72. výročie Slovenského národného povstania

Ústav pamäti národa, skúmajúci zločiny dvoch totalitných režimov - fašizmu a komunizmu, sa hlási k spomienke na Slovenské národné povstanie. Spolu so všetkými demokraticky zmýšľajúcimi občanmi našej krajiny si v týchto dňoch pripomíname 72. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania ako výrazu vzdoru proti nanútenému nacistickému režimu. Oceňujeme všetkých hrdinov, ktorí sa v záujme návratu demokracie postavili proti presile nemeckých nacistických vojsk a jej domácich prisluhovačov.

Ústav pamäti národa bude aj naďalej skúmať zločiny fašizmu a komunizmu s vedomím, že hľadanie historickej pravdy je nesmierne ťažkou úlohou. Výzva stáť na strane historickej pravdy je pre nás mimoriadne naliehavá. Línia každého hrdinstva, aj povstaleckého, vedie cez vieru v dobro a spravodlivosť, teda cez ľudské srdcia.

Centrálne oslavy v Banskej Bystrici

Do srdca SNP dnes pricestovali všetci traja najvyšší ústavní činitelia: prezident SR Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko a premiér Robert Fico s viacerými členmi vlády. Zúčastnil sa i exprezident Ivan Gašparovič. Na oslavy, ktoré sa konali pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade EÚ, prišiel aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Banská Bystrica 29. augusta (TASR) - Nemôžeme a nesmieme mať na jednej strane štátny sviatok povstania proti fašizmu a zároveň štátnu toleranciu, benevolenciu k akýmkoľvek prejavom fašizmu. Zdôraznil počas dnešných centrálnych osláv 72. výročia SNP prezident SR Andrej Kiska.

Ako Kiska ďalej v príhovore upozornil, nemôžeme ľahostajne prehliadať názory, že 29. august 1944 bol čiernym dňom slovenských dejín. "Dnes nemôžeme taktizovať. Nedá sa chodiť na toto miesto, nedá sa so vztýčenou hlavou hlásiť sa k tejto skvelej kapitole našich moderných dejín a klásť vence k pamätníkom padlých, a zároveň tak nejako ľahostajne prehliadať názory, že vraj 29. august 1944 bol čiernym dňom slovenských dejín."

Môžeme a musíme porozumieť príčinám otvorenej podpory neonacizmu, fašizmu, rasizmu a čoraz otvorenejšie šíreným prejavom nenávisti. Ale to neznamená uzatvárať kompromisy s ich nositeľmi alebo chápavo, či dokonca ospravedlňujúco odvracať zrak.

Premiér Robert Fico v príhovore zdôraznil fakt, že práve Červená armáda zohrala nepopierateľnú úlohu pri oslobodzovacích bojoch počas druhej svetovej vojny, na čo sa nesmie zabudnúť. "Nikdy nebudem vnášať antipatiu do slovensko-ruských vzťahov a budem tak robiť do posledného dňa svojho mandátu. Odmietam vytvárať nového nepriateľa," skonštatoval počas dnešných centrálnych osláv 72. výročia SNP.

Účastníkov zhromaždenia upozornil, že dnes sa opäť hľadá akýsi nepriateľ, niekto, na koho sa chce všetko hodiť. Ako premiér povedal, v jeho duši vyvoláva nepokoj šíriaca sa nenávisť, ktorá sa stáva oficiálnou doktrínou časti politických strán. "Nenávisť je cesta do pekla."

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko uviedol, že vojenské vystúpenie slovenského národa proti nehumánnemu nacistickému útlaku, ktoré podporili aj bojovníci mnohých európskych národov, bolo, je a navždy ostane veľkou pýchou Slovákov. Podľa neho je "nemorálne a nanajvýš ohavné, ak sa ktokoľvek opovažuje akýmkoľvek spôsobom siahať na pamiatku účastníkov SNP". Podobne ako ostatní rečníci aj on vzdal úctu hrdinom tej doby.

Prezident Andrej Kiska pripomenul, že povstalci dokázali prekonať ideologické, politické i náboženské rozdiely v boji za spoločnú vec, čo by malo byť inšpirujúce aj pre náš súčasný život. Vyzdvihol odhodlanie všetkých, ktorí sa zúčastnili povstaleckých bojov a nevzdali sa ani po potlačení povstania. Pripomenul, že si už ani nevieme predstaviť utrpenie, ktoré museli prežiť.

Premiér Robert Fico vyzdvihol účasť všetkých zložiek v povstaní a zvlášť poďakoval prítomným priamym účastníkom odboja. Pripomenul, že povstanie vyrástlo z domácich koreňov, to znamená, že nebolo dovezené ani z východu, ani zo západu, ale bolo naše.

