RÍM 25. marca (WebNoviny.sk) - Tisíce podporovateľov Európskej únie v sobotu pochodovali v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpísania zakladajúcich zmlúv európskeho spoločenstva. Súčasne sa lídri EÚ stretli na slávnostnom summite v talianskom hlavnom meste, aby si pripomenuli podpísanie Rímskych zmlúv z 25. marca 1957, ktoré položili základy dnešnej 28-člennej únie.
Historické korene a podpis Rímskych zmlúv
Rímska zmluva o vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa všeobecne považuje za "rodný list" Európskej únie. Podpísalo ju 25. marca 1957 v Ríme šesť krajín - Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko. V ten deň sa šesť zakladajúcich členov dohodlo, že zmenšia bariéry vo vzájomnom obchode a budú podporovať slobodný pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu.
Súčasne s ňou podpísali aj Zmluvu o Európskom spoločenstve pre jadrovú energiu (Euratom). Obe zmluvy vstúpili do platnosti v januári 1958 a v priebehu polstoročia prešli niekoľkými úpravami.
Ciele a predchádzajúca integrácia
Zmluvou o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), zameranej na integráciu a hospodársky rast prostredníctvom obchodu, bol vytvorený spoločný trh založený na voľnom pohybe tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Rímska zmluva znamenala začiatok novej etapy v procese európskej integrácie.
Prvýkrát bola myšlienka konkrétnej integrácie v Európe sformulovaná v Deklarácii Roberta Schumana, v ktorej položil základy na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Spoločenstvo bolo následne vytvorené Zmluvou o jeho založení, podpísanej 18. apríla 1951 v Paríži s účinnosťou od 23. júla 1952.
Ekonomická a politická integrácia sa rozšírila na ďalšie oblasti hospodárskeho a politického života. Rímske zmluvy deklarovali odhodlanie signatárskych štátov položiť základy ďalšieho užšieho zjednocovania národov Európy, zabezpečiť ich hospodársky a sociálny pokrok spoločným postupom pri odstraňovaní prekážok, ktoré rozdeľovali Európu a potvrdzovali základný cieľ ich úsilia - neustále zlepšovať životné a pracovné podmienky svojich národov.
Európska únia: Vysvetlenie
Vývoj a inštitúcie
Tá najpodstatnejšia úprava Rímskych zmlúv prišla v roku 1992, keď sa zmluva o Európskom hospodárskom spoločenstve premenovala na Zmluvu o Európskom spoločenstve. Vznikla tým Európska únia, ako ju poznáme dnes. Zriadili sa inštitúcie a rozhodovacie procesy, ktoré mali umožniť zosúladenie národných záujmov so spoločným cieľom.
Ako orgány EHS boli stanovené:
- Zhromaždenie (súčasný Európsky parlament)
- Komisia
- Rada
- Súdny dvor
Hlasy z výročia: Názory občanov a lídrov
Príslušníci starších generácií boli plní emócií, keď sa ich novinári pýtali, čo pre nich EÚ znamená. „V prvej polovici 20. storočia bolo toľko utrpenia,“ povedal 66-ročný Gerardo Michele zo severotalianskeho mesta Cuneo. „Mladým ľuďom už netreba pripomínať výhody Európy - predovšetkým je to mier,“ dodal.
Zorganizované boli dva pochody na podporu EÚ: jeden usporiadalo Európske federalistické hnutie, ďalšie zhromaždenie sa konalo pod záštitou paneurópskeho hnutia Nostra Europa (Naša Európa), kde sú združené odborové zväzy, skupiny na ochranu ľudských práv prisťahovalcov a farmári. Na pochodoch sa podľa polície zúčastnilo okolo 8000 ľudí. „Toto výročie musí byť oporným bodom,“ uviedla 33-ročná Elisa z mesta Verona. „Aj gestá dokážu vyslať posolstvo. Chceme Európu,“ dodala.
Perspektívy mladých a kritika
„Európa pre mňa urobila veľa - môžem cestovať, môžem pracovať a študovať tam, kde chcem,“ povedala 25-ročná študentka z Ríma Laura Brisacariová. „Potrebujeme Spojené štáty európske,“ povedal svoj názor 23-ročný študent Alberto Infante, takisto z Ríma. „Jednotlivé štáty nemajú samy o sebe taký vplyv.“
Napriek tomu sa objavili aj kritické hlasy. „Práve teraz prevláda sebectvo jednotlivých štátov,“ povedal 76-ročný penzista Giovanni Garello, takisto z Cunea. „Európska vlajka je akousi maskou, za ktorou je len málo obsahu - dúfam, že v nasledujúcom desaťročí budeme naozaj zjednotení,“ dodal.
Príhovor pápeža Františka
Vatikán 25. marca (RV) - Svätý Otec František predniesol príhovor pri stretnutí s predstaviteľmi 27 členských štátov Európskej únie a európskych inštitúcií pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktorý predniesol 24. marca 2017 v Kráľovskej sále Apoštolského paláca vo Vatikáne. Pápež vyjadril náklonnosť Svätej stolice voči jednotlivým krajinám a celej Európe, s ktorej osudmi je neoddeliteľne spojená.
