Na snímke veterán druhej svetovej vojny kladie veniec počas centrálnych osláv 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici.
Spomienkové udalosti a ocenenia účastníkov SNP
Počas osláv 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP) odovzdali prezident SR Peter Pellegrini a minister obrany Robert Kaliňák pamätné medaily viacerým účastníkom SNP. Medaily dostali Karol Kuna, František Orlovský, Juraj Penička, Vladimír Strmeň a Branislav Tvarožek. In memoriam boli ocenení Anna Bergerová, Viliam Žingor a Vojtech Ábel. Tiež Rudolf Viest in memoriam, patriaci medzi najvýznamnejšie osobnosti novodobých vojenských dejín Slovenska, a Ján Golian in memoriam, ktorý viedol ako brigádny generál prvú Československú armádu na Slovensku.
Na udalosti zo SNP si ocenení veteráni zaspomínali popoludní počas stretnutia s médiami. Účastník bojov Vladimír Strmeň hovoril aj o tom, ako prežil výbuch míny: „Nemci začali útok na naše pozície. V tom padla mína, dvoch pomocníkov guľometov nám zabila. Myslel som, že budem hluchý do smrti.“ So zážitkami sa podelil aj veterán Karol Kuna, ktorý uviedol: „Prežil som s jednotkou veľmi rušné chvíle.“
Význam dôstojnej úcty k obetiam vojny
Prezident Peter Pellegrini zdôraznil, že oslavy 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny si musíme na Slovensku uctiť dôstojne a pietne, tak ako sa patrí. Zároveň upozornil, že nesmieme ukončenie vojny miešať s aktuálnou situáciou na Ukrajine. Prezident si už uctil nedávne 80. výročie oslobodenia mesta Zvolen a položil veniec na Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády, ako aj na Ústrednom vojenskom cintoríne Kráľovskej rumunskej armády, ktorý je jedným z najväčších cintorínov rumunských vojakov v Európe.
„Celý prvý polrok sa na Slovensku bude niesť v znamení 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny,“ informoval prezident a dodal, že preto od marca počas výjazdov do slovenských regiónov navštívi aj pietne miesta. „Pri tejto príležitosti chcem vyzvať všetkých ľudí na Slovensku. Hoc budú tieto okrúhle oslavy poznamenané vojnovým konfliktom za našou východnou hranicou, chcem požiadať všetkých občanov Slovenskej republiky, aby sme si koniec druhej svetovej vojny uctili dôstojne a pietne, tak ako sa patrí,“ vyzval P. Pellegrini.
„Tie vence a pamätníky sú tu postavené nie tým, ktorí dnes bojujú, ale tým, ktorí padli za našu slobodu a reálne prišli o život alebo zdravie na území Slovenskej republiky. A im patrí naša úcta a vďaka bez ohľadu na to, čo sa dnes deje na východ od nás. Nedovoľme prekrúcať dejiny a správajme sa slušne ku všetkým obetiam všetkých armád a všetkých vojakov, ktorí zahynuli na našom území,“ doplnil.
Slovenské národné povstanie (SNP)
80. výročie SNP sa začalo 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami. Nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica.
Prípravy a priebeh SNP
Prípravy SNP iniciovala česko-slovenská exilová vláda v Londýne v roku 1943, kedy ilegálna Slovenská národná rada vytvorila Vianočnú dohodu. Jej program sa týkal zvrhnutia moci Jozefa Tisa a odstránenia všetkých fašistických, rasistických a totalitných zložiek v Slovenskom štáte. Plán ozbrojeného povstania pripravovala skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana, ktorý vypracoval dva varianty povstania.
Podľa optimálneho útočného plánu malo povstanie začať v koordinácii s postupom Červenej armády na východnom Slovensku. Akciu spustil pokyn, ktorý vydal Ján Golian 29. augusta 1944 o ôsmej večer. Nemecko veľmi rýchlo eliminovalo najlepšie povstalecké jednotky a nepretržite sa mu darilo udržiavať prevahu. Povstalecká armáda bola definitívne porazená po 60 dňoch v noci z 27. na 28. októbra 1944, keď časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja.
Rozsah a obete povstania
SNP sa rozšírilo v 30 okresoch stredoslovenského regiónu od Levoče, Spišskej Novej Vsi, Dobšinej až po Žilinu a Topoľčany. Hlavným sídlom sa stala Banská Bystrica. Dôvodom boli lepšie podmienky pre vedenie partizánskeho boja v horách a silnejšia prítomnosť odbojových skupín. Na západnom Slovensku rozsah povstania obmedzili geografické podmienky a značnú úlohu zohrali iné politické a spoločenské nálady.
Povstanie trvalo 60 dní. Zúčastnilo sa na ňom 60 000 slovenských vojakov, 18 000 partizánov a vyše 30 národov a národností zo štyroch kontinentov. Odhadovaný počet povstaleckých obetí bol okolo 10 až 15-tisíc. Nemci mali k dispozícii okolo 40 000 vojakov a Domobranu (protiváhu k 1. Slovenskej armáde).
