Kultový komiks o chlapčenskom klube Rýchle šípy má osemdesiat rokov. Toto významné výročie pripomína výpravná publikácia. Zrodil sa fenomén, ktorého príťažlivosť nevyprchala ani po osemdesiatich rokoch. Jeho duchovný otec Jaroslav Foglar naštartoval mediálny zázrak, ktorý dodnes prináša ovocie.
Zrodenie Rýchlych šípov a ich "mediálny" plán
Príbeh Rýchlych šípov sa začal ľsťou. Čierni jazdci chytili Jarku Metelku a odsúdili ho za údajné urážky na dvadsať úderov tenisovými loptičkami. Keď spustili útok, išiel náhodou okolo Mirek Dušín a rozhodol sa pomôcť neznámemu chlapcovi proti neférovej presile. Vyrútil sa s pokrikom „Polícia! Utečte!“ a zachránil tak Jarku pred modrinami.
Už počas rozvinutej slávy klubu Rýchlych šípov chlapci si chceli privyrobiť zbieraním loptičiek na tenisových kurtoch. Nepáčilo sa to však tínedžerom z miestnej štvrte, keďže takto prichádzali o príjmy. Rozhodli sa to „šípom“ natrieť, aby už na ich územie neliezli. Keď sa po bitke Rýchle šípy liečili z rán, Jarka dostal úžasný nápad. O pomeroch v meste a napätiach medzi štvrťami sa musia dozvedieť aj ostatní rovesníci! A vymysleli hneď aj mediálny plán. Svojpomocne vyrobia päť ručne písaných a kreslených exemplárov „časopisu“. Každý čitateľ si bude môcť jedno vydanie požičať za desať halierov a po prečítaní ho hneď musí posunúť ďalej. Vytvoria sa distribučné linky s adresami záujemcov a po ich absolvovaní sa obežník vráti späť k Rýchlym šípom.
Hneď o prvé vydanie prejavilo záujem takmer osemdesiat chlapcov a dievčat. Úspech bol jasný, autori sa totiž intuitívne trafili do mediálnej logiky. Jednak zavážilo, že vydavateľom je známy mládežnícky klub, ktorý bol okrem dôveryhodnosti zárukou zaujímavého obsahu. Atraktívna bola aj „hyperlokálnosť“ obsahu, čiže články bezprostredne sa dotýkajúce čitateľov. Autor Jaroslav Foglar tento progresívny vydavateľský model zvečnil vo svojom mládežníckom románe Záhada hlavolamu, v ktorom Rýchle šípy hrajú hlavnú úlohu.
Vznik komiksu a jeho masívna popularita
Prvý kreslený príbeh Rýchlych šípov vyšiel na zadnej strane mládežníckeho týždenníka Mladý hlasatel 17. októbra roku 1938. Komiksový formát autora námetu Jaroslava Foglara a ilustrátora Jana Fischera okamžite vyvolal čitateľský záujem. A to nielen kvôli svojej atraktívnej kreslenej podobe.
O tom, čo dorast môže zaujímať a čo ho nadchne, mal Foglar - ako dlhoročný vedúci v skautskom hnutí a autor mládežníckych kníh - celkom jasno. Étos skautingu, postavený na súdržnosti, slušnosti, vytrvalosti či pomoci slabším pretavil do epizódnych príbehov pätice chlapcov, ktorí sa hneď etablovali ako generačné vzory. Každý chcel vedieť, čo nové Mirek Dušín, Jarka Metelka, Jindra Hojer, Červenáček a Rychlonožka zažijú. Čitatelia sa záhy mohli vydať s Rýchlymi šípmi do tajemných Stínadel pátrať po tajuplnom ježku v kleci.
Autori obrázkového seriálu sa veľmi rýchlo mohli presvedčiť o popularite svojho diela. Keď v jednom z vydaní Mladého hlasatele - ktorý mal náklad až 200-tisíc výtlačkov - príbeh Rýchlych šípov chýbal, redakciu zavalili listy zdesených čitateľov.
Rozšírenie fenoménu do iných médií a marketingová genialita
Už v rokoch 1941-42 sa objavili gramofónové platne so zvukovou podobou chlapčenských dobrodružstiev. Na sklonku 60. rokov vznikol o klube televízny seriál a v roku 1993 aj celovečerný film. Objavili sa divadelné adaptácie a veľká vlna „merchandisingu“ a zberateľskej kultúry v podobe spoločenských hier či poštovných známok. Popri tom všetkom zohrala významnú rolu aj literárna „Stínadelská“ trilógia Jaroslava Foglara.
Nový seriál Rychlé šípy v České televizi
Príbeh Rýchlych šípov nebol len o šírení „správňactva“ medzi mládežou, ale aj výnimočným príkladom marketingového a mediálneho myslenia. Samotné fiktívne postavy Rýchlych šípov napríklad vystupovali ako čitateľský klub týždenníka Mladý hlasatel, na ktorého stránkach sa objavovali. Tento interný marketingový grif pomáhal budovať čitateľskú základňu na základe identifikácie s vlastným obsahom. Pozitívne nabitú značku sa navyše podarilo naprieč desaťročiami navliecť do množstva úspešných mediálnych formátov a kontinuálne ju udržiavať v povedomí.
