Deň víťazstva nad fašizmom si v Slovenskej republike každoročne pripomíname 8. mája ako deň pracovného pokoja. Tento sviatok nie je len spomienkou na ukončenie najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva, ale aj prejavom úcty všetkým, ktorí sa podieľali na porážke nacistickej ideológie.
Historické okolnosti podpísania kapitulácie
Hoci sa druhá svetová vojna v Európe formálne skončila v máji 1945, proces ukončenia bojov sprevádzali zložité diplomatické a technické peripetie. Podľa historika Vojenského historického ústavu Igora Baku bola prvá kapitulácia podpísaná 7. mája 1945 v Remeši. Sovieti však žiadali opakovanie aktu v Berlíne, na ktorom sa zúčastnil okrem iného náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov.
Akt podpisu kapitulácie v Berlíne sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Keďže kapitulácia podpísaná 7. mája vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 h stredoeurópskeho času, v ZSSR bolo v tom momente už po polnoci, teda 9. mája. Z tohto dôvodu sa v Ruskej federácii a krajinách bývalého ZSSR Deň víťazstva dodnes oslavuje 9. mája, zatiaľ čo väčšina východoeurópskych krajín po páde socialistického zriadenia presunula oslavy na 8. mája.
Dopad vojny na Slovensko a odkaz odboja
Realita druhej svetovej vojny hlboko zasiahla aj Slovensko. Krajina mala režim, ktorý posielal slovenských vojakov na východný front a dovolil vyviezť svojich občanov do koncentračných táborov. Zároveň však existoval domáci občiansky a vojenský odboj, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním. Oslobodzovacie boje na slovenskom území trvali 226 dní a vyžiadali si obrovské obete:
- Červená armáda: takmer 2,5 milióna vojakov, vyše 60-tisíc padlých.
- 1. československý armádny zbor: takmer 60-tisíc príslušníkov, vyše 1 700 padlých.
- Rumunská armáda: takmer 250-tisíc vojakov, vyše 10-tisíc padlých.
Pamiatku týchto hrdinov si Slovensko uctieva aj prostredníctvom zákonov o protifašistickom odboji, ktoré definujú národný boj za oslobodenie ako nezastupiteľnú súčasť histórie.
Rozdelené Slovensko - Medzi Ruskom a Európou | Dokument DW
Význam pripomienky pre mladú generáciu
Pre mladú generáciu, ktorá vojnu nezažila, má poznanie histórie zásadný význam. Ako uviedlo Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z roku 2004, 8. a 9. máj sú vyhlásené za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých obetí druhej svetovej vojny.
Súčasťou našej politickej kultúry je výrazný antimilitarizmus, čo je dôsledok absencie dobyvačnej minulosti. Znalosť histórie a jej súvislostí nás vedie k poznaniu, ktoré má chrániť spoločnosť pred opakovaním chýb z minulosti. Základným posolstvom je jednoznačná porážka fašistickej ideológie, ktorá sa snažila o ovládnutie sveta a určovanie toho, kto má právo na život.