Povstanie si vyžiadalo mnoho obetí na životoch nielen na strane povstalcov, ale aj civilného obyvateľstva. Množstvo vojakov padlo do nemeckého zajatia - vrátane oboch veliteľov Goliana a Viesta, ktorí boli odsúdení na smrť. Nemecké jednotky spolu so slovenskými kolaborantmi vypálili vyše 95 slovenských dedín, mnohí obyvatelia boli popravení alebo odvlečení do koncentračných táborov. Najtragickejšie udalosti sa odohrali v podhorských obciach, ktoré podporovali partizánov − v Kremničke, Nemeckej, Kľaku či Ostrom Grúni.
Partizánska činnosť v Novej Ľubovni
„Protifašistický zápas slovenského národa vyvrcholil 29. augusta 1944 ozbrojeným povstaním. Po vyhlásení Slovenského národného povstania zosilnela aj činnosť partizánov operujúcich v Levočskom pohorí (v Jakubianskych horách).“ Dňa 23. septembra 1944 asi o 20:30 vpadla do Novej Ľubovne skupina partizánov v počte 100-150 mužov. Partizáni postupovali smerom na Starú Ľubovňu, pričom sa pred príchodom do obce rozdelili na tri skupiny. Jedna skupina prepadla obchod Viktora Kmeča, ktorému zobrala potraviny, liehoviny a cigarety.
Po vypuknutí SNP na udržiavanie poriadku a očistenie okresu od partizánov prišla v septembri 1944 na hrad v Starej Ľubovni nemecká posádka. Do niektorých obcí boli umiestnené nemecké protipartizánske jednotky, ktoré s príslušníkmi Heimatschutzu (HS) uskutočňovali trestné výpravy proti partizánom na území okresu. Obyvatelia Novej Ľubovne boli svedkami častých prechodov vojakov nemeckej armády cez obec smerom na Jakubany v rámci protipartizánskych razií.
Obyvateľov obce otriasla správa o postrieľaní Židov zo Starej Ľubovne, ktorí sa skrývali v Levočských horách na vrchu Schotárka, nemeckým vojskom a príslušníkmi HS 16. októbra 1944. V jeseni 1944 do jednotlivých obcí okresu prišli nemecké zákopové jednotky, ktorých úlohou bolo budovať obranné opevnenia na čiare Legnava - Starina - Údol - Plaveč- Bajerovce. Do Novej Ľubovne prišlo nemecké vojsko začiatkom októbra 1944 a zotrvalo v obci až do 19. januára 1945. Po ich odchode obec obsadili ustupujúce bojové nemecké jednotky na čele s generálom Bäckerom.
Rozkazom ministra národnej obrany Slovenskej republiky Štefana Haššíka bolo do opevňovacích prác povinne zapojené civilné obyvateľstvo, dokonca aj všetka mládež vo veku od 17 do 21 rokov. 5. decembra 1944 vláda Slovenskej republiky vyhlásila na území Slovenska evakuačné pásma a zároveň sa uzniesla nariadiť dobrovoľnú evakuáciu v okresoch Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves. Okres Stará Ľubovňa bol zaradený do druhého evakuačného pásma, z ktorého obyvateľstvo malo byť evakuované do priestoru Oravy a do okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Význam SNP pre národné sebavedomie
SNP aj napriek potlačeniu prispelo k oslabeniu nacistického režimu na Slovensku. Vďaka zaradeniu našej krajiny medzi spojencov bojujúcich proti Hitlerovi nadobudlo aj medzinárodný význam. „Je veľmi dôležité zdôrazniť, že povstanie posilnilo národné sebavedomie a identitu Slovákov, ktorí dali jednoznačne najavo svoj odpor voči fašizmu a nacizmu. Vydaním výročnej razby chceme vzdať poctu tejto výnimočnej udalosti aj my,“ dodáva riaditeľ spoločnosti Tatra mincovňa Libor Veselý.
Návšteva prezidenta SR vo Zvolene a aktuálne témy
Prezident v rámci programu rokoval s primátorom mesta Vladimírom Maňkom, pričom sa venovali najmä aktuálnym problémom vo zvolenskom okrese i v meste.
Desegregácia školstva a vzdelávanie
V úvode diskusie sa zamerali na desegregáciu školstva. Primátor informoval hlavu štátu o tom, že mesto sa zapojilo do národného projektu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR s názvom Príležitosť pre všetkých. Doplnil, že v minulosti vo Zvolene patrili deti z najviac vylúčených rómskych komunít do jednej školy, pričom zmena nastala v roku 2022 a prváci z rómskych komunít už boli rozdelení do viacerých škôl.
„Chcem oceniť projekt desegregácie, ktoré mesto Zvolen predstavilo, a v ktorom sa snaží nekoncentrovať žiakov z marginalizovaných skupín do jednej školy, ale naozaj ich distribuovať v rámci celého školského systému v meste,“ uviedol prezident P. Pellegrini. V rámci oblasti vzdelávania sa dotkli aj reformy financovania školstva, a to najmä v súvislosti s rastúcim nedostatkom rôznych pedagogických asistentov, školských psychológov či podporného personálu.
