Oblasť údolia Papradna bola osídlená už v neskorej dobe kamennej, o čom svedčí nález úlomkov brúsenej kamennej sekery. Na vrchu Žiar bola predhistorická signalizačná stanica a na vrchu Žilín existoval malý Hrádok s trojnásobným kamenným valom. Prvá historická správa o obci Papradno pochádza z roku 1525. Obec a okolitý chotár patrili feudálnemu panstvu Bytča. Ucelený Papradňanský chotár vznikol v 15. storočí oddelením sa od pôvodného chotára Veľká Jasenica, tiež patriaceho pod feudálne panstvo Bytča.
Osídľovanie obce Papradno prebiehalo v 14. až 16. storočí prostredníctvom valašskej kolonizácie, ktorú určovalo feudálne panstvo Bytča. Poddanstvo sa dedilo na pokolenie a poddaní plnili feudálnemu panstvu Bytča rôzne dávky - peňažné, naturálne a robotné. Medzi robotné povinnosti patrilo kosenie lúk, sušenie trávy, stavanie kolíb v horách, pasenie oviec a iných hospodárskych zvierat, lesné práce, vozenie dreva a brvien na pílu v Stupnom, cestné práce a iné podľa potrieb panstva. Valachom panstvo poskytovalo niektoré privilégiá v úľavách poddanských povinností podľa noriem valašského práva a zvyklostí. Výsadné postavenie mali valašskí vojvodovia, ktorých si valasi volili so súhlasom vrchnosti a ktorí mali súdne právo v priestupkových veciach v mene vrchnosti.
Pôvod osídlenia obce valašskou kolonizáciou a postupný rozvoj valašstva si vyžiadali aj vlastnú verejnú správu, ktorú zabezpečoval valašský vojvoda. Symbolom valašského osídlenia a sídla valašského vojvodu v Papradne je zachovaný odtlačok - erb so znakom stojaceho barana na pažiti - pečať obce Papradno z roku 1757, ktorú richtári dlhodobo používali. V roku 1637 bolo v chotári Papradna trvale usadených 14 valachov, pričom viacerí kočovní valasi, vyhýbajúci sa súpisu a poplatkom, bývali v horách. Za panstva Podmanických valasi Papradna niekedy prepásali dobytok až za Javorník k Bečvám a ako náhradu dodávali barany a syry panstvu Vsetín a Rožňov. Osídľovaním chotára Papradna postupom času vznikli kopaničiarske osady, napríklad Podjavorník, Majer, Košiary, Podhúboč a iné, z ktorých niektoré po dlhodobom opustení stavieb zanikli. V roku 1649 Papradno prevzala do prenájmu grófka Biháyrová, čo bolo dôsledkom zhoršenia sociálnych pomerov papradňanského poddaného ľudu.
Po skončení poddanstva v roku 1848 sa postupne rozvíjal slobodnejší spôsob zamestnania a hospodárenia. Chov oviec klesal a chov hovädzieho dobytka sa rozširoval, zvyšovali sa poľnohospodárske i lesné práce. Rozvíjali sa aj rôzne remeselnícke práce a činnosti. Malá úrodnosť pôdy s primitívnym obhospodarovaním a výťažok z chovu dobytka nepostačovali na obživu a potreby väčšieho počtu domácností a platenie daní. Bieda a hlad naďalej pretrvávali. Chudobné prírodné podmienky nútili ľudí hľadať zárobok pre obživu, často chodievali v skupinách na poľnohospodárske práce najmä do Nemecka a Maďarska. Na práce chodila aj mládež od 11 rokov, odchádzali na Hromnice (február) a vracali sa na Luciu (december). Približne od roku 1880 a najmä v rokoch 1900 až 1910 odchádzali muži, niektorí aj so ženami, za prácou do Ameriky, po roku 1918 do Francúzska. Mnohí sa tam natrvalo usadili.
