Písal sa rok 1369, keď 7. mája uhorský kráľ Ľudovít Veľký z rodu Anjouvcov udelil v Diósgyőri Košiciam erbovú listinu, tzv. armáles. Týmto aktom sa Košice stali prvým mestom v Európe, ktoré získalo oficiálny erb, keďže dovtedy sa takéto listiny udeľovali výlučne fyzickým osobám. Toto významné jubileum si pripomíname 650 rokov od tohto priekopníckeho činu.
Historický kontext a prvenstvo Košíc
Výsadu na používanie erbu poskytol Košičanom uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký. "Tento dodnes zachovaný originál, opatrovaný v mestskom archíve, je vôbec najstaršou známou mestskou erbovou listinou v Európe," priblížil historik Drahoslav Magdoško, ktorý pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (FF UPJŠ). Išlo o priekopnícky čin, ktorý zjavne sprevádzala neistota a absencia skúseností v takýchto prípadoch, čo sa prejavilo v niekoľkých zvláštnostiach. Kráľ poskytol mestu iba štít so znamením, lebo zvyšné súčasti kompletného erbu, teda prilba, klenot a prikrývadlá, sa v tom čase ešte považovali za výsostne rytierske atribúty.
Magdoško dodal, že košická listina obsiahla len slovný opis erbu - bez jeho vyobrazenia - a kráľ povolil jeho používanie na menších mestských pečatiach. V hlavnej veľkej pečati malo mesto Košice naďalej používať dovtedajší znak až do začiatku 16. storočia.
Poďakovanie za pomoc a prvé privilégiá
Unikátne prvenstvo východoslovenskej metropoly vysvetľuje historik dlhodobou priazňou, ktorú mestu prejavovali uhorskí králi z rodu Anjouovcov. "Prvý z nich - kráľ Karol Róbert, ktorý vládol v rokoch 1301 až 1342, čelil po nástupe na trón odporu viacerých miestnych magnátov, ktorí po vymretí predchádzajúcej kráľovskej dynastie Arpádovcov ovládli väčšinu krajiny. Patrili k nim aj Omodejovci, ktorí sa dostali do konfliktu s Košicami. Mladý panovník podporil mesto, čo vyústilo do známej bitky pri Rozhanovciach v júni 1312, v ktorej kráľovské vojsko zvíťazilo, a to aj s pomocou košických mešťanov," pripomenul Magdoško.
Karol Róbert a potom i jeho syn Ľudovít I. Veľký (1342 - 1382) adresovali Košiciam viaceré významné hospodárske a súdne výsady, podľa Magdoška v nich vyzdvihovali pomoc Košičanov v neľahkom počiatočnom období panovania prvého anjouovského kráľa. Počas 14. storočia zažili Košice mimoriadny rozmach a zaradili sa medzi najpoprednejšie uhorské mestá. Po nadobudnutí výsad podporujúcich obchod a autonómiu sa Košičania v roku 1369 obrátili na kráľa s prekvapujúcou a raritnou žiadosťou o udelenie erbu, ktorá sa týkala najmä prestíže mesta.
Vývoj erbu: Od slovného opisu k heraldickej komplexnosti
Historik Drahoslav Magdoško objasnil, že erby vznikli počas 12. storočia v súvislosti s rozvojom rytierstva v západokresťanskom kultúrnom okruhu Európy. V 13. storočí si každý mohol zvoliť erb samostatne, ale od prvej polovice 14. storočia sa čoraz viac považovalo za cennejšie, ak erb udelil panovník formou listiny. Takéto armálesy získavali šľachtici. Práve Košice predstavujú prvý poznateľný prípad, keď niektorý európsky monarcha prelomil dovtedajší úzus a listinne potvrdil právo na používanie štítu s erbovým znamením mestu ako právnemu subjektu. Pri iných európskych mestách sú erbové listiny známe až od 15. storočia.
Košice dostali celkovo až štyri erbové listiny - armálesy, každú od iného kráľa. Pri určení obsahu košického znaku Ľudovít Veľký vychádzal z vlastného erbu. Druhý armáles udelil mestu v roku 1423 kráľ Žigmund Luxemburský. Ďalší v roku 1453 Ladislav V. a štvrtý v roku 1502 Vladislav II. Jagelovský. Vzhľad erbu sa tak menil v priebehu vyše 130 rokov.