Odkaz SNP pre súčasnosť

Slovenské národné povstanie (SNP) má obrovskú hodnotu pre našu demokraciu a v národnej histórii predstavuje pozitívny príklad, o ktorý sa dá oprieť v dnešných zápasoch s nepriateľmi slobody. V spoločnom vyhlásení pri príležitosti 72. výročia SNP to uviedli najvyšší ústavní činitelia.

Predseda liberálov Richard Sulík poukázal na spojitosť SNP s Pražskou jarou a Nežnou revolúciou. Zdôraznil zároveň, že ak majú tieto udalosti národnej histórie predstavovať hodnotu pre mladú generáciu, je potrebné zásadným spôsobom skultivovať domácu politiku. "Mravný relativizmus, pokrytectvo a oportunizmus rozleptávajú našu spoločnosť v základoch."

Poslankyňa hnutia OĽaNO-NOVA Veronika Remišová zdôraznila význam SNP pre demokraciu a boj proti nebezpečenstvám, ktoré ju ohrozujú. "Dnes, keď sa rozmáha extrémizmus, je viac ako inokedy dôležité si pripomínať, že slovenský národ fašizmus odmietol aj za cenu mnohých obetí."

Na odkaz SNP pre súčasnosť poukázal aj predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojz Hlina. "Opäť sa objavujú sily, ktoré sa zaštiťujú heslami o Bohu a národe, no v skutočnosti ich činnosť smeruje k pošliapaniu oboch týchto hodnôt, za ktoré bojovali a zomierali generácie Slovákov a Sloveniek," uviedol Hlina.

Poslanec Európskeho parlamentu a člen Predsedníctva KDH Ivan Štefanec upozornil, že SNP predstavuje jasné prihlásenie sa Slovenska k európskym hodnotám. "Všetky zlomové okamihy našich moderných dejín sa niesli v znamení boja za viac slobody, viac demokracie a za ukotvenie Slovenska v progresívnej a modernej časti Európy."

Prezident Andrej Kiska povýšil pri príležitosti 72. výročia Slovenského národného povstania (SNP) dvoch účastníkov SNP do hodnosti generála. Michal Petro vstúpil do armády SR v roku 1940. Po odvelení na východný front dezertoval spolu s kapitánom Jánom Nálepkom. Vstúpil do československého armádneho zboru, v ktorom bol pobočníkom generála Ludvíka Svobodu. Neskôr, ako pobočník generála Jána Goliana, bol prevelený na povstalecké územie SR. Bol zajatý gestapom. Ľudvik Šesták vstúpil do armády SR v roku 1941. Z armády dezertoval a vstúpil do československého armádneho zboru. V bojoch bol ťažko zranený. V roku 1949 bol vyznamenaný československým vojnovým krížom.

Účasť zahraničných hostí a spomienky

"Som nesmierne rád, že sa stáva tradíciou to, že čelní predstavitelia Rumunska sú súčasťou našich osláv SNP. Históriu si musíme vážiť, je nezmeniteľná," uviedol po skončení oficiálnej časti osláv 72. výročia SNP prezident SR Andrej Kiska. "Treba poďakovať rumunskému národu, bojovníkom - vojakom za to, že nám spolu s Červenou armádou a ďalšími členmi protifašistickej koalície vybojovali slobodu. Som poctený, že som mohol byť na cintoríne, kde je pochovaných viac ako 10 000 rumunských vojakov." Obaja sa stretli aj na pracovnom rokovaní. Zhodli sa, že Slovensko a Rumunsko majú rovnaké pozície v kľúčových otázkach zahraničnej politiky.

Pri príležitosti 72. výročia SNP sa konali pietne akty a slávnostné zhromaždenia na viacerých miestach Slovenska. V Liptovskom Mikuláši bol priamo zapojený do povstania ako veliteľ družstva 96-ročný Ondrej Martiško, priamy osloboditeľ Púchova. S ľútosťou v hlase poznamenal: "Najväčšou chybou je, že sme starí. Keď sme boli mladí, to boli omnoho horšie časy, ako majú mladí dnes. Dnes, po uplynutí viac ako sedemdesiat rokov to vnímam tak, že ľudia o povstaní nevedia skoro nič a mrzí ma to."

Podobné pietne ceremoniály sa v posledných augustových dňoch organizujú na viacerých miestach Slovenska. Pri príležitosti 72. výročia SNP prezident Kiska povýšil dvoch účastníkov Povstania na hodnosť generála.

Slávnostným položením vencov k pomníku obetiam fašizmu v areáli Múzea SNP najvyššími ústavnými činiteľmi sa začali v Banskej Bystrici centrálne oslavy 72. výročia Slovenského národného povstania. Medzi hosťami nechýbali zástupcovia viac ako 30-tich veľvyslanectiev ani priami účastníci odboja.