Maďarizácie úradov, škôl a verejného života sa neubránila ani obec Papradno. Oficiálne pomaďarčenie názvu obce na Kosárfalva bolo uskutočnené v októbri 1906. Pomaďarčený názov Kosárfalva v doslovnom preklade znamená Košikárska dedina, čo zrejme vychádzalo z vtedajšej, okrem iných remesiel, aj košikárskej výroby v obci. Tento pomaďarčený názov obce zanikol v roku 1918 vznikom Československej republiky. Medzi najstaršie papradňanské remeslá patrí šindelárstvo a tesárstvo, ktoré existovali od vzniku drevenej dediny. Ľudia sa zaoberali aj výrobou dreveného náčinia, tkaním plátna a súkna, šitím odevných častí a krpcov, pletením, košikárstvom, kolárstvom, rezbárstvom, výrobou vozov a vodných kolies na mlyny a píly, ojedinele aj drotárstvom. Rozšírilo sa tiež výšivkárstvo rôznych vzorov v niekoľkých farbách. Výšivky sa dodávali rakúsko-uhorskému spolku Isabella, po vzniku Československej republiky spolku Detva a po roku 1945 LUD-u v Brezne a Slovene Bratislava, čo však už zaniklo. Začiatkom 20. storočia bola rozšírená výroba okrúhlych perleťových, neskôr hliníkových spôn a spínadiel na oplecká. Ešte v polovici 20. storočia sa vyrábali bezdierkové hranolové píšťaly a dlhé pastierske trúby. Už pred rokom 1623 bola v obci valchovňa. Najstarší vodný kamenný mlyn bol postavený v roku 1619. V 19. storočí bola v obci pálenica a údajne sa tu nachádzala aj grófska továrnička na výrobu papiera. Obec Papradno pôvodne charakterizovala výrazne potočná radová zástavba. Z prelomu 19. a 20. storočia sú typické trojpriestorové zrubové domy so sedlovou šindľovou strechou. Dobrovoľný požiarnický zbor bol založený v rokoch 1896 - 1898 a je najstaršou organizáciou v obci. Slovenský Červený kríž bol v obci založený v roku 1935.
Počiatky a rozvoj školstva v Papradne
Organizované školstvo v obci Papradno začalo v roku 1791. Pôvodná budova školy mala jednu učebňu a byt pre učiteľa. Vyučovalo sa hlavne čítanie, písanie, počítanie a náboženstvo. Po mnoho rokov pôsobil v škole len jeden učiteľ, ktorý bol súčasne aj organistom. Rodičia prispievali na prevádzku školy naturálnymi aj peňažnými dávkami. Z týchto dôvodov si školu mohli dovoliť navštevovať prevažne deti bohatších rodičov, a mnohé deti z chudobných rodín do školy nechodili. Dochádzka do školy bola dlhodobo problematická. V štátnej škole v časti obce Luhy sa učilo až do roku 1955.
Po II. svetovej vojne nastali významné zmeny aj v oblasti školstva. Stará školská budova bola zbúraná v roku 1955. Nová budova školy, ktorá by pojala všetky školopovinné deti Papradna, bola naliehavo potrebná. V roku 1957 sa začali stavebné práce na novej škole, ktorej dokončenie bolo pre obec Papradno a jej školstvo prelomové. Škola bola postavená v roku 1957. V 60. a 70. rokoch, keď dosahovala rekordné počty žiakov (napríklad v školskom roku 1967/1968 to bolo 871 žiakov), sa učilo na dve zmeny. V 80. rokoch sa triedy uvoľnili a prebudovali na špeciálne učebne, vrátane učební informatiky a školského klubu detí. V priebehu rokov sa zvýšil počet učiteľov a stabilizácia učiteľských kádrov spolu s kvalifikačnou úrovňou sa dosiahla v 80. rokoch.