Zákazy a znovuzrodenia: Prekážky a pretrvanie
Chrabrá mladá partia si pritom musela vo svojej histórii prejsť až troma zákazmi a znovuzrodeniami. Najprv ju stopol fašistický protektorátny režim, ktorý poľoval proti nepohodlnej tlači v českom jazyku. Po zastavení vydávania časopisu Mladý hlasatel v roku 1941 sa Rýchle šípy objavili až po konci 2. svetovej vojny. Po zákaze z roku 1948 prišlo nové vydanie až v Ostravskom kultúrnom spravodajcovi v septembri 1966.
Po páde fašizmu sa zdalo, že „šípy“ zase budú môcť slobodne lietať, ale po krátkom oživení ich zabrzdil režim nový. Morálny profil mladej partie po roku 1948 pravdepodobne nevyhovoval predstave o socialistickom človeku. Napriek slušnému správaniu neboli Rýchle šípy dostatočne organizované a komiks ako taký bol považovaný za úpadkový imperialistický žáner. Predovšetkým však hrozilo, že Jaroslav Foglar by mohol mať prostredníctvom seriálu nekontrolovaný vplyv na mládež.
Z podobných dôvodov upadli Rýchle šípy do nemilosti aj tretíkrát, a to v čase normalizácie. Znamenalo to dve veci. Jednak to, že komiks o Rýchlych šípoch sa dostal takmer na úroveň kultúrneho undergroundu a ich príbehy sa vo fanúšikovských komunitách šírili vo fotokópiách či samizdatoch. Znamenalo to tiež, že v ovzduší „zákazu“ sa fanúšikovský kult ešte posilnil.
Vývoj ilustrácie: Od Fischera k Čermákovi
Jaroslavu Foglarovi sa po úmrtí Jana Fischera (ktorý zomrel v roku 1960) podarilo nájsť nového ilustrátora v osobe Marka Čermáka. Tretí stínadelský román dopísal Jaroslav Foglar bez vidiny možnosti jeho vydania v roku 1977 a k jeho prvému vydaniu potom došlo v Nemecku v roku 1986.
Moderné interpretácie a trvalý odkaz
Mnohé ďalšie vydania Rýchlych šípov vznikali už od roku 1990. Po roku 2020 vyšli postupne tri diely súborných príbehov Rýchlych šípov v kvalite zodpovedajúcej 21. storočiu.
„Rýchlošípácke správňáctvo je súčasťou mojej mentálnej výbavy dodnes, aj keď ten fundamentalizmus a naivita sú už len exponátom v kabinete obskúrnych kuriozít“, tvrdí v knihe Martin Shooty Šútovec. Neprekvapí preto, že si z chrabrej päťky robí láskavú zábavu a vo svojom príspevku v antológii posiela Rýchle šípy ku Kafkovi zachraňovať zmutovaného Gregora Samsu.
Jozef Gertli Danglár vo svojom komiksovom príspevku dáva odpoveď na to, čo by sa s chlapčenským klubom dialo v období protektorátneho fašizmu. Ďalší slovenský zástupca Ladislav Csurma posiela za Rýchlymi šípmi delegáciu tínedžerov dneška, ktorí im odovzdávajú dar v podobe mobilu. „Jéje! Píše to, že není signál!“, konštatuje prekvapený Mirek Dušín. „Doufám, že v budoucnosti vymyslí i něco užitečnejšího,“ dodáva Jarka Metelka.
Už slovenské príspevky vo výročnej antológii naznačujú, kam sa odkaz Rýchlych šípov dnes posunul. Pri listovaní vizuálne veľmi dobre spracovanou a o tri dôkladné štúdie k histórii a kontextu Rýchlych šípov doplnenou publikáciou tak čitateľ bude zrejme menej v napätí a skôr sa bude usmievať a zabávať. Dozvie sa napríklad, ako mohli Rýchle šípy vyzerať, keď boli malé deti, či, naopak, ako by fungovali v domove dôchodcov. Nechýba ani epizódna špekulácia o tom, ako sa pri úplne prvom príbehu Mirek Dušín mohol zarozprávať s kamarátkou Vlastou a prešvihol by tak možnosť zachrániť Jarku Metelku pred pomstou Čiernych jazdcov. Našťastie sa tak nestalo.
Po smrti Jaroslava Foglara v roku 1999 už síce nie je možné dúfať v ďalšie originálne pokračovanie príbehov chlapčenskej partie, fenomén Rýchlych šípov sa však osamostatnil a zahniezdený v mysliach jeho súputnikov dodnes vyvoláva rôzne spomienky a reakcie. Antológia „nových dobrodružstiev“ je preto po obsahovej stránke jednak psychogram dnešnej doby a vizuálne tiež prehliadka toho, kam sa komiksové cítenie za osemdesiat rokov posunulo. Originálny duch Rýchlych šípov síce skončil, ale ako kanonická súčasť mentálnych dejín sa bude neustále vynárať z nánosov popkultúry.