Rok 2017 bol pre metropolu Šariša, mesto Prešov, mimoriadne významný, keďže si pripomenulo 770. výročie svojej prvej písomnej zmienky. Oslavy jubilejného roka sa začali už privítaním Nového roka 2017 v centre mesta, kde sa zišli tisíce Prešovčanov.
Úvod: Jubilejný rok a privítanie Nového roka 2017
Silvestrovské oslavy v centre Prešova začali o 22.00 h, v programe vystúpili kapely Heľenine oči a G.O.D.'s. Posledné sekundy roka odrátavala s oslavujúcimi aj primátorka mesta Andrea Turčanová, ktorá skonštatovala, že odchádzajúci rok bol veľmi dobrým rokom a všetkým účastníkom zaželala, aby ten nadchádzajúci rok bol ešte lepším. Prítomným popriala, aby sa im splnili najtajnejšie želania a aby vo svojom okolí stretávali veľa dobrých ľudí, ktorí ich budú podporovať a mať radi. „Je to jubilejný rok pre naše mesto, v ktorom pripravujeme množstvo akcií. Chcem pozvať všetkých Prešovčanov na koncert rodákov, ktorý bude vyvrcholením osláv 770. výročia mesta,“ uviedla Turčanová.
Súčasťou osláv bolo aj zverejnenie nového loga mesta, ktoré si mohli Prešovčania pozrieť v podobe ohnivej mozaiky. Logo tvorí jednoduchý obrys veže Konkatedrály sv. Mikuláša, ktorá je dominantou centra Prešova. Zároveň je to aj symbol brán, ktoré boli súčasťou stredovekých hradieb. Vyjadruje tiež ručne písanú linku perom, čo je odkazom na prvú písomnú zmienku. Obsahuje názov mesta a výročie.
Zrod mesta: Prvá písomná zmienka a legendy o názve
Osídlenie územia a počiatky
Ešte pred prvou písomnou zmienkou sa nádherné územie dnešného Prešova začalo osídľovať. Roky plynuli a prvé skupiny roľníkov - kolonistov, ktorí prenikli z Košickej kotliny údolím Torysy do Šarišského podolia, vytvárali pomerne súvislé osídlenie. Ľud bukovohorskej kultúry zakladal osady nielen na území terajšieho mesta, ale v celom Šarišskom podolí, na terasách Torysy a jej prítokov - Delne, Sekčova, Dzikova a Veľkého potoka, v okolí Kapušian a Sabinova.
Listina kráľa Bela IV. z roku 1247
Jedným z najvýznamnejších dátumov v histórii Prešova je nepochybne 7. november 1247, z ktorého pochádza prvá písomná zmienka o meste. Ide o listinu uhorského kráľa Bela IV., ktorou sa začala písať formálna história mesta. Vstupom do roka 2017 si tak Prešov pripomenul tento dôležitý míľnik.
V listine zo 7. novembra 1247 kráľ Belo IV. reaguje na sťažnosť cistercitských mníchov z Bardejova. Mnísi obviňovali prešovských Nemcov z toho, že odstránili hraničné kamene ich pozemkov a nahradili ich falošnými. Kráľ vo svojej listine uvádza: „Belo, z božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Servie, Haliča, Lodomerie a Kumánska, všetkým veriacim Krista, ktorí nazrú do tejto listiny, spásu všetkých v Spasiteľovi. Na všeobecnú známosť tak súčasníkov, ako aj budúcich pokolení, znením tejto listiny chceme, aby prišlo, že frátri cisterciánskeho rádu z Koprivnice usadení pri kostole sv. Egídia v Bardejove, blízko Šariša, pristupujúci pred našu prítomnosť nám svojimi sťažnosťami oznámili, že Theotonici z Prešova vlastnej pôde vyznačujúc falošné hranice za nové na ich škodu a ťažkosť, sa pokúsili prekročiť hranice zeme menom Bardfa, kde sa nachádza vyššie spomínaný kostol, obsadili značnú časť zeme týchto nepatriacej.“
Pôvod názvu Prešova
V texte prvej známej písomnej zmienky o Prešove je spomínané územie uvedené pod menom "Epuries". Je to latinizovaná podoba maďarského názvu Eperjes. Starší maďarskí historici sa domnievali, že názov Eperjes bol odvodený od slova eper, čo v preklade znamenalo jahoda.
O vzniku mena rozprávajú príbeh dve stredoveké legendy. Podľa prvej legendy dal na pustatine na mieste Prešova postaviť hrádok zemepán z Fintíc. Dôvodom bolo veľké množstvo jahôd, rastúcich na tomto mieste, ktoré veľmi obľubovala jeho manželka. Od nich vraj dostal meno hrádok i neskoršie mesto.