Ešte donedávna prichádzali deti zo vzdialených kopaníc do školy v Papradne za nepriaznivého počasia často uzimené a premoknuté. Riešenie prišlo, keď Riaditeľstvo ZDŠ spolu s Miestnym národným výborom zriadili z budovy starej školy internát, kde mali deti ubytovanie aj dobrú stravu. Za takýchto podmienok sa zlepšil prospech žiakov a aj dochádzka do školy. V roku 1980 navštevovalo školu 648 žiakov a vyučovalo tu 21 učiteľov. Počet absolventov stredných a vysokých škôl sa postupne zvyšoval, mnohí z nich pokračovali aj vo vysokoškolskom štúdiu a stali sa úspešnými v rôznych profesiách, ako sú učitelia, zdravotné sestry či podnikatelia.
Život školy v 21. storočí: tradície a inovácie
Súčasná škola v Papradne je moderným vzdelávacím centrom. V suteréne sa nachádzajú šatne pre žiakov, plynová kotolňa a skladové priestory. Prízemie bloku A zahŕňa dve oddelenia materskej školy (prestavba 2017, prevádzka od 1.1.2018), školskú kuchyňu s jedálňou. Prízemie bloku B obsahuje ďalšie dve oddelenia materskej školy (tiež prestavba 2017) a telocvičňu s príslušenstvom. Na prvom poschodí bloku A sú špeciálne učebne pre hudobnú a geografickú výchovu, učebňa výpočtovej techniky, zborovňa, kancelária riaditeľa školy, kancelária ZRŠ, kancelária ekonómky, učebňa ŠKD a kancelária mzdárky, ako aj učebňa regionálnej výchovy. Škola disponuje hygienickými zariadeniami, vlastným vodovodom a športovým areálom.
Škola v Papradne je aktívna v mnohých oblastiach a ponúka bohatý program pre žiakov. Zapája sa do rôznych projektov a súťaží, čím podporuje rozvoj talentov a vedomostí. Medzi významné aktivity patrí účasť na súťaži Informatický bobor, kde žiaci dosahujú úspechy, či regionálna výchova, kde sa žiaci učia o histórii a tradíciách svojho regiónu. Škola aktívne spolupracuje s Radou školy a s výborom Združenia rodičov (ZRŠ), ktorí prispievajú k zlepšeniu podmienok vzdelávania a organizujú rôzne podujatia, ako napríklad rodičovské plesy.
Kultúrne a environmentálne aktivity
Škola kladie dôraz na rozvoj kultúrnych a environmentálnych hodnôt. Žiaci sa pravidelne zúčastňujú na oslavách Dňa Zeme, kedy čistia okolie školy a obce, a zapájajú sa do osvetových kampaní o separovaní odpadu v rámci projektu RECYKLOHRY, kde škola patrí medzi najlepšie. Aktivity ako "Hmyz Modrej planéty" s výstavou vyše štyroch tisíc jedincov hmyzu, priblížili žiakom aj z Brvnišťa rozmanitosť živočíšnej ríše a význam jej ochrany. Na Svetový deň vody žiaci prvého aj druhého stupňa realizujú rôzne aktivity zamerané na poznávanie významu vody a šetrenie ňou, vrátane tvorby spoločných plagátov a experimentov s vodou.
Významnú úlohu v kultúrnom živote školy a obce zohráva Detská folklórna skupina Podžiaranček. Pôsobí v obci Papradno už dlhé roky a združuje deti zo základnej aj materskej školy. Základ repertoáru tvoria papradnianske piesne - trávnice, typické netradičným frázovaním a trojhlasným spevom. Skupina sa prezentuje na mnohých prehliadkach a festivaloch po celom Slovensku (Detva, Myjava, Východná) a získava mnohé ocenenia. Hlavným cieľom DFSk Podžiaranček je snaha o zachovanie nárečia, piesní, autentických zvykov a hier z obce Papradno na Považí. Od roku 2013 je vedúcou a hlasovou pedagogičkou Mgr. Denisa Macošíncová a choreografkou Mgr. Božena Bašová. Marek Žilinčík z DFSk Podžiaranček sa v celoštátnom kole súťaže detského hudobného folklóru v Habovke na Orave umiestnil v bronzovom pásme s hrou na koncovej píšťale. V roku 2018 skupina pripravila program "STAROSVECKÝ ROK V PAPRADŇE", kde prezentovala zvyky od jari po Vianoce, čo zožalo veľký úspech.
