V nedeľu 22. septembra 2019 by oslávila 80. narodeniny legenda himalájskeho lezenia - Japonka Džunko Tabei (zomrela 20. októbra 2016). Jej životný príbeh je svedectvom o nezlomnej vôli, prekonávaní predsudkov a posúvaní hraníc ľudských možností. Stala sa prvou ženou na svete, ktorá stála na vrchole Mount Everestu a ktorá zdolala najvyššie hory všetkých siedmich kontinentov, známe ako Koruna Zeme.
Život a rané horolezecké začiatky
Džunko Tabeiová (japonsky 田部井淳子, anglický prepis: Tabei Junko) sa narodila 22. septembra 1939 v Miharu, prefektúra Fukušima. Horolezectvu sa začala venovať už vo svojich desiatich rokoch. Vyštudovala anglickú literatúru na súkromnej vysokej škole Šōwa Džoši Daigaku (昭和女子大学) v Tokiu. Počas štúdia športové aktivity prerušila a k horolezectvu sa vrátila až po dokončení štúdia.
Pôvodne chcela byť učiteľkou, avšak láska k horám zvíťazila. Jej rozhodnutie venovať sa horolezectvu sa v tom čase nestretlo s pozitívnymi reakciami mnohých, prevažne z radov mužskej horolezeckej komunity. Niektorí horolezci sa dokonca odmietali zúčastniť na výstupoch, ktorých bola súčasťou. Tento postoj ju však neodradil. V roku 1969 založila ženský horolezecký oddiel a už rok na to oslavovala úspech na Annapurne III (7555 m n. m.).
Historický výstup na Mount Everest
V roku 1972 bola Džunko Tabeiová považovaná za jednu z najlepších horolezkýň nielen v Japonsku, ale aj na svete. Noviny Yomiuri Shimbun a televízna stanica Nippon sa rozhodli zostaviť čisto ženský tím, ktorý podnikne výstup na Mount Everest. Tabeiová sa stala hlavnou hybnou silou tohto v tej dobe ojedinelého projektu - rýdzo ženskej expedície pozostávajúcej zo 14 horolezkýň, doprevádzaných 23 nepálskymi Šerpami.
Prípravy prvého čisto ženského tímu na výstup sprevádzalo množstvo komplikácií a prekážok. Len na povolenie čakala expedícia štyri roky a ťažko zháňala aj finančné prostriedky. Napokon sa podarilo všetky prípravné práce zvládnuť a po dlhom tvrdom tréningu odcestovala skupina žien na jar 1975 do Káthmandu.
Prekonanie lavíny a cesta k vrcholu
Na ceste k vrcholu zvolili rovnakú trasu ako Novozélanďan Edmund Hillary a nepálsky Šerpa Tenzing Norgay, ktorí stáli na Mount Evereste 29. mája 1953 ako prví ľudia. Začiatkom mája 1975 sa tím táboril v nadmorskej výške 6300 metrov. 4. mája 1975 skoro ráno ich zastihla silná snehová búrka a tábor zasiahla lavína. Päť členov expedície, vrátane Džunko Tabei a jej spolulezkyne Yuriko Watanabe, bolo zasypaných. Džunko Tabeiová stratila vedomie približne na šesť minút, kým ju štyria Šerpovia nenašli a nevykopali. Hoci boli zranené a prišli o časť vybavenia, rozhodli sa nabrať sily a pokúsiť sa ešte raz o vrcholový útok.
Posledný úsek a historický okamih
Pôvodne mali na vrchol vystúpiť dve ženy z 15-člennej výpravy, ale kvôli výškovej nemoci niektorých členiek tímu nezostal na záverečnú časť výstupu dostatočný počet kyslíkových fliaš. Liezť v ústrety nebesám mohla spolu so Šerpom Angom Tseringom len jedna. Voľba padla na vtedy 35-ročnú Džunko Tabeiovú.
Presne 16. mája 1975, matka trojročnej dcéry a 35-ročná horolezkyňa Džunko Tabei opatrne našľapovala. Pod nohami jej praskal ľadový sneh a okolo uší hučal mrazivý víchor. Pár metrov pred sebou videla do teplého oblečenia zahaleného Šerpu Anga Tsheringa, ktorý sa zastavoval a kontroloval situáciu. Dvojica sa nachádzala 8763 metrov nad morom na Južnom sedle Mount Everestu. K vrcholu im zostávalo ešte 85 výškových metrov. Pred očami sa im rozprestieral ľadový hrebeň s ostrými okrajmi. Džunko nečakala takúto náročnú scenériu, no bola pevne rozhodnutá. Odhodlala sa špicatý hrebeň, rozdeľujúci čínske a nepálske územie, prejsť priamo. S upjatým výrazom a maximálnou sústredenosťou začala pomaly šplhať pozdĺž hrebeňa. Prerúčkovávala s hornou časťou tela na čínskej strane, zatiaľ čo sa pomocou ostrohov na nohách presúvala na strane nepálskej. Neskôr uviedla, že sa nikdy necítila v takom napätí ako v ten moment. Vedela, že jej život visí na vlásku.