Rozvoj infraštruktúry a bezpečnosť
Súčasne sa dotkli aj plánovanej výstavby severného obchvatu Zvolena, pričom obaja sa zhodli na potrebe zrýchlenia procesov v rámci projektu. Diskutovali taktiež o potrebe posilnenia právomocí mestských polícií.
„Na mestské polície by podľa môjho názoru mali prejsť nielen spôsobilosti v oblasti merania rýchlosti alebo nedodržiavania predpísanej rýchlosti a vymáhania pokút, ale myslím si, že štát by mal výraznejšie presunúť aj určité kompetencie v oblasti poriadkovej bezpečnosti smerom k mestským políciám,“ povedal prezident a dodal, že práve to by mohlo byť kľúčom k efektívnejšiemu zaplátaniu dier chýbajúcich hliadok tak v meste Zvolen, ako aj na celom území Slovenska.
Projekty pre obyvateľov a charita
Jednou z tém rokovania bola aj plánovaná výstavba nájomných bytov v meste, ako aj pripravovaná výstavba plavárne a nového športového centra. „Samozrejme je to obrovský projekt a vyžaduje si značnú mieru financií, ale som rád, že mesto na to vypísalo medzinárodnú architektonickú súťaž, do ktorej sa prihlásilo nesmierne množstvo architektov,“ priblížil prezident. Dodal, že ak sa tento projekt podarí, môže to byť nielen veľký športový, ale aj architektonický skvost.
V súvislosti s obnovou mesta sa dotkli aj veľkej rekonštrukcie Pustého hradu, a to v objeme takmer 1,3 milióna eur. Podľa prezidenta táto rekonštrukcia zvýši zážitok návštevníkov z dominanty tohto regiónu.
Hlava štátu v rámci programu navštívila taktiež Občianske združenie Srdce na dlani pod Pustým hradom, ktoré v spolupráci s mestom vykonáva už 12 rokov charitatívnu činnosť a podporuje deti, rodiny s deťmi, seniorov a ľudí bez domova. „Musím povedať, že som bol dojatý, že pani zakladateľka sa aj v úctyhodnom veku 75 rokov rozhodla pomáhať ľuďom v núdzi tu vo Zvolene a okolí. A to nielen potravinovými balíkmi, ale aj šatstvom, hygienickými produktmi. Už 12 rokov nepretržite pomáhajú ľuďom v núdzi, či už sú to rodiny, ktoré nemajú to šťastie, aby žili v nejakých štandardných ekonomických podmienkach alebo ľudia na ulici bez domova,“ ocenil P. Pellegrini. Doplnil, že je to skvelá symbióza občianskeho združenia a Odboru sociálnych služieb mesta, pretože si vymieňajú informácie a rozhodujú sa, komu pomôcť.
Drone flight Pusty Hrad / Zvolen
Ochrana vzdušného priestoru Slovenska
Súčasťou programu výjazdu bola taktiež návšteva základne 2. brigády Vzdušných síl Ozbrojených síl SR vo Zvolene, ktorá sa podieľa na zaistení ochrany vzdušného priestoru Slovenska. Priblížil, že v rámci návštevy mu na základni odprezentovali, ako naše velenie musí koordinovať ochranu nášho vzdušného priestoru s ozbrojenými silami iných štátov, najmä našich susedov.
„Slovensko nemá prostriedky protivzdušnej ochrany, nemá plnohodnotne k dispozícii nasaditeľné lietadlá. Preto naše centrum ochrany vzdušného priestoru nad Slovenskom je síce veliteľstvom u nás, ale fyzicky bude musieť byť vykonané prostriedkami iných krajín,“ povedal prezident. Dodal, že verí, že Ministerstvu obrany SR sa čo najskôr podarí naplniť operačný počet stíhačiek F-16, aby sme si náš vzdušný priestor mohli ochraňovať našimi vlastnými stíhacími lietadlami.
„Pevne verím, že čoskoro dôjde aj k dodaniu nových radarových systémov, ktoré ministerstvo obrany obstaralo a konečne do niekoľkých rokov budeme disponovať aj systémom protivzdušnej obrany. Pretože za našimi východnými hranicami je vojenský konflikt, dnes Slovenská republika, žiaľ, vlastnými prostriedkami nie je schopná brániť sa ani proti zatúlanej či zle zacielenej rakete, ktorá by preletela Ukrajinu a smerovala na územie Slovenskej republiky. A to je pre nás obrovské nebezpečenstvo a memento do budúcna, že ochrana vzdušného priestoru je jedna z priorít každého jedného štátu. Slovensko do budúcna nesmie hazardovať s našou obranou tak, ako to urobili, síce pravdepodobne v dobrom úmysle, darovaním akejkoľvek techniky protivzdušnej obrany Ukrajine, čím Slovensko zostalo úplne nahé a odkázané na pomoc cudzích krajín,“ uzavrel prezident.
tags: #80 #vyrocie #slovenskej #republiky