Význam živej pamäti a odkaz zakladateľov
Návrat do Ríma po šesťdesiatich rokoch nemôže byť iba spomienkou na veci minulé, ako skôr vyjadrením túžby znovuobjaviť živú pamäť tej udalosti s cieľom oceniť jej prínos pre súčasnosť. Pápež František zdôraznil, že Otcovia zakladatelia a lídri si boli vedomí, že podpisom zmlúv dali život politickej, ekonomickej, kultúrnej, no predovšetkým ľudskej skutočnosti, ktorú dnes voláme Európska únia. Ako povedal belgický minister zahraničných vecí Spaak, nešlo len o materiálne blaho, ale predovšetkým o «osobitnú životnú koncepciu, človekovi na jeho mieru, bratskú a spravodlivú».
Po temných a neľútostných rokoch Druhej svetovej vojny vtedajší lídri verili v možnosť lepšej budúcnosti, inšpirovaní spomienkou na uplynulé nešťastné udalosti. Otcovia zakladatelia nám pripomínajú, že Európa nie je len množina pravidiel či manuál protokolov, ale je to život, spôsob ponímania človeka vychádzajúc z jeho transcendentnej a neodňateľnej dôstojnosti. Rím, so svojím povolaním k univerzalite, je symbolom tejto skúsenosti a bol vybraný ako miesto podpísania zmlúv, lebo práve na tomto mieste «boli položené politické, právne a sociálne základy našej civilizácie».
Solidarita, otvorenosť a mier
Ak od začiatku bolo jasné, že pulzujúcim srdcom európskeho politického projektu mohol byť jedine človek, zároveň bolo evidentné riziko, že by zmluvy mohli ostať len mŕtvou literou. Bolo potrebné ich naplniť životodarným duchom. A prvý element európskej vitality je solidarita. Luxemburský premiér Bech tvrdil, že «Európske hospodárske spoločenstvo bude žiť a bude mať úspech len vtedy, ak počas svojej existencie ostane verné duchu európskej solidarity».
Z nemecký kancelár Adenauer a francúzsky minister zahraničných vecí Pineau zdôraznili, že «naše plány nie sú egoistické» a nemajú v úmysle izolovať sa od zvyšku sveta. Vo svete, ktorý až príliš dobre poznal drámu múrov a rozdelení, bolo jasné, že je dôležité pracovať pre zjednotenú a otvorenú Európu a usilovať sa všetci spoločne o odstránenie neprirodzených bariér. Dnes sa napriek tomu zabúda na túto námahu a vedomie drámy rozdelených rodín, chudoby a biedy, ktorú to rozdelenie vyvolalo.
Pápež František tiež pripomenul, že v prázdnote pamäti sa často zabúda na ďalší veľký úspech solidarity ratifikovaný 25. marca 1957: najdlhšie obdobie mieru za uplynulé storočia. Mier sa vždy buduje slobodným a vedomým prispením každého jedného a je vzácne a zásadne dôležité dobro, lebo bez neho nemožno vybudovať budúcnosť.
Krízy a cesty nádeje
Za posledných šesťdesiat rokov sa svet veľmi zmenil a v našej dobe viac dominuje koncept krízy: ekonomická, rodinná, inštitucionálna a migračná kríza. Napriek tomu termín „kríza“ nemá sám o sebe negatívny význam. Slovo kríza pochádza z gréckeho slovesa crino (κρίνω), ktoré znamená pátrať, skúmať, súdiť. Naša doba je dobou rozlišovania, ktorá nás pozýva skúmať podstatu a stavať na nej: je to čas výziev a možností.
Pápež zdôraznil, že Európa opäť nachádza nádej, ak je človek v strede a v srdci jej inštitúcií. To predpokladá pozorné a dôverné počúvanie žiadostí, ktoré prichádzajú tak od jednotlivcov, ako od spoločností a národov, ktoré tvoria Úniu. Potvrdiť ústredné miesto človeka znamená tiež znova objaviť ducha rodiny, v ktorej každý prispieva slobodne podľa svojich možností a talentov pre spoločný domov. Európska únia sa rodí ako jednota rozdielností a jednota v rozdielnostiach, čo znamená, že osobitosti nemajú naľakať a jednota sa neudrží uniformitou, ale skôr súladom spoločenstva.
Európa opäť nachádza nádej v solidarite, ktorá je tiež najúčinnejším protiliekom na moderné populizmy. Solidarita zahŕňa vedomie, že sme súčasťou jedného tela a predpokladá schopnosť „sympatizovať“ s iným. Európa taktiež nachádza nádej, keď sa neuzavrie v strachu do falošných istôt. Jej história je silne ovplyvnená stretnutiami s inými národmi a kultúrami a jej identita «je a vždy bola, identitou dynamickou a multikultúrnou».
Bezpečnostné opatrenia počas osláv
Polícia v Ríme informovala, že skonfiškovala nože, plynové masky, prilby, podomácky vyrobené ochranné štíty a kovové tyče, ktoré boli ukryté na trase pochodu zameraného proti EÚ a plánovaného na sobotňajšie popoludnie. Policajti zároveň zastavili 1500 jednotlivcov, u ktorých preverovali totožnosť. Zatiaľ polícia nikoho nezatkla, uviedol pre tlačovú agentúru DPA policajný hovorca.
tags: #60 #vyrocie #podpisania #rimskych #zmluv