Vzdelávacie projekty a súťaže
Škola podporuje čitateľskú gramotnosť a kreativitu žiakov prostredníctvom viacerých iniciatív. V školských knižniciach sa organizujú besedy so spisovateľmi, ako napríklad s Boženou Dobrovičovou - Záriečskou či regionálnou autorkou Máriou Gáboríkovou. Žiaci sa zapájajú do súťaže Hviezdoslavov Kubín v umeleckom prednese poézie a prózy, kde dosahujú úspechy na okresnej úrovni. Prehliadka "Plody jesene" ukazuje úrodu zo záhrad Papradna, zatiaľ čo výstava "Hmyz Modrej planéty" prináša poznanie o svete hmyzu. Škola organizuje aj aktivity pre žiakov ako "Noc s Andersenom", kde sa škola premení na miesto plné dobrodružstva a fantázie, s pátracími hrami a hľadaním pokladov v školskej knižnici.
V rámci vzdelávacích programov škola pripravuje pre žiakov prednášky o dospievaní, exkurzie do Národnej rady SR, kde žiaci mali možnosť stretnúť politikov a diskutovať o aktuálnych témach. Vyučovanie angličtiny je oživené prítomnosťou amerických lektorov, čo žiakov motivuje k aktívnej komunikácii v cudzom jazyku. Dôležitá je aj praktická výučba, ako napríklad návštevy dopravného ihriska, kde si žiaci 3. a 4. ročníka precvičujú jazdu na bicykli v rôznych dopravných situáciách. V rámci predmetu regionálna výchova sa žiaci oboznamujú s papradnianskym nárečím a typickými jedlami regiónu.
Podpora talentov a rozvoj
Škola oceňuje úspechy svojich žiakov v rôznych oblastiach. V súťaži "Najlepší koláč mojej mamy" žiaci spolu s rodičmi preukazujú svoje kulinárske zručnosti. Na brannom preteku žiaci plnia úlohy z civilnej ochrany a topografie. V celoštátnej informatickej súťaži Informatický bobor škola dosahuje úspechy. Žiaci sa aktívne zapájajú do súťaží ako Mladý záchranár CO, kde preukazujú vedomosti z dopravnej výchovy, prvej pomoci a orientácie v prírode. Žiaci 9. ročníka ako Adriana Brezničanová, Katarína Balajková, Jozef Šamaj a Andrej Zboran úspešne reprezentovali školu v tejto súťaži, čo svedčí o ich zodpovednosti a pripravenosti čeliť vážnym situáciám.
Škola je aj miestom, kde sa žiaci učia empatii a úcte k starším, napríklad prostredníctvom návštev Domova sociálnych služieb v Papradne, kde deti potešia seniorov svojím spevom, tancom a recitáciou. Pravidelne sa organizujú spoločné čítania s deťmi z materskej školy, ktoré podporujú pozitívny vzťah ku knihám a rozvíjajú čitateľskú gramotnosť už od najútlejšieho veku. Pasovačka prvákov je slávnostné podujatie, ktoré symbolicky prijíma najmladších žiakov medzi skutočných školákov, kde preukazujú svoju šikovnosť a odvahu.
V roku 2011 si škola pripomenula 1. výročie projektu "Čitateľská šifra - príbehy pre deti, ktoré deti vymysleli, napísali a ilustrovali", s podporou Marka Nagya. Aktívna účasť na verejných zbierkach, ako je Deň narcisov Ligy proti rakovine, učí žiakov spoločenskej zodpovednosti. Škola sa stále vyvíja a modernizuje, s investíciami do šatňových skriniek a snahou zlepšovať vzdelávacie prostredie pre žiakov. Tieto a mnohé ďalšie aktivity svedčia o tom, že Základná škola v Papradne je živým a dynamickým centrom vzdelávania a komunitného života, ktoré úspešne spája tradičné hodnoty s modernými prístupmi k výchove a vzdelávaniu.