Položenie základného kameňa je vždy významným míľnikom v histórii každej stavby, symbolizujúcim začiatok nového diela a jeho budúci prínos. V kontexte slovenskej kultúry a architektúry má mimoriadne miesto položenie základného kameňa tretej budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore, ktoré sa uskutočnilo 4. augusta 1963. Táto udalosť bola o to symbolickejšia, že sa konala pri príležitosti 100. výročia založenia samotnej Matice slovenskej. Budova sa stala architektonickou dominantou a svedkom pokroku v stavebníctve na Slovensku.
Architektonická vízia a realizácia
Výstavba budovy sa začala v roku 1964 podľa architektonických návrhov od Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna. Ich cieľom bolo zakomponovať podstatu vtedajšej slovenskej architektúry do nákresov a zároveň vytvoriť modernú a funkčnú stavbu. Autori diela v návrhu skĺbili jednoduchú a jasnú skladbu hmôt s najmodernejšími architektonickými prvkami, aby dosiahli primeraný účinok monumentality, ktorú si inštitúcia celoslovenského významu vyžadovala. Išlo totiž o prvú budovu veľkej knižnice postavenú na Slovensku po druhej svetovej vojne.
Inovatívna stavebná metóda: Lift Slab
Budova bola dokončená po 12 rokoch od položenia základného kameňa. Jej kompozičné riešenie vychádzalo zo schémy kontrastu horizontálnej podnože s átriami, na ktorú nadväzovala vertikálna výšková časť. Na výstavbu sa použila pokroková metóda zdvíhaných stropov (tzv. lift slab), ktorá spočíva v tom, že sa na úrovni suterénu postupne vybetónujú stropy, až kým nie sú všetky hotové. Následne sa pokračuje s dvíhaním jednotlivých betónových blokov, pričom sa najskôr uloží spodný strop a naň sa ukladajú ďalšie zdola nahor. Na požadovanú úroveň sa stropy dvíhajú po vopred vybetónovaných stĺpoch, na ktorých sa potom ukotvia. Túto metódu v tom čase využívali predovšetkým v USA, Kanade a v západoeurópskych štátoch, čo svedčí o inovatívnosti projektu.
Charakteristika a interiér budovy
V súčasnosti sa budova knižnice skladá z dvoch častí. Vysoká je 42 metrov, má 16 podlaží, z toho 2 pod zemou, a dĺžka objektu je 110 metrov. V spodnej časti knižnice sú priestory pre verejnosť a kancelárie zamestnancov. Celá budova je obložená betónovými prefabrikátmi, pričom ryhované platne zdobia podnož budovy. Výškovú časť odlišujú autorsky modelované svetlolamy, ktoré dodávajú fasáde jedinečný charakter.
Interiér budovy navrhli architekti Vojtech Vilhan a Gabriela Cimmermannová. Prevládajú v ňom biele, oranžové, sivomodré a zelené farby v kombinácii s antikorovým obkladom stĺpov. Tvorivým prístupom, nekonvenčnou farebnosťou a detailom sa autorom podarilo umocniť a obohatiť priestor knižnice.
Kľúčové momenty výstavby
Historické záznamy dokumentujú dôležité fázy a momenty výstavby:
- Súťažné modely na stavbu tretej budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore a zasadnutie súťažnej poroty v kaštieli v Diviakoch sa konali v roku 1962.
- Základný kameň bol položený 4. augusta 1963, pričom sa pri tejto príležitosti prezentoval model novostavby a zakladajúca listina, spolu s kladivkom a puzdrom.
- Výkopové práce na novostavbe pre inžinierske siete začali 24. augusta 1964.
- Zdvíhanie stropných dosiek do výškovej časti novostavby prebehlo 15. februára 1967.
- Pohľad na hrubú stavbu a vyplňovanie muriva vo výškovej časti novostavby je zdokumentovaný k 25. januáru 1968.
- Prototyp svetlolamov pre novostavbu pripravených na odvoz vo výrobnom závode Prefa Sučany vznikol 12. júna 1968.
- Pohľad na tretiu budovu Matice slovenskej v Martine na Hostihore tesne pred otvorením je zaznamenaný k 27. augustu 1975.
- Slávnostné otvorenie budovy sa uskutočnilo 31. augusta 1975, za účasti delegácie, v ktorej boli napríklad Miroslav Válek, Libuša Mináčová, Ľudovít Fulla, Vladimír Mináč, Jozef Feriančík, Andrej Plávka, Ján Solovič a ďalší významní predstavitelia.
Táto monumentálna stavba dodnes slúži svojmu účelu a predstavuje dôležité kultúrne a architektonické dedičstvo Slovenska, ktoré aj po desaťročiach svedčí o ambíciách a inovačných schopnostiach svojej doby.
tags: #50 #vyrocie #zzakladneho #kamena