Vrchol Mount Everestu (8849 m n. m.) dosiahla 16. mája 1975. Stala sa tak prvou ženou, ktorá vystúpila na najvyšší vrchol sveta, v tom čase bola 36. horolezcom, ktorému sa to podarilo. Len 11 dní po nej vystúpila na vrchol z opačnej, severnej strany Tibeťanka Phanthog.
Koruna Zeme a ďalšie výstupy
Po historickom výstupe na Mount Everest Džunko Tabei postupne zdolávala najvyššie vrcholy rôznych krajín sveta až sa jej podarilo dosiahnuť ďalšie prvenstvo. V roku 1992 sa jej ako prvej žene podarilo zdolať tzv. Korunu Zeme (Seven Summits), čiže najvyššie hory na všetkých siedmich svetadieloch. V rámci výstupov navštívila viac ako 60 krajín sveta.
Zoznam významných vrcholov (výber):
- 16. mája 1975: Mount Everest (8849 m n. m.)
- 1985: Qullai Ismoili Somoni (7495 m n. m.)
- 1992: Vinson Massif (4892 m n. m.) - najvyšší vrchol Antarktídy
- 1992: Elbrus (5642 m n. m.) - najvyšší vrchol Európy
- 1992: Kilimandžáro (5895 m n. m.) - najvyšší vrchol Afriky
- 1992: Aconcagua (6961 m n. m.) - najvyšší vrchol Južnej Ameriky
- 1992: Denali (6190 m n. m.) - najvyšší vrchol Severnej Ameriky
- Štít Korženěvskej (7105 m n. m.)
- Pik Lenina (7134 m n. m.)
- Džengiš Čokusu (7439 m n. m.)
- Chan Tengri (6995 m n. m.)
- jún 2011: Hora Fudži (3776 m n. m.) - posledný zaznamenaný výstup v jej domovine
Odkaz a boj proti predsudkom
Po návrate do Japonska bola Džunko Tabei oslavovaná ako hrdinka. Bola pozývaná do jedného programu za druhým, vznikla o nej televízna miniséria, pogratuloval jej kráľ Nepálu aj vláda Japonska a prednášala po všetkých regiónoch krajiny vychádzajúceho slnka. Sláva jej však neimponovala. Radšej v ruke držala cepín než mikrofón. Dobre si ale uvedomovala silu svojho činu a využila ju na to, aby podporila rovnosť medzi mužmi a ženami.
Džunko Tabeiová v roku 1975 prekonala predsudky a otvorila cestu ženám túžiacim po výstupe na najvyššiu horu sveta. S čisto ženským tímom čelila problémom pri získavaní sponzorov a často jej odporúčali, aby sa radšej starala o deti. „Všetci muži obmedzujú naše túžby a ja sa nechcem nechať obmedzovať,“ napísala si Tabeiová do zápisníka po návrate.
O polstoročie neskôr sa počet ženských expedícií blíži k tisícke. Himalayan Database evidovala do mája tohto roka dovedna 962 ženských a 11 955 mužských výstupov na Mount Everest. Kým Tabeiovú v roku 1975 predbehlo 38 mužov, dnes sa jej stopami uberajú stovky žien. Podľa Billi Bierlingovej, riaditeľky Himalayan Database, sú ženy často lepšie pripravené a pri rizikách na hore opatrnejšie, a preto je ich úmrtnosť nižšia. Pri ženách nastane v priemere jedno úmrtie na 153 pokusov, kým u mužov je pomer 1:70.
Gravitas | Junko Tabei: Príbeh prvej ženy, ktorá dosiahla vrchol Mount Everestu
Posledné roky a odchod
Štyri roky pred smrťou diagnostikovali Džunko Tabeiovej rakovinu, ale napriek tomu ďalej pokračovala v zdolávaní vrcholov. Zákernej chorobe podľahla vo veku 77 rokov 20. októbra 2016 v jednej z nemocníc na okraji Tokia. Jej dedičstvo však žije ďalej, inšpirujúc generácie horolezcov a horolezkýň po celom svete.