Známejšia je druhá povesť, ktorej dej sa odohráva v prvej polovici 12. storočia, keď sa v tomto kraji zdržiaval kráľ Belo II. Slepý (vládol v rokoch 1131 až 1141) počas prenasledovania svojho synovca Boriča, obvineného zo zrady. Podľa nej sa kráľ raz stratil svojmu sprievodu a pretože cestu nájsť sám nebol schopný, smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli všade v hojnom množstve. Keď ho potom večer našli rytieri, rozhodol sa na pamiatku tejto udalosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd.
Samozrejme, ani jedna z legiend nie je písomne doložená. Všeobecné používanie maďarského miestneho názvu od raného stredoveku poukazuje skôr na prítomnosť a početnosť tohto etnika v Prešove a okolí. Slovenský názov nepretržite používalo okolité slovenské obyvateľstvo a prostredníctvom obchodníkov, vojakov a iných sa rozšíril aj v Poľsku, odkiaľ sú známe aj najstaršie slovenské pomenovania mesta. Podľa historikov názov Prešova nekorení v maďarskom slove eper (jahoda), ako sa mylne domnievali starší maďarskí historici, ale v slovanskom mene Preš.
Raná história a mestské privilégiá
Už v polovici 13. storočia disponovali tunajší nemeckí prisťahovalci viacerými privilégiami, čo ich odlišovalo od domáceho obyvateľstva. V tomto období bol Prešov ešte poddanskou dedinou, patriacou k panstvu hradu Šariš. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, a vďaka výhodnej polohe aj obchodom a remeslami.
Ich postavenie sa od základu zmenilo po získaní rozsiahlych mestských privilégií, ktoré 28. januára 1299 udelil Sasom z Prešova, Sabinova a Veľkého Šariša kráľ Ondrej III., ktorý tejto zemi vládol v rokoch 1290 až 1301. Okrem poskytnutia výsad, všeobecne platných u spišských Nemcov, boli obyvatelia všetkých troch miest oslobodení od akýchkoľvek poplatkov a naturálnych dávok šarišským županom a kráľovským kapitánom Šarišského hradu, boli vyňatí spod ich súdnej právomoci a zbavení povinnosti služby v kráľovskom vojsku. Kráľ im zaručoval ochranu pred požiadavkami a násilnosťami okolitých šľachticov a potvrdil všetky skôr udelené výsady. Za to boli všetky tri mestá povinné odvádzať spoločnú ročnú daň stopäťdesiat mariek striebra. Tieto výsady mali v dejinách Prešova mimoriadne veľký význam, pretože ho politicky i právne vyčlenili spomedzi susedných obcí a spolu s neskoršími privilégiami umožnili od začiatku nasledujúceho storočia jeho vývin ako slobodného kráľovského mesta.
Vedecká konferencia "Prešov v priestore a čase"
Pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o Prešove bola usporiadaná dvojdňová vedecká konferencia s názvom „Prešov v priestore a čase“. Konferenciu pripravil Prešovský samosprávny kraj a Krajské múzeum v Prešove. V prvom bloku príspevkov dostali priestor aj archeológovia, ktorí hovorili o počiatkoch Konkatedrály sv. Mikuláša a Slovenskej ulici, kde sa robil archeologický výskum. Účastníci konferencie sa tiež dozvedeli, čo skrýva najstaršia daňovo-účtovná kniha o meste z rokov 1424-1509. Hovoriť sa bude aj o prešovskom školstve v 16. storočí. Po každom bloku prednášok bol priestor na diskusiu.
Druhý deň konferencie ponúkol tému Gréckokatolícky Prešov, prednášal Peter Borza z katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Diskutovalo sa aj o hospodárení Prešova na prelome 19. a 20. storočia. Hovoriť sa bude tiež o zdravotníctve, napríklad ako vznikla Okresná verejná nemocnica T. G. Masaryka v Prešove.
Výstavné aktivity k výročiu
770. výročie vzniku mesta Prešov bolo dobrým dôvodom navštíviť výstavu, ktorá sa konala v Krajskom múzeu v Prešove. Návštevníci mali príležitosť obzerať vzácne dokumenty z 13. storočia a ďalšie historické artefakty, ktoré pomáhali pochopiť bohatú minulosť mesta.
Prešov v súčasnosti a vízia budúcnosti
Súčasné postavenie a geografické špecifiká
Srdce Šariša, metropola severovýchodného Slovenska, mesto Prešov je v súčasnosti významným hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, čo vyplýva z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.
