Dejiny rozhlasového vysielania na Slovensku sú bohaté a plné kľúčových momentov, ktoré formovali informačné a kultúrne prostredie krajiny. Už v roku 1923 sa Československo stalo po Veľkej Británii druhou európskou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Tieto skoré roky položili základy pre neskorší rozvoj Slovenského rozhlasu.
Počiatky rozhlasového vysielania na Slovensku
Prvých dvadsať rádiokoncesionárov malo Slovensko už v roku 1924. V roku 1925 košickí poštoví technici prostredníctvom uspôsobeného rádiotelegrafného vysielača v Haniske uskutočnili prvé pokusné rozhlasové vysielanie na Slovensku. Skutočný príbeh pravidelného vysielania rozhlasu na Slovensku sa však začal písať až v roku 1926.
Dňa 3. augusta 1926 začal Radiojournal s pravidelným vysielaním z Bratislavy. Z provizórneho štúdia v sále bývalého dôstojníckeho kasína vo Vládnej budove (dnes budova Filozofickej fakulty UK) sa spočiatku vysielalo dvakrát týždenne. Bratislavská odbočka Radiojournalu prešla na každodenné vysielanie ešte v tom istom roku. Z tohto provizórneho štúdia vládnej budovy na Vajanského nábreží sa ozvali slová: „Tu Rádiožurnál Bratislava.“
Rozvoj pokračoval rýchlo. Dňa 17. apríla 1927 sa začalo s pravidelným vysielaním z Košíc. Tu sa odvysielala bábková hra Ludmily Tesařovej Vodníkova Hanička, čím vznikla pravidelná sobotňajšia dramatická relácia pre mládež. V Košiciach tiež vzniklo náboženské vysielanie, pričom po prvý raz sa vysielala omša z dómu svätej Alžbety. Neskôr sa pridalo aj vysielanie pre školy či pre maďarských poslucháčov a začal tu pôsobiť aj rozhlasový orchester.
Regionálne vysielanie dostalo impulz 11. februára 1929, keď bratislavská odbočka začala vysielať Miestne správy počas pracovných dní. V tom istom roku začala Bratislava vysielať v pracovných dňoch popri maďarských aj nemecké správy. Dňa 1. júla 1929 sa uskutočnilo prvé vystúpenie bratislavského rozhlasového orchestra, ktorý viedol dirigent pražského rozhlasového orchestra Otakar Pařík. Aj v Košiciach sa v roku 1929 začalo s vysielaním pre Rusínov.
Kľúčové míľniky a dramatické chvíle
Rozhlas sprevádzal generácie Slovákov aj v rozhodujúcich dejinných chvíľach. Medzi najvýznamnejšie patrí pôsobenie Slobodného slovenského vysielača Banská Bystrica, ktorý sa dňa 30. augusta 1944 ohlásil s povstaleckými výzvami počas Slovenského národného povstania. Vysielač pracoval do 27. októbra 1944. Po vojne, dňa 16. apríla 1945, bolo obnovené vysielanie z Košíc.
Dňa 28. apríla 1948 bol prijatý zákon o Československom rozhlase, čím oficiálne vznikli Český rozhlas, spol. s r. o. a Slovenský rozhlas, spol. s r. o. Rozhlas sa ujímal správy vysielačov. V roku 1953 bol založený Detský spevácky zbor Československého rozhlasu v Bratislave Ondrejom Franciscim a v roku 1957 pôsobil v Dillí Dušan Ruppeldt ako prvý rozhlasový zahraničný spravodajca.
Kultové relácie sa stali neoddeliteľnou súčasťou vysielania. Dňa 5. júla 1959 sa začalo vysielanie pravidelnej nedeľnej relácie pre poľnohospodárov pod názvom Roľnícka beseda. V roku 1961 sa začala vysielať mládežnícka relácia Na modrej vlne a v roku 1966 košická rozhlasová zábavná relácia Ma-ra-tón. Dňa 15. marca 1974 bol spustený kultový rodinný seriál Čo nového, Bielikovci, ktorý sa vysielal takmer 16 rokov až do januára 1990.
