia 1. detskej opatrovne, s cieľom poukázať na jej význam v ďalšom vývoji materských škôl na Slovensku a súvislosti s ďalším smerovaním predprimárneho vzdelávania.
Vývoj predškolského vzdelávania v iných mestách a nové pedagogické prístupy
Košické opatrovne: Od Ferdinandea po Fröbelove princípy
Na označenie predškolských vzdelávacích ustanovizní sa v minulosti používalo najčastejšie označenie detská opatrovňa, v maďarskom jazyku staršie pomenovanie *kisdedóvó*, neskôr *óvoda*.
Najstaršia archívne zaznamenaná opatrovňa, ktorá bola vybudovaná v Košiciach, sa spája so vznikom Dobrovoľného ženského spolku na čele s grófkou Máriou Forgách. Spolok vznikol ešte roku 1838 a onedlho sa jeho členkám podarilo z milodarov vystavať budovu opatrovne na dnešnej Floriánskej ulici. Pomenovali ju Ferdinandeum - podľa vtedajšieho cisára Rakúska a uhorského kráľa. V 40. rokoch Ferdinandeum navštevovalo priemerne sto detí, chlapcov aj dievčat. Keďže stálo na predmestí, v lokalite, v ktorej bývali Slováci, navštevovali ju aj deti slovenského etnika. Vyučovacím jazykom bola oficiálne maďarčina a slovenčina. Tento stav trval do Rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1868, potom sa vyučovalo už len po maďarsky. Tento krok bol v súlade s dobovým hlavným cieľom opatrovní - príprava nemaďarských detí na ďalšie vzdelávanie v maďarských ľudových školách.
Detská opatrovňa v centre mesta vznikla v roku 1846 na dnešnej Kováčskej ulici. Keďže vtedajšiu Hlavnú a okolie obývali prevažne ľudia nemeckého etnika, vyučovacím jazykom bola najskôr nemčina. Podobne ako vo Ferdinandeu, po roku 1868 sa aj tu deti učili už len po maďarsky. V prvých rokoch sa počet zapísaných detí pohyboval v rozmedzí 100 - 150.
V druhej polovici 19. storočia sa do predškolského vzdelávania v Uhorsku dostávajú pokrokové idey nemeckého pedagóga **Fridricha Fröbela**, ktorý ako prvý určil hru ako hlavný vzdelávací prostriedok detí. V jeho škôlkach, takzvaných Fröbelových záhradách (*Kindergarten*), sa deti venovali spevu, tancu, záhradkárskym prácam. Podnet na založenie Fröbelovho spolku dal Gustáv Möszl a vznikol z iniciatívy slobodomurárskej lóže Haladás (Pokrok). Stanovy spolku boli schválené v roku 1873 a už o rok neskôr, v apríli 1874, bola na dnešnej Grešákovej ulici oficiálne otvorená prvá detská opatrovňa na základe Fröbelových princípov.
Z podnetu košických dominikánov vznikla aj opatrovňa na Moyzesovej ulici, udržiavaná Náboženským dobročinným spolkom. Toto združenie, ktoré vzniklo v 70. rokoch 19. storočia, považovalo za jednu zo svojich hlavných úloh popri rozvíjaní náboženskej horlivosti aj realizáciu spoločenských a kultúrnych cieľov. Spolok najprv vytvoril verejnú knižnicu a potom začiatkom 80. rokov zriadil vo vlastnom dome materskú školu pre deti z chudobných rodín, kde mali celodennú starostlivosť. Od roku 1888 sa o najmenších starali v dvoch izbách a od roku 1903 prevzali vedenie rehoľné sestry dominikánskej rehole. Do konca 19. storočia vznikli ešte ďalšie opatrovne, vrátane súkromnej opatrovne diplomovanej učiteľky K. v roku 1888.
Súčasné materské školy na Slovensku a ich vývoj po roku 1999
Moderné smerovanie a legislatívny rámec
Významným medzníkom bolo zaradenie materských škôl do sústavy škôl ako jeden z druhov škôl poskytujúcich predprimárne vzdelanie. Výchova a vzdelávanie sa začalo uskutočňovať podľa štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách a školského vzdelávacieho programu. September 2021 sa zapísal do histórie materských škôl na Slovensku ako dátum, od ktorého sa začalo uplatňovať povinné predprimárne vzdelávanie pre deti, ktoré dovŕšia päť rokov veku. Materské školy prešli výraznými zmenami z hľadiska materiálneho a organizačného zabezpečenia, obsahu vzdelávania a metód dosahovania cieľov.
V roku 1999 bol predstavený nový *Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách*, ktorý priniesol prosociálnu výchovu. V roku 2008 sa materská škola stala prvým článkom školskej sústavy a bol schválený *Štátny vzdelávací program ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie (ŠVP)*. Súčasťou ŠVP sa stali prierezové témy a zaviedol sa kompetenčný profil absolventa predprimárneho vzdelávania. V roku 2016 ministerstvo školstva schválilo nový ŠVP pre predprimárne vzdelávanie v materských školách.
Takto vyzeral prvý deň po znovuotvorení materských škôl
Rôznorodosť a komunitný význam
V súčasnosti je na Slovensku v sieti škôl a školských zariadení takmer 3000 materských škôl. Materské školy, ako napríklad v obci Pečeňady, zohrávajú dôležitú úlohu v živote obce. Okrem výchovno-vzdelávacej činnosti organizujú množstvo podujatí pre deti a ich rodičov, ako sú Mikuláš, vianočné besiedky, Deň matiek, karnevaly a tvorivé dielne. Škola tiež spolupracuje s miestnymi organizáciami a zapája sa do obecných podujatí, čím prispieva k rozvoju komunitného života.
Príkladom rozvoja je aj Materská škola v Zemianskych Kostoľanoch, ktorá v roku 2024 oslávila 30. výročie svojho pôsobenia v nových priestoroch, alebo Cirkevná materská škola sv. Terezky v Michalovciach, prvá cirkevná MŠ na Slovensku, ktorá oslávila 30. výročie s prioritou lásky vo výchove. Podobné jubileá si pripomínajú mnohé iné inštitúcie, ako napríklad materská škola v Dúbravke, ktorá oslávila 50. výročie svojho založenia, čo svedčí o dlhodobom význame a kontinuite predškolského vzdelávania.
Výzvy a perspektívy
Súčasná opatrovateľská starostlivosť na Slovensku, aj v kontexte materských škôl, čelí viacerým výzvam, ako sú nedostatok finančných zdrojov, nedostatok kvalifikovaného personálu a starnutie populácie. Je dôležité neustále zlepšovať systém a zvyšovať povedomie o význame predškolského vzdelávania pre komplexný rozvoj detí a celú spoločnosť.