Prešov, metropola Šariša s počtom obyvateľov približne 90 000, je tretím najväčším mestom Slovenska. Sídlia v ňom viaceré krajské orgány a zároveň je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je najväčší na Slovensku. Cez územie mesta vedú významné medzinárodné cestné a železničné trate smerom do Poľska a na Ukrajinu. Najbližšími veľkomestami sú (podľa vzdušných vzdialeností v km): Košice (38), Užhorod (96), Miškolc (115), Tarnow (128), Budapešť (250), Bratislava (345).
Historické jadro mesta Prešov bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a najmä v poslednom období prešlo rozsiahlou rekonštrukciou. Najvýznamnejšie historické a architektonické pamiatky mesta Prešov sú sústredené v jeho jadre, ktoré tvorí námestie šošovkovitého tvaru (Hlavná ulica). Súbežne s Hlavnou ulicou nájde návštevník mesta Prešov ďalšie významné kultúrnohistorické pamiatky, ktoré sa historicky formovali za prvými mestskými hradbami. Nadmorská výška historického centra mesta je približne 255 m. n. m. Mesto leží v Košickej kotline a obklopujú ho Slanské vrchy a Šarišská vrchovina. Prešovom pretekajú rieky Torysa a Sekčov.
Geograficky sa Prešov nachádza, ako jediné slovenské mesto, presne na 49-tej rovnobežke, konkrétne na súradniciach 49° severnej zemepisnej šírky a 21°15' východnej zemepisnej dĺžky. Ak by sme chceli po 49. rovnobežke obísť našu planétu, museli by sme prejsť 26 263 km. Po ceste by sme tak prešli zaujímavými mestami, ako České Budějovice, nemecký Regensburg a Karlsruhe, francúzskymi Chalons-en-Champagne, severoparížskymi predmestiami, z ktorých najzaujímavejším je predmestie Roissy s letiskom Charlesa de Gaulla, a ďalej mestom Sarcelles. Dostali by sme sa aj na územie kanadského ostrova Newfoundland, kde navštívime mestečko Gander. Narazili by sme na severnú časť súostrovia Kurily, ktorá patrí Ruskej federácii. Cez Ochotské more, južnú časť ostrova Sachalin a Tatársky prieliv by sme sa dostali do ruského mesta Sovetskaja Gavan, po ktorom by nás na ázijskom kontinente privítali v meste Birakan, po čom by sme sa vydali cestou na čínske územie a do Mongolska - konkrétne miest Érdénet a Olgij. Na rozhraní s Kazachstanom by sme narazili na 4000 m vysokú bariéru pohoria Altaj a cez Kazachstan by sme sa dostali späť do Ruska a späť do Európy. Pri Dubovke, severne od Volgogradu, by sme prekročili rieku Volgu na územie Ukrajiny do Severodonecka, Rubižne, Komsomoľska a Kaluše.
Rok investícií a rozvoja
Primátorka Turčanová zdôraznila, že Prešov očakával rok investícií. Potešilo ju, že pred vianočnými sviatkami prišla pozitívna správa, že mestu schválili dva projekty na rekonštrukciu materských škôl na Bernolákovej a Volgogradskej ulici. Mesto získalo dotáciu v celkovej výške 1,25 milióna eur. Prešovskí poslanci v budúcoročnom rozpočte schválili tiež rekordnú sumu na investície. „Mesto čaká rok, ktorý bude investične najväčší za posledných minimálne päť rokov. Pretože viac ako 12 miliónov eur chceme preinvestovať na výstavbu a obnovu ciest, budov, do obnovy nákupných centier, opravy škôl. Chceme riešiť aj vnútrobloky a mestské parky, aby sa Prešovčanom naozaj dobre žilo, aby boli na svoje mesto hrdí,“ povedala primátorka.
Turčanová uviedla, že rok 2017 priniesol aj svetlý bod v oblasti dopravy - malo sa dokončiť prepojenie Škultétyho ulice s kruhovou križovatkou pri ZVL, čo odľahčí dopravu. Vyjadrila presvedčenie, že to bol aj rok, kedy kompetentní slávnostne poklopali na základný kameň, čo odštartovalo začatie výstavby severozápadného obchvatu mesta - úseku D1 a snáď aj rýchlostnej cesty R4.
Vizuálna história: Od rytín k fotografiám
V roku 1247 Prešovčania žiadnu fotografiu nevyfotili, dokonca o nej ani len nepočuli. Prvá fotografia vznikla totiž až o 579 rokov neskôr ako samotný Prešov. V čase, keď vznikal Prešov, sa namiesto fotografií používalo maľovanie obrazov či rytiny, napríklad na medenej platni (kovotepectvo). Nositeľom kultúry a umenia bola v najväčšej miere cirkev. Na Slovensko vtedy prenikal vplyv Talianska a Nemecka.