Dramatické chvíle nastali dňa 21. augusta 1968, keď sovietski vojaci pri zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v Československu obsadili rozhlasové strediská na Slovensku a zastavili vysielanie. Zázrakom sa zachoval živý vstup z toho dňa, keď sovietski vojaci zastavili vysielanie. Vstup moderoval Michal Tvarožek, ktorý o vzniknutej dramatickej situácii informoval: „Vstup bol z terajšieho námestia SNP v Bratislave. Za mnou bolo počuť streľbu, vtedy sa akurát strieľalo na kostol. My sme ležali aj s jednou paňou pod autom, aby nás to nezasiahlo. Jej sa gúľali dole zemiaky a plakala pritom.“
Študentské protesty v Prahe, rozhlasová stanica Plzeň
Nový domov a nezávislosť
Významným predelom v histórii bolo presťahovanie rozhlasu. Dňa 27. marca 1985 sa rozhlas rozlúčil so starou budovou a začalo sa s pravidelným vysielaním z nového rozhlasového strediska na Mýtnej ulici v Bratislave, ktoré je známe ako „rozhlasová pyramída“.
V roku 1986 mal rozhlas na Slovensku už viac ako milión koncesionárov, presnejšie 1 014 586. Rozhlas zohral dôležitú úlohu aj počas pádu komunistického režimu v novembri 1989, keď študenti a herci, ktorí sa na Slovensku zaslúžili o pád režimu, mali podporu rozhlasových pracovníkov.
Dňa 5. marca 1990 sa začala vysielať poludňajšia rozhlasová spravodajská relácia Radiožurnál. V roku 1991 vznikol nový okruh Rock FM Radio, ktorý bol predchodcom dnešného Rádia_FM. S osamostatnením Slovenskej republiky, dňa 1. januára 1993, sa Slovenský rozhlas stal jedinou celoštátne pôsobiacou rozhlasovou inštitúciou samostatnej SR. Programový okruh Slovensko 1 v tom čase prešiel na dvadsaťštyrihodinové vysielanie.
Oslava 75. výročia Slovenského rozhlasu (2001)
Slovenský rozhlas si dňa 2. októbra 2001 pripomenul svoje 75. výročie vysielania (vzhľadom na začiatok pravidelného vysielania z Bratislavy 2. októbra 1926). Pri tejto príležitosti odštartoval rad podujatí, ktoré sa začali živým vysielaním z bratislavského Polus City Centra a vyvrcholili 9. októbra galakoncertom všetkých hudobných telies verejnoprávneho rozhlasu.
Súčasťou osláv bola aj vernisáž stálej expozície najkrajších muzeálnych typov rozhlasových prijímačov vo vestibule SRo, udelenie cien Krištáľový mikrofón najlepším redaktorom a predstavenie publikácie Poviedky z éteru. Okrem toho sa v Piešťanoch dňa 13. až 15. júna 2001 uskutočnil 1. ročník súťaže rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok.
Rozhlasové dejiny sú spojené najmä so spravodajstvom, ale za miliónmi hodín programu stáli a stoja konkrétni ľudia - redaktori, dramaturgovia, režiséri, hlásatelia, moderátori, zvukoví majstri a technici, herci, hudobníci a mnohí ďalší. História rozhlasu na Slovensku je príbehom neustáleho vývoja, inovácií a služby verejnosti, ktorý prežil nástupy a pády rôznych režimov a sprevádzal generácie Slovákov. V súčasnosti má Slovenský rozhlas sedem vysielacích okruhov: Rádio Slovensko, Rádio Rock FM, Rádio Devín, Rádio Regina Bratislava, Rádio Patria, Rádio Slovakia International a internetové Rádio Inet. Rádio Patria zastrešuje vysielanie pre národnostné menšiny a etnické skupiny, zatiaľ čo Rádio Slovakia International je určené poslucháčom SRo v zahraničí.