V aktuálnom období si pripomíname významné udalosti slovenských dejín - 73. výročie Slovenského národného povstania (SNP) a oslobodenia územia Slovenska od fašizmu. Tieto spomienkové slávnosti, ktoré sa konali v regióne Gemer a po celom Slovensku, zdôrazňujú trvalý odkaz hrdinstva a boja za slobodu.
Historický Kontext Slovenského národného povstania
Príčiny a vypuknutie SNP
Priamemu vypuknutiu SNP dlhodobo predchádzala všeobecná situácia vo svete. Táto situácia si vynútila vznik antihitlerovskej koalície s cieľom odstrániť vo svete fašizmus. Jej predstavitelia v bývalej Československej republike (ČSR) prijali program obnovenia republiky. Súčasťou príprav bolo podpísanie dohody o vytvorení Československej armády vo Francúzsku v októbri 1939, vznik Československej jednotky bojového letectva vo Veľkej Británii v júli 1940 a ustanovenie československej exilovej vlády v Londýne na čele s Edvardom Benešom. V júli 1941 ju oficiálne uznali Veľká Británia, ZSSR a USA.
Vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) v decembri 1943 s jej programom, sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda, predpokladalo obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cieľ si vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území slovenského štátu.
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Po 15:00 hodine vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, vydal rozkaz, aby jednotky slovenskej armády kládli fašistom odpor. Tento akt znamenal začiatok Povstania, ktoré však vypuklo predčasne v štádiu nedokončených príprav. Jeho vypuknutie nevhodne urýchlila nemecká okupácia, čo znamenalo pre organizátorov SNP prijať druhý, horší variant.
Kľúčové osobnosti a priebeh povstania
Predstavitelia odboja nemali pred Povstaním zjednotenú prípravu na konečné ozbrojené vystúpenie. Partizánski velitelia pred jeho vypuknutím realizovali ozbrojené útoky v stupňujúcom sa počte, čím sa predčasne dostávali do rozporu s fašistami a s ich satelitnou slovenskou vládou, ako aj s prezidentom Jozefom Tisom. Medzi jednotlivými príslušníkmi vtedajšieho antifašistickejšieho hnutia často chýbala výraznejšia vzájomná symbióza, ktorá by zabezpečila lepšiu organizáciu SNP.
Rozpoltenosť vtedajšej spoločnosti bola badateľná aj v rozhlasovom prejave ministra obrany totalitnej, profašistickej Slovenskej republiky (1939-1945) Ferdinanda Čatloša, ktorý oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko. Napriek viacerým protifašistickým tendenciám zostal verný vyčkávaniu a k Povstaniu sa nepridal. Na druhý deň, 30. augusta 1944, vystúpil kontroverzný prezident Jozef Tiso, ktorý obhajoval fašistickú, nemeckú okupáciu a odsúdil Povstanie. Katastrofálne dopadli z dôvodu zlyhania ich najvyššieho velenia dve východoslovenské divízie. Nemci ich do konca augusta stačili odzbrojiť, rozohnať a len časť vojakov sa dostala k povstalcom.
Napriek viacerým nepriaznivým okolnostiam sa Povstanie v krátkom čase rozšírilo na vyše 30 vtedajších okresov s rozlohou asi 20 000 kilometrov štvorcových s približne 1,7 milióna obyvateľmi. Siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Prvé boje sa začali pri Žiline 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor. O deň neskôr, 30. augusta, na rozkaz podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde mjr. Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky podplukovníkom Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom začal organizovať nové obranné postavenie.
SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí všetkej moci na povstaleckom území, na ktorom sa obnovilo demokratické Československo. Hlavnú časť tohto oslobodeného územia tvorilo najmä stredné Slovensko a jeho sídlom bola Banská Bystrica. V prvých septembrových dňoch - aj keď po strate pomerne veľkého územia - sa s výnimkou Ponitria podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu úderné jednotky.
Útok 18. SS divízie na juhu znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami, a vyvolal krízovú situáciu povstaleckej obrany: 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen. Obrana povstaleckého územia sa postupne skončila. Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Na to generál Rudolf Viest vydal rozkaz o ústupe do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja.
Dôležitosť a odkaz SNP
Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60 000 vojakov armády a 18 000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností Európy a Austrálie. Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia v tyle sovietsko-nemeckého frontu, rozsah, dĺžka a vojenský význam povstania ho zaraďujú k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam. Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu. Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnuci slovenskí predstavitelia, aj s prezidentom Jozefom Tisom, neboli jeho nosnými predstaviteľmi. Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín. V septembri 1992 Slovenská národná rada vyhlásila 29. august za deň štátneho sviatku. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 29. august upravuje ako štátny sviatok Slovenskej republiky.
Slovensko počas druhej svetovej vojny (1939 – 1945) – Slovenská republika Jozefa Tisa
73. Výročie oslobodenia a spomienkové oslavy v regióne Gemer
Oslobodenie Gemera a príchod armád
Koniec januára sa aj v regióne Gemer niesol v znamení významného výročia oslobodenia od fašizmu v druhej svetovej vojne. Uplynulo už 73 rokov, čo na územie Gemera vstúpili vojenské jednotky Červenej armády podporované vojskami 4. rumunskej armády, aby očistili náš región od ustupujúcich nacistických jednotiek.
Spomienkové slávnosti v Rožňave
V okresnom meste Rožňava sa spomienkové oslavy uskutočnili 23. januára 2018 na Námestí baníkov. Ako informoval podpredseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Milan Malček, položením kvetov a spomienkových vencov si viac ako 15 zástupcov štátnej, verejnej správy, občianskych združení, politických strán, základných a stredných škôl uctilo pamiatku padlých vojakov pri oslobodzovaní regiónu. Predstaviteľmi mesta bol vyzdvihnutý prínos Oblastného výboru SZPB v Rožňave a ZO SZPB partizána Tótha Rožňava, ktoré sa každoročne spolupodieľajú na organizovaní regionálnych osláv. Za SZPB vystúpil podpredseda OblV SZPB Milan Malček, ktorý chronologicky pripomenul jednotlivé etapy oslobodzovania mesta Rožňava a okolitých obcí. Zároveň prítomným poskytol nahliadnutie do mapy, ktorú sám spracoval na základe historických dokumentov a podľa rozprávania očitých svedkov oslobodzovania, napríklad Štefana Mixtaja, Prišky Jevtušenkovej z Rožňavy a Milana Sajenka zo Slavošoviec. Na mape sa účastníci mali možnosť presvedčiť, aká dôležitá bola zo strategického hľadiska v decembri 1944 až januári 1945 obrana miest Rožňava a Plešivec, ktorej súčasťou bola aj Silická planina.
Oslavy v Dobšinej
V pondelok 29. januára 2018 si v Dobšinej aktom kladenia venca pred budovou Mestského úradu uctili pamiatku bojovníkov proti fašizmu pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta. Po úvodnej básni a uvítacom príhovore primátora mesta Jána Slováka sa prítomným prihovoril predseda ZO SZPB v Dobšinej pán František Novotný, ktorý vo svojom príhovore priblížil priebeh oslobodenia.
Pripomenutie v Gemerskej Polome
V utorok 23. januára 2018 sa na námestí SNP v Gemerskej Polome, pri pamätnej tabuli, zišli obyvatelia obce, aby svojou účasťou vzdali úctu osloboditeľom obce spred 73 rokov. K pamätnej tabuli osadenej na budove OcÚ spoločne priložili veniec zástupcovia obyvateľov obce.
Revúca: Boje za slobodu a obnova
Vo štvrtok predpoludním, 25. januára 2018 sa v okresnom meste stredného Gemera Revúcej pri pamätníku na Námestí slobody konala spomienková slávnosť pri príležitosti osláv 73. výročia oslobodenia mesta. Osláv sa zúčastnili: primátorka mesta Eva Cireňová, zástupca primátorky mesta a poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Július Buchta, prednosta Okresného úradu Revúca Peter Balogh, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Revúcej Ján Kochan, poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Kolesár, ďalší pozvaní hostia, zástupcovia mesta, členovia Základnej organizácie SZPB v Revúcej, žiaci a študenti revúckych škôl.
Prvé jednotky oslobodzovacej armády vstúpili do chotára Revúcej 23. januára 1945. Ustupujúce nemecké vojská počas bojov o mesto zničili elektráreň, pílu, podpálili sklady a vyhodili most v meste. Ráno 25. januára 1945 sovietski a rumunskí vojaci 2. ukrajinského frontu mesto oslobodili a začala sa dlhá cesta sčítavania strát a obnovy zničenej Revúcej.
Spomienky v Tisovci
Občania Tisovca si dňa 28. januára 2018 pri Pomníku SNP na Námestí Dr. Vladimíra Clementisa pripomenuli 73. výročie oslobodenia. Organizátormi slávnostnej pripomienky výročia boli mesto Tisovec a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Na pripomienke výročia sa zúčastnila delegácia z družobného mesta Tăuții-Măgherăuș v Rumunsku, ktorú viedol primátor mesta pán Anton Ardelean. Uctiť pamiatku obetí si prišli aj poslanci MsZ v Tisovci, členovia SZPB v Tisovci a Rimavskej Píle. Prítomní boli aj zástupcovia Klubu vojenskej histórie Ostrô na čele s Andrejom Kováčom, ktorí v historických rumunských uniformách držali čestnú stráž a vystrelili čestnú salvu.
Pohľad na osobnosti a interpretácie SNP
Gustáv Husák v odboji a SNP
V súvislosti s 73. výročím SNP nedávno vyšla kniha historikov mladšej generácie - Tomáša Černáka a Martina Mocka, s názvom Husák v odboji a SNP 1938 - 1944. Publikácia približuje vojnové roky tejto zaujímavej osobnosti moderných slovenských dejín. Gustáv Husák počas vojny organizoval odboj v študentských bunkách v Bratislave, a keď v roku 1944 vypuklo povstanie, ponáhľal sa z bratislavskej kancelárie do Banskej Bystrice, aby bol pri tejto významnej udalosti. Úloha Gustáva Husáka pri organizovaní povstania a aj jeho životný príbeh je plný politických aj osobných vrcholov i pádov. SNP sa neskôr aj medzi historikmi rôzne interpretovalo a aj táto kniha je príspevkom k objektívnejšiemu pohľadu na spojenie komunistického a občianskeho demokratického odporu. Niečo podobné - obraty, premeny, aj opatrný prístup či jednostranné vyzdvihovanie jednej strany, nájdeme aj vo výsledkoch historiografického výskumu o SNP.
Umelecký odkaz Štefana Pelikána
Držiteľ medaily Milana Rastislava Štefánika a od roku 2009 aj prestížnej Ceny Európskej únie umenia Zlatá Europea Štefan Pelikán je rovnako uznávaným sochárom ako maliarom. Umelecké vzdelanie získal na pražskej Akadémii výtvarných umení, kde jeho talent rozvíjali pedagógovia a umelci, akými boli profesori Jan Lauda a svetoznámy medailér Otakar Španiel. Veľkú časť tvorby Štefana Pelikána ovplyvnilo Slovenské národné povstanie, pretože jeho otec bol aktívne zapojený do partizánskeho hnutia. Náš dlhoročný rozhlasový kolega Fedor Mikovič je autorom knihy Štefan Pelikán - Majster dláta a palety a znalec diela tohto umelca.
Revúca a Slovenské národné povstanie
Zapojenie Revúčanov do odboja
„Pamätaj, živý, na rok štyridsiaty štvrtý, keď odhodlaní na smrť povstali proti fašistickej smrti synovia verní a holou hruďou zaštítili mať.“ V duchu tohto odkazu sa aj Revúčania zapojili do odboja. Po vyhlásení Povstania v ilegalite pripravení muži zvrhli v meste fašistickú moc. Zatkli okresného náčelníka a odzbrojili miestne i okresné žandárske veliteľstvo a ustanovil sa nový okresný i mestský revolučný národný výbor. V polovici septembra 1944 hlavné veliteľstvo 1. československej armády na Slovensku zriadilo v Revúcej prápor Chryzantéma, do ktorého včlenili všetky ozbrojené jednotky Muránskej, Ratkovskej a Rákošskej doliny. V regióne operovali vysadené partizánske oddiely brigády Jánošík, ktorej velil Ernest Bielik.
Boje v Muránskej doline a obete
Dňa 19. októbra 1944 začal na našom území generálny útok Nemcov - na málo početné a slabo vyzbrojené povstalecké jednotky zaútočila moderne vyzbrojená tanková divízia SS Adolfa Hitlera. Po ťažkých krvavých bojoch prenikol nepriateľ cez Revúcu k Muráňu a odtiaľ na Tisovec a Červenú Skalu. Po obsadení povstaleckého územia hitlerovskými votrelcami sa boj preniesol do hôr. Partizánske oddiely z brigády majora Červenej armády V. M. Kozlova, ako i kapitána V. A. Udalova pokračovali v odpore.
Udalosti SNP pripomína Revúčanom aj šesť vojnových hrobov na miestnom cintoríne, v ktorých ležia občania, ktorých fašistická guľka pripravila o život v deň generálneho útoku na obranné pozície v muránskej doline. Sú to:
- Juraj SLIAČAN
- Václav ZÁHORA
- Ján KOMORA
- Michal PETRÁŠ
- Štefan BARIAK
- Karol MIKUŠ
Ocenenia a pamätné miesta
Mesto Revúca v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Revúca a ZO SZPB gen. Viesta v Revúcej spoločne s mestom Tisovec a Hnúšťa sa stretli pred pamätníkom na námestí Slobody v rámci trojspomienky na slávnu kapitolu slovenských dejín v Gemeri a Malohonte a spoločne vzdali úctu hrdinom, ktorí položili životy za našu slobodu. Na pietnej spomienkovej slávnosti sa zúčastnili primátori a zástupcovia týchto miest, ďalší predstavitelia mesta, členovia SZPB v Revúcej spoločne s predsedom JUDr. Jánom Kochanom.
Slovenské národné povstanie trvalo 60 dní, zapojilo sa doň približne 80-tisíc ľudí, odhady hovoria o 10- až 15-tisícoch povstaleckých obetí, bojovalo v ňom 33 národov a dodnes žije približne tisícka priamych účastníkov. Pri tejto príležitosti predseda ZO SZPB v Revúcej, JUDr. Kochan odovzdal pánovi Ing. Jozefovi Šuhajovi Medailu M. R. Štefánika III. stupňa. Slávnosť pokračovala na mestskom cintoríne odhalením pamätnej tabule Revúčanovi Ladislavovi Martinovi Šebökovi, ktorý zahynul v SNP na jeseň v roku 1944. K ďalším vojnovým hrobom na revúckom cintoríne tak pribudla náhrobná tabuľa s jeho menom.