Partizánska činnosť a osudy

Už od roku 1940 v oblasti Malých Karpát jestvovala ilegálna protifašistická činnosť. Obyvatelia sa aktívne zapojili do SNP. Organizačným centrom ilegálnych pracovníkov vo Vrbovom a okolí sa stal revolučný národný výbor so sídlom vo Vrbovom. Výbor bol zvolený na schôdzi ilegálnych pracovníkov 1. septembra 1944. Predsedom sa stal Ľudovít Gloss. Ilegálni pracovníci rozširovali letáky a revolučnú tlač. Spolupracovali s partizánskymi jednotkami, ktorí sa pohybovali v tejto oblasti a poskytovali im všestrannú pomoc.

28. augusta 1944 sa v lesoch v okolí Brezovej pod Bradlom objavila partizánska skupina Jána Reptu, ktorá sa po príchode do Lopušnej doliny sformovala a rozšírila o domácich občanov. V tom čase nadviazali kontakty s obyvateľmi Pustej Vsi, ktorí im pomáhali hlavne so zásobovaním.

V okolí Prašníka a Pustej Vsi pôsobila partizánska skupina Jermak Amurci, ktorú podporovali obyvatelia jednotlivých osád (U Mosnákov, Šindelov, Jancov, Lajdov a i.) ale i Vrbového, Chtelnice, Podkylavy.

Na schôdzi partizánskych skupín 6. októbra 1944 na staroturianskej kopanici Hlavina súhlasili velitelia jednotlivých oddielov so zjednotením sa do jednej brigády pod názvom 2. partizánska brigáda Stalin. Brigáda bojovala s nemeckými oddielmi v priestoroch Starej Turej a Bošáce. V týchto bojoch padol za nevyjasnených okolností 13. októbra 1944 veliteľ brigády Jozef Dibrov. Veliteľské funkcie prevzal poručík Jozef Brunovský.

V časti Klenová - Pustá Ves prechodne sídlil štáb 2. partizánskej brigády Stalin. Boje skupiny Jermak s jednotkami nemeckej armády pri Pustej Vsi - pri bunkroch Pod Klenovou sa odohrali na konci februára a začiatku marca 1945, keď nacistické nemecké vojská ustupovali na všetkých frontoch.

Represálie Nemcov často smerovali proti civilnému obyvateľstvu. Po potlačení povstania Nemci začali v druhej polovici januára 1945 prečisťovať Malé Karpaty od partizánov. Keď partizánov nenašli, zobrali z dediny 30 chlapov, ktorých vyšetrovali a neskôr prepustili. Opakovane prepadávali osadu, zajali ukrývajúcich sa židovských spoluobčanov.

V priamom boji sa stretli Nemci s partizánmi koncom februára 1945. V boji padol slovenský partizán Tomčík. O dva týždne neskôr (5. marca 1945) prepadli Nemci Pustú Ves opäť. V boji padli traja partizáni: Semjovič, Rudenko, Rezník. Sú pochovaní na miestnom cintoríne.

V marci 1945 bola Pustá Ves obklúčená, Nemci všetko prehľadávali, podpálili dom Jána Sedláka, Štefana Bielka a letohrádok Baronka. Zastrašovali ľudí, bili ich, kopali, brali im posledné zásoby a 36 občanov odvliekli so sebou.

Nemci opätovne prepadli zemľanky oddielu Jermak 9. marca 1945. V boji padol ruský partizán a Nemci vypálili horáreň. Nemci prepadávali Pustú Ves v nádeji, že zlikvidujú partizánske bandy. To sa im však nepodarilo.

Na Prašníku v roku 1945 založili Základnú organizáciu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Prašník. V tom čase mala 128 členov. Od jej založenia po dnešok zomrelo 104 členov, takže v súčasnosti má 24 členov.

Spomienky priamych účastníkov SNP:

• "Nadišlo jedno osudné ráno. Psy mimoriadne hlasno brechali, boli sme veľmi zvedaví, kto to ide. Boli to gardisti s Nemcami. Gardisti boli oblečení v civile, ale samozrejme s automatmi. Hľadali partizánov. Našli dvoch mladých chlapcov, čo držali stráž. Tých zajali a hnali ich do Vrbového. Po každých pár krokoch ich bili, kopali a pľuvali na nich. Z Vrbového ich odviedli do Trenčína. Keď ani tam nechceli svojich bojových druhov zradiť, vyklali im oči, vyrezali jazyky a odrezali uši. Slováka Mudroňa zastrelili a Ukrajinca obesili."
• "Našou osadou prešlo viacero partizánskych skupín. Pomáhali sme im, ako sa dalo. O stravu sme sa s nimi - ako sa vraví - po bratsky rozdelili. A čo bolo vari najhlavnejšie - nenašiel sa u nás nijaký udavač, zradca. Strach sme, samozrejme, prežívali nemalý. Keby to všetko bolo trvalo ešte chvíľu, možno by sme skončili tak ako obce Kľak a Ostrý Grúň. Ale našťastie prišli Rusi a tí nás oslobodili. Sovietskej armáde zostaneme navždy vďační."
• "Mám obavy, aby sa naša mladá generácia nedala zviesť nepravdami o SNP, ktoré šíria takzvaní ,,historici,, čo tvrdia, že vraj Povstanie nemuselo byť a že to bolo celkom inak. Pravda je však taká, ako o SNP píšu priami účastníci a skutoční, objektívni historici."
• "Naša spolupráca s partizánmi sa začala vtedy, keď moja sestra Anička Milčíková zbadala u nás pod lesom dvoch neznámych mužov. Doviedla ich do chalupy, keď sa zistilo, odkiaľ prišli a kam chcú ísť. Povedali, že utiekli z väznice a chceli by sa spojiť s partizánmi. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že sú poriadne hladní. Dali sme im najesť a potrebné oblečenie a vybavili aj potrebné doklady."
• "Prvá skupina partizánov prišla do Pustej Vsi pod názvom ,,Snežinskij,,. Tá sa usadila na Hornej Pustej Vsi. Na jednu noc sme ich prichýlili do niekoľkých chalúp. No hneď včas rána odišli do hájovne, ktorá sa volala ,,Stratená,,. Ďalšej skupine partizánov velil kapitán Jozef Brunovský. Tá sa zdržiavala iba v Hornej Pustej Vsi. Tretej skupine velil Rus Duchovskij. Bola to neveľká skupina, usadila sa do troch chalúp. O pár dní odišli do lesa do chaty, ktorú tam mal postavený dajaký Sobor. Do tej chaty sme partizánom nosili stravu. Mali sme to tak zorganizované, že chalupy postupne partizánov stravovali."
• "Pred vianočnými sviatkami prišli ďalší partizáni, no tí zostali porozdeľovaní po domoch, podľa možností. Potom začali chodiť na ,,návštevy“ Nemci a gardisti. Ale to už boli chlapci-partizáni hlboko v horách. Tam mali vybudované takzvané zemľanky. Nemci a gardisti po nich neúnavne pátrali. Podarilo sa ich vystopovať po snehu. Jedného partizána, volal sa Tomčík, zabili. Nuž…také bolo naše denno-denné nebezpečné stretávanie s tými odvážnymi mužmi, v mnohých prípadoch ešte iba s mladými chlapcami, ktorí za našu slobodu neváhali obetovať svoje životy. Spomíname na nich a neraz na matky a manželky."

Zoznam niektorých občanov Pustej Vsi, ktorí sa zapojili do SNP:

Vojenský preukaz účastníka SNP Martina Boora:

Narodil som sa 3. mája 1925 Vrbové u Lajdov. Pochádzam z robotníckej rodiny. V roku 1939 som nastúpil ako sluha k malostatkárovi Šulovskému Vrbové Grnča. Potom v roku 1940 som odišiel za učňa do Nitry, kde som sa učil za kováča 4 roky, tam som pracoval najmenej 12 hodín denne. Po odvedení v roku 1944 som mal nastúpiť v októbri do vojenskej služby. Tam som však nenastúpil, nakoľko som pracoval v ilegalite s pracovníkmi Jánošík Dilhof, Strba, Sodoma, Kahún, kde som mal za úkol roznášať plagáty a prevádzať nápisy proti fašistickému riadeniu. 29. augusta som nastúpil k Trnavskej posádke v Zbehoch pri Nitre, kde sme postupovali smerom Topoľčany - Partizánske. Prvý veľký boj som zažil pri osade Skačany. Neskoršie po veľkej presile nepriateľa, sme ustupovali do hôr. Po potlačení SNP sme sa stiahli v horách, kde som sa presunul smerom na Trenčín a odtiaľ na Bošácke kopanice, kde práve pôsobila partizánska skupina veliteľa Dibrova. Tento veliteľ pri veľkom boji 13. októbra 1944 padol, velenie prevzal poručík Jozef Brunovský. 18. mája 1944 som bol pridelený skupine poručíka Jozefa Brunovského. Zúčastnil som sa bojov Cetuna, Narcie, Stará Turá a ďalšie. Pôsobil som na úseku Vlašský priesmyk až po Bratislavu. V skupine som bol až do príchodu Červenej armády, to je 6. septembra 1944. Po skončení vojny môj zdravotný stav bol podlomený silným žalúdočným katarom a omrznutými nohami. V roku 1945 som nastúpil do vojenskej základnej služby do Levíc a na príkaz lekára som bol liečený 4 mesiace vo vojenskej nemocnici Želežná studienka v Bratislave. Po vyliečení ma uvoľnili z pomeru vojenskej služby o 10 mesiacov prv ako účastníka SNP.

tags: #72 #vyrocie #snp #a #kto