Horná Súča je malebná obec nachádzajúca sa na Slovensku v okrese Trenčín, približne 16 km od krajského mesta. Táto obec patrí k jednej z najväčších dedín na strednom Považí a dodnes si uchováva svoj rázovitý charakter. Je zložená z centrálnej osady a rozsiahlych kopaníc, ktoré dotvárajú jej jedinečnú štruktúru. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1208, čo pred 800 rokmi predstavovalo dôležitý medzník v jej histórii. Dnes si pripomíname jej bohatú minulosť a prítomnosť.
Geografická poloha a príroda
Horná Súča leží v pohorí Biele Karpaty, ktoré tvoria jej nádherné prírodné pozadie. Najnižším bodom obce je údolie riečky Súčanka, prítoku Váhu, vo výške 290 m n. m. Naopak, najvyšším bodom je vrch Javorník s nadmorskou výškou 783 m n. m. Okrem Javorníka sa v okolí nachádzajú aj ďalšie vrchy, ako sú Čerešienky (758 m n. m.), Chabová (751 m n. m.), Košáre (700 m n. m.) a Fornáková (627 m n. m.).
Lesy v okolí Hornej Súče sú tvorené prevažne bukom, smrekom, dubom i smrekovcom opadavým. V tejto oblasti sú tiež bohaté náleziská orchidejovitých kvetov, najmä vstavača obyčajného, kruštíka močiarneho a prstnatca májového. Celá obec spadá do Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, ktorá zahŕňa dve prírodné rezervácie:
- V nálezisku Horná Závrská sa na ploche 1,5 ha chráni močiarna flóra a fauna.
- V nálezisku Debšín sa chránia na rozlohe 9,61 ha vodou napojené svahy s bohatým výskytom prasličky obrovskej.
- V prírodnej pamiatke Včelíny na rozlohe 1,29 ha sa chránia oligotrofné trávnaté spoločenstvá.
História obce
Prvá písomná zmienka o obci Horná Súča pochádza z roku 1208. Spomína sa v darovacej listine pre nitrianskeho biskupa pod názvom „de Sucsa“. V roku 1244 daroval kráľ Belo IV. územie Súče Bohumírovi, pričom presne stanovil jej hranice. Prvá zmienka o rozdelení Súče je v listine zo dňa 11. júna 1439, kde sa spomína Veľká (Dolná) a Pustá (Horná) Súča. Okolo roku 1700 sa Horná Súča osamostatnila od Dolnej Súče a postupne sa rozrastala.
Hradisko Krasín
Oblasť dnešnej Hornej Súče má oveľa staršiu históriu. Krasín (tiež nazývaný Krásin) bol dôležitým hradiskom už v dobe bronzovej, o čom svedčia nálezy keramiky a bronzových výrobkov. Z obdobia sťahovania národov sa tu zachovali železné poľnohospodárske výrobky. V stredoveku bol na vrchu vybudovaný pohraničný hrad, ktorý strážil prechod z Uhorska na Moravu. Pravdepodobne ho dal vystavať Bogomir v dobe tatárskeho vpádu.
Kopanice Hornej Súče
Horná Súča je známa svojim rozstrateným charakterom s množstvom kopaníc, medzi ktoré patria napríklad Bojková, Čerešenky, Dolná Závrská, Drhákovci, Dúbrava, Horná Závrská, Jurovci, Krásny Dub, Kuciakovci, Mičákovci, Mituchovci, Repákovci, Stehlíkovci, Štefánkovci, Štetinovci, Tarabus, Trnávka, Včelíny a Vlčí vrch. Tieto osady sú neoddeliteľnou súčasťou identity obce.
- Na kopanici U Krovinov žije približne 40 obyvateľov, prevažne poproduktívneho veku. Kedysi tu bola funkčná požiarna zbrojnica, ktorá však bola kvôli nepotrebnosti zrušená. Táto kopanica bola zasiahnutá aj druhou svetovou vojnou, keď nacisti vypálili sedem domov.
- Na kopanici U Cverenkov žije asi 130 ľudí.
Obyvatelia z kopaníc chodia pracovať do centrálnej obce, Trenčína alebo okolitých dedín, keďže vybavenosť službami je na kopaniciach minimálna až žiadna.
Pamiatky a významné objekty
V Hornej Súči sa nachádza niekoľko významných pamiatok, ktoré svedčia o jej histórii a duchovnom živote.
- Rímskokatolícky kostol: Nachádza sa priamo v Hornej Súči. Dal ho postaviť gróf Ján Illesházy v roku 1771, kedy zároveň vznikla aj farnosť a bola založená prvá škola. Pôvodne bol barokového charakteru, neskôr (v roku 1909) k nemu boli pristavané bočné lode. Klasicistický oltár pochádza z prvej polovice 19. storočia. Zo stropu na pravej strane presbytéria visí večné svetlo z roku 1786. V pravej bočnej lodi sa nachádza menší jednoduchší oltár z prvej polovice 19. storočia. Vo výklenku stojí socha Madony z prvej polovice 20. storočia a v druhej bočnej lodi je socha Božského srdca Ježišovho. Pod chórusom visí Immaculata (Nepoškvrnené počatie) z roku 1826, čo je najstarší obraz v kostole.
- Pamätník padlých v 1. svetovej vojne: Nachádza sa za kostolom.
- Kaplnka Ružencovej Panny Márie: Táto kaplnka sa nachádza v časti Dúbrava a pochádza z roku 1993. Je zasvätená Ružencovej Panne Márii a leží v blízkosti minerálneho prameňa Slatina.
Kultúrny život a tradície
Horná Súča má bohatý kultúrny život a je domovom viacerých hudobných a folklórnych telies, ktoré reprezentujú obec. Medzi ne patria dychová hudba Hornosúčanka, Chabovienka a Vlčovanka, hudobné skupiny HorSus a DŠBand. Významné miesto zaujíma aj Grand spevácky zbor Hornosúčan, založený v roku 1974, a mužská spevácka skupina Chotár, založená v roku 2008. Folklórne súbory Čajka (založená 1996) a Kukulienka udržiavajú živé ľudové tradície.
Každoročne sa v obci konajú rôzne kultúrne podujatia, ako sú:
- dožinky
- obecný bál
- festival dychových hudieb „Okolo Súče“
- festival speváckych zborov
- stretnutie Čechov a Slovákov na Peňažnej
Hospodárstvo a remeslá
Z histórie vieme, že do roku 1720 sa v obci nachádzali 3 mlyny, valachovňa, pivovar a pálenica. V roku 1790 boli pristavané ďalšie 3 mlyny, no do dnešných dní sa z nich nezachovalo nič. Napriek tomu páleničiarska tradícia pretrváva dodnes.
V súčasnosti medzi dôležité firmy patrí podnik Agrosúča, a.s. (predtým Poľnohospodársky podnik, a.s. Súčanka, a ešte predtým ŠM Horná Súča). Tento podnik sa zaoberá rastlinnou, živočíšnou a mliečnou výrobou, ako aj drevovýrobou, čím prispieva k ekonomike a rozvoju obce.