Prvá erbová listina (1369)
Listina z roku 1369 je veľmi strohá. Obsahuje len popis štítu erbu, ani nie úplný erb, ako bolo vtedy zvykom. Na tom vidieť, že panovník ani veľmi nevedel, ako má vlastne taký mestský erb vyzerať. Vzhľad erbu bol jednoduchý. Erb mohlo mesto používať na pečatiach i na bojovej pečati, na veľkej pečati ostával naďalej znak so sv. Alžbetou. Kráľ štít odvodil od osobného anjouovského erbu. Modrá hlava je posiata troma anjouovskými ľaliami. Na listine chýba vyobrazenie erbu, v texte je však jeho podrobný popis.
Druhá erbová listina (1423)
Druhú erbovú listinu udelil mestu v roku 1423 kráľ Žigmund Luxemburský. Odborníci považujú tento dokument za najkrajší gotický dokument. Napriek tomu, že bol erb označený za „privilégium“ (nedal sa odňať), panovník netušil, ako by mal mestský erb vyzerať. Dodal mu však trochu vznešenosti, a to tým, že zakomponoval anjela v červenom šate s dvoma zlatými krížmi, ktoré sa nachádzajú na hrudníku anjela. Erb tak pôsobil duchovnejšie a veľkolepo. Táto listina je prvou privilegiálnou listinou s miniatúrou (vyobrazenie erbu na listine) pre uhorské mesto.
Tretia erbová listina (1453)
Tretí armáles získali Košice 7. februára v roku 1453 od Ladislava V. Opäť dal vylepšiť erb. Pridal uhorskú kráľovskú korunu, ktorá sa doteraz nachádza aj v štátnom znaku Maďarska. Oblečenie anjela zmenilo farbu z červenej na bielu. Farby sa tým vymenili, čím sa aj erb zmenil na neskoro gotický.
Štvrtá erbová listina (1502)
Poslednú štvrtú erbovú darovaciu listinu udelil v roku 1502 kráľ Vladislav II. Jagelovský v Budíne. V nej bol erb výrazne obohatený a heraldicky skompletizovaný. Prvýkrát v Uhorsku kráľ polepšil mestský erb o prilby, klenot a prikrývadlá, ktoré nahradili zlatú korunu. Zasiahol i do podoby samotného štítu, kde do ľavej polovice štítového poľa umiestnil polovicu poľskej orlice zo svojho osobného znaku. Vytvoril dolnú pätku, v ktorej kosmú sedemkrát zlato-červenú delenú niť sprevádzajú hore jedna, dole dve zlaté ľalie. Týmto posledným armálesom získali Košice podobu erbu, ktorú používajú dodnes.
Súčasný erb mesta Košice
Podľa súčasného štatútu mesta je štít košického erbu delený na tri polia. V hornom modrom poli sú tri zlaté ľalie. Na ľavú časť sedemkrát strieborno-červeno deleného stredného poľa je položená ľavá polovica strieborného, zlatom korunovaného orla so zlatým zobákom, nohou, pazúrmi, vyplazeným chvejúcim sa jazykom a pásikom (perizóneom) ukončeným v tvare trojlístka. V modrom dolnom poli je nad kosmou sedemkrát zlato-červene štepenou niťou jedná zlatá ľalia a pod niťou dve zlaté ľalie. Okrem iného je súčasťou erbu anjel v šatách ametystovej farby pretkávaných zlatom, ktorý štít drží oboma rukami. Má plavé kučeravé vlasy previazané cez čelo páskou posiatou drahokamami, z pásky vyrastá zlatý kríž.
Oslavy a pripomienky 650. výročia
Pri príležitosti 650. výročia udelenia prvej erbovej listiny sa konala aj medzinárodná vedecká konferencia „Európsky unikát“. Zúčastnili sa jej významní slovenskí a maďarskí heraldici a historici. "Výročie, ktoré si pripomíname, je sviatkom nielen pre slovenskú, ale aj pre európsku heraldiku, nakoľko to Košické prvenstvo si zaslúži veľkú pozornosť. Oprávnený je aj obdiv k tomu, že Košice si pestujú kult svojho erbu a je z toho cítiť hrdosť," povedal PhDr. Ladislav Vrtel, autor štátneho znaku SR a predseda heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR. Pre mesto Košice bol 7. máj roku 1369 výnimočným dňom, a preto sa ustanovil ako Deň mesta Košice.
Na Hlavnej ulici v Košiciach sa nachádza bronzová plastika anjela s erbovými atribútmi, ktorá pripomína toto významné prvenstvo. Autorom diela je akademický sochár Arpád Račko. Na podstavci sochy sú umiestnené reliéfy troch predošlých vývojových fáz erbu z rokov 1369, 1423 a 1453.
V súvislosti s výročím udelenia erbu Košiciam sa konali a konajú rôzne sprievodné podujatia, vrátane divadelných rekonštrukcií historických udalostí, rytierskych slávností, remeselných trhov a slávnostných